Je 4:30 a potom ako sme jedno auto zaparkovali na Štrbskom plese vyrážame od druhého z parkoviska na Troch Studničkách. Marcel to nadnes vypočítal na 15 hodín. Pri nástupe nehľadáme cestu. Dnes idem s parťákom, ktorý to tu už dobre pozná... Nástup na hrebeň nám aj tak trvá cez tri hodiny. Marcel vybral Zadnú Garajovu vežu ako miesto, kde začneme na hrebeni. Na nej už raz pri prieskume hrebeňa bol. Počas výstupu Nefcerkou hore na hrebeň sa neviem nabažiť pre mňa úplne nových výhľadov.
Hlavné smerovanie a miesto začiatku hrebeňa
„Je to už dávnejšie, čo sa mi dostala do rúk knižka Ivana Bohuša: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Popri všetkých dolinách, plesách, sedlách a štrbinách sú tam aj názvy všetkých štítov, ihiel, kôp a vrcholov. Všetky ktoré teda už oficiálne majú nejaké meno...“ Zobrať som vtedy knižku do rúk a ceruzkou som si začal odškrtávať vrcholy na ktorých som už bol... Nebolo ich málo a pri ďalších túrach som si akosi samoozrejme zvykol vyberať miesta s vrcholmi na ktorých som ešte nestál. Takto bežali rôčky a dnes už mám tých vrcholov vyše 600.
„Hrebeň Hrubô je zo severu ohraničený Hlinskou, z juhu Nefcerskou dolinou. Tento odľahlý a dlhý hrebeň má ročne možno len zopár prelezov.“ Začíname na Zadnej Garajovej veži a čo nás čaká je pre nás oboch neznáme... Lezenie to nie je ťažké, tak maximálne za tri, možno pár miest ťahá ku štyrke. Rozhodujúca je orientácia, cit pre terén a hľadanie správnej cesty. Sem tam treba kúsok hrebeňa obísť, väčšinou zo strany Nefcerky. Pri výlete na Teriansku vežu, najvýznamnejší vrchol hrebeňa obchádzame časť hrebeňa zľava.
„Nezabúdame samozrejme vždy vyliezť na každú vežičku alebo vrchol. Čas ubieha, veža za vežou tiež. Aj keď sa nám darí byť mierne rýchlejší ako je plán, hrebeň si žiada svoje a prvá búrka už mieri poza Kriváň na Liptov, lezieme ďalej a tešíme sa, že nás to obišlo. Neobišlo, lebo zakrátko prichádza ďalšia vlna mrakov a tentokrát nám už pokropí skalu. Lezieme súbežne, kde tu niečo založíme. Hrmí a tentokrát to vyzerá, že nás to už neminie...“
Priebeh výstupu a prvé prekážky
„Marcel má hrebeň dôkladne naštudovaný a tak sa dozvedám, že musíme bezpodmienečne ďalej. Dávame v poradí asi tretí zlaňák. Ostrý hrebeň preliezame už za mokra a blížime sa ku Vyšnému Terianskemu sedlu. Tu sa vraj dostaneme dole. Za normálnych okolností sa do sedla ťažko zlieza. Začína už husto pršať, hľadáme zlaňák, Marcel nachádza hodiny, v hodine dvanástej. Z Vyšného Terianskeho sedla sme sa dostali do hornej časti Nefcerky pod Hrubý štít, neďaleko Furkotského sedla. Po malej pauze sa búrka priženie už definitívne a my sme radi, že sa nám podarí skryť pod veľký kameň s bivakom. Za pár minút napadne asi 10 cm krúpov. Blesky už šľahajú do okolitých kopcov. Až to celé zase skončilo, pod kameňom sme už celkom pekne vytuhli.
„12 vrcholov z 15 plánovaných sme dnes dali, bilancuje Marcel. Chýba mi tu ešte jedna vežička na ktorej som nebol, tá tesne pod Hrubým vrchom...“
Schéma hlavného hrebeňa a dlhšie trasy
„Hlavný hrebeň Vysokých Tatier sa tiahne v dĺžke 26 km od Ľaliového po Kopské sedlo. Výškové rozdiely predstavujú úhrnom asi 10 700 m, teda prevýšenie asi polovicu - v oboch smeroch, hraničné sedlá sa výškou až tak nelíšia. Jeho prechod patrí k vážnym horolezeckým podujatiam vytrvalostného typu, podľa sprievodcov ide sumárne o 94 hodín lezenia a chodenia cez 90 štítov. Uvádzané sú výraznejšie štíty a veže v tomto hrebeni od západu na východ, ako aj sedlá a štrbiny medzi nimi - tie sú kurzívou. Kvôli prehľadnosti je zoznam rozdelený na tri časti: Rysy - Zadná priehyba v Rysoch - Prostredná priehyba v Rysoch - Predná priehyba v Rysoch - … a ďalšie názvy vrcholov a štrbín.“
Krátky prehľad histórie prechodu a názvoslovia
„Prvé pokusy v medzivojnovom období boli neúspešné, nedokončené. Neskôr sa hrebeňovka občas ešte predlžovala o Belianske (Ždiarske sedlo) a Západné Tatry (sedlo Huty). Chodievali sa aj varianty s Krivánskou či Lomnickou rázsochou. Dakedy sa obchádzali najťažšie vrcholy, najmä Východný železný štít (Tilleho hrana). Prevažne pri zimných pokusoch došlo k niekoľkým úmrtiam.“
„1946 Prvý úspešný letný prechod, i keď boli obídené 4 vrcholy, A. Górka a K. 1949 Druhý letný, K. Jakubowski a Z. 1952 Prvý slovenský prechod, J. Brandobur, M. Mereš, J. Mešter, A. Mrkos, F. Kele ml. 1953 R. Kuchař a B. 1953 December, prvý zimný prechod, M. Matras a J. 1955 Tretí zimný prechod, I. Kluvánek, F. Kele ml., I. Lehotský, M. Mereš a J. Psotka, Z - V. 1970 Zimný prechod Západné - Vysoké - Belianske Tatry, I. Dieška, O. Pochylý a P. 1970 Zimný tragický pokus napriek vyhlásenému lavínovému nebezpečenstvu, v lavíne zahynuli V. Antončik a R. 1974 Zimný prechod A. Halás, J. Just, J. Zaťko, M. Zaťko a P. 1978 Prvý zimný sóloprechod Západné - Vysoké - Belianske Tatry, 75 km, P. 1994 Letný prechod V. Linek, 3 dni, pokus s ním začínal aj J. Kardhordó a J. 1997 Zimné sólo, V. 1999 Letné sólo V. 2013 Zimný prechod Západné - Vysoké - Belianske Tatry, M. Sabovčík, A. Kadlečík, 15 dní. Prvý prechod družstva alpským štýlom, t.j. 1 2 3 BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.“
Názory a výhľady na región
„Hrebeňové túry vo Vysokých Tatrách patria medzi najikonickejšie horské zážitky na Slovensku. Panoramatické výhľady, vzdušné pasáže a technické prechody robia z týchto túr výzvu pre každého, kto túži po horskej výprave mimo klasických chodníkov. Hrebeň Ošarpancov patrí medzi klasické a menej známe lezecké túry vo Vysokých Tatrách. Tiahne sa od Malého Ošarpanca cez Prostredný až po Veľký Ošarpanec. Kačací Mních 2190 m n. Kačací Mních (2190 m n. Patrí medzi dlhšie a krajinársky atraktívne hrebeňové túry vo Vysokých Tatrách. Túra vedie ponad Štrbské pleso a v jej priebehu sa otvárajú nádherné výhľady na Furkotskú aj Mlynickú dolinu. Vidlový hrebeň patrí medzi najkrajšie a najexponovanejšie hrebeňové túry vo Vysokých Tatrách.“
Praktické poznámky k hrebeňovým prechodom
„Najkrajšou časťou Západných Tatier sú Roháče, ktoré sa podobajú čertovým rohom. Región Tatry je ohraničený Oravskou Magurou, Chočskými a Levočskymi vrchmi, Pieninami až po Nízke Tatry. Hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov a ťahá sa od Ľaliového sedla na západe po Kopské sedlo na východe. Väčšina dolín bola v ľadových dobách zaľadnená a dostala tak typické ľadovcové črty.“
„Hrebeň spájajúci Lomnický štít s Kežmarským štítom patrí k najkrajším a náročnejším hrebeňovým túram vo Vysokých Tatrách. Exponovaná túra ponúka výhľady do Medenej kotliny a Skalnatej doliny. Dlhá lezecká túra sa dá aspoň trochu skrátiť použitím lanovky na Lomnický štít.“
- Hlavné údaje: dĺžka hrebeňa, prevýšenie a počet štítov
- Bezpečnostné úvahy: mokré skaly, búrky, prudké výškové zmeny
- Technické poznámky: obchádzanie úsekov a potreba orientácie
„Najmä pre turistov, ktorí hľadajú výzvu mimo klasických chodníkov, sú tieto túry fascinujúcou kombináciou panoramatických výhľadov a technických prechodov.“