Kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupujena povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú čast územia budujú najmä usadené horniny druhohor.Povrch Veľkej Fatry je značne členitý při veľkom výškovom rozpätí a preto ju zaraďuje-medzi výsoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný,predstavuje hoľny vysokohorský relief. S ním ostro kontrastuje relief Bralnej Fatry tvorenej komplexami Chočského príkrovu. Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy jako skalné steny,stupne , okná a kaňonové dolinky.
Doposiaľ bolo v nej zistených okolo 110 druhov hniezdiacich vtákov a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem možno spomenúť medveďa, rysa a vlka. Veľká Fatra je jedným z najväčších jadrových pohorí kryštalicko-druhohorného pásma vnútorných Západných Karpát vo Fatransko-tatranskej oblasti. Kryštalické jadro, budované prevažne horninami jako sú žuly a kryštalické bridlice, vystupuje na povrch len na malej ploche v severnej časti pohoria. Druhohorné súvrstvia vytvárajú sedimentárny obal kryštalického jadra a majú zložitú stavbu.
Geologická stavba a reliéf Veľkej Fatry
Veľká Fatra je klasickou ukážkou príkrovovej stavby pohoria. Okrem prevažujúcich vápnitých hornín jako sú dolomity a vápence sa uplatňujú i sliene, slienité vápence,bridlice, kremence, zlepence, pieskovce a iné horniny. Horniny krížňanského príkrovu tvoria hlavne Hoľnu Fatru s hladkými, mäkko modelovanými svahmi na menej odolných slieňovcoch, slienitých vápencoch, zlepencoch a bridliciach, ktoré budujú aj hlavný chrbát. Medzi nimi vystupujú aj odolné dolomity a vápence. Podľa ktorého bol i pomenovaný tento oddiel Veľkej Fatry. Strmé hladké trávnaté svahy a žľaby Hoľnej Fatry sú silne lavinózne. Krížňanský príkrov buduje aj prevažnú časť oddielu Lysca. S hoľnym reliéfom ostro kontrastuje Bralná Fatra, ktorú tvoria mohutné komplexy tvrdých hornín chočského príkrovu s prevahou bralného reliéfu so skalnými stenami,stupňami, bralnatými stráňami, vežami, skalnými oknami, tieňavami a kaňonovitými dolinami.
V západnej časti Veľkej Fatry sa zvetrávaním a eróziou vytvorili vyhľadáné posobivé scenérie na svahoch Gaderskej, Blatnickej či Belianskej doliny spolu s ich krasovými javmi, puklinovými, puklinovo-eróznymi alebo horizontálnymi riečnymi jaskynami,previsovými jaskyňami alebo skalnými prevismi. Nachádza sa tu niekoľko desiatok jaskynných sústav a najvýznamnejšie jaskyne sú Mažarná, Piesková, Hubová, Guľočková a v Belianskom krase najdlhšia jaskyňa Suchá. V niektorých kaňonovitých dolinách sa vyskytujú aj menšie či väčšie vodopády, prevažne občasného sezónneho charakteru.
Klimatické a ekologické špecifiká
Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý při veľkom výškovom rozpätí a radí sa medzi vysoké hornatiny. Klimaticky patrí územie do mierne teplej a chladnej horskej oblasti s výraznou geografickou výškovou stupňovitosťou, najvyššie časti Veľkej Fatry patria do studenej až veľmi studenej klimatickej oblasti. Geologický podklad, tvar reliéfu, podne a klimatické pomery sa spolu s ďalšími činiteľmi podieľali na vzniku rozmanitých stanovíšť Veľkej Fatry. Na nich sa vyvinuli pozoruhodné spoločenstvá a druhy rastlín a živočíchov. Prírodný charakter si zachovali najmä lesné spoločenstvá. Približne 90 % územia Veľkej Fatry pokrývajú lesy. Mnohé z nich sú cenným dokladom vývoja lesných spoločenstiev karpatského typu s výskytom početných vzácnych a ohrozených druhov.
Najmä v extrémnejších polohách, kde neboli výrazne dotknuté lesohospodárskou činnosťou, si achovávajú prirodzené zastúpenie lesných drevín a prirodzený spôsob obnovy cestou rozpadu pralesovitých formácií. Z lesov najväčšiu rozlohu zaberajú bukové lesy, ktoré miestami zasahujú až k sčasnej,v dosledku intenzívneho pastierstva v minulosti značne zníženej, hornej hranici lesa. Na nej nachádzame aj prírodné smrečiny. Na vápencoch a dolomitoch pretrvali reliktné porasty borovice lesnej, menšie porasty dúbrav, v najvyšších polohách alebo roklinách kosodrevina. V prevažnej časti územia spôsobujú, že medzi charakteristické prvky flóry a fauny nepatria len typické karpatské horské druhy, ale Veľká Fatra má oproti iným vysokým pohoriam Slovenska viac telomilných prvkov.
Medzi botanické skvosty patria napríklad klinček lesklý, klinček včasný, ostrica vždyzelená tatranská, cyklámen fatranský, kostrava tatranská a ďalšie. Výskyt odmedzený prevažne na územie Veľkej Fatry majú druhy guľočka srdcovitolistá, starček toňomilný, či volovec vŕbolistý. Na hranici rozšírenia rastie aj škumpa vlasatá. Medzi vzácne faunistické prvky patria napríklad Izabela Textorisová pred časmi v Gaderi a význam mokrade a rašelinísk s typickými spoločenstvami machov, ostríc a krov. Vysoký počet endemických aj vzácnych druhov potvrdzuje jedinečnosť tohto územia.
Flóra a fauna vo Veľkej Fatre
Vo Veľkej Fatre alebo v jej podhorí nájdeme veľkú skupinu rastlinných druhov, ktoré sa v dosledku vývoja vyskytujú iba na určitom obmedzenom území. Medzi významné hniezdne vtáčie územia patrí juhozápadná časť Veľkej Fatry, ktorá je kľúčovým miestom aj pre ohrozené druhy vtákov. Nachádzajú sa tu tokaniská a hniezdiská lesných kurovitých vtákov, ako sú tetrov hlucháň a tetrov holniak, a aj jariabok hornej oblasti.
Zo spevavcov sú významnými hniezdnymi druhmi škovránok stromový, muchár sivý, muchárik červenohrdlý, muchárik bielokrký, žltochvost lesný, drozd kolohrivý, strakoš červenohlavý, krkavec čierny a orešnica perľavá. V rámci európskych významov boli Veľká Fatra zahrnutá medzi významné vtáčie územia v Európe a zároveň navrhnutá ako chránené vtáčie územie v rámci EÚ. Z hmyzu a bezstavovcov sú zastúpené rôznorodé druhy v lesných ekosystémoch a mokraďoch. Poľovná zver zahrňuje jelenej, srnčej a diviačej zveri, a z vtákov aj napriklad bocian čierny a sokol sťahovavý.
Ekonomika a využitie krajiny
Veľká Fatra sa v súčasnosti využíva na všetky formy cestovného ruchu. Prírodný potenciál sa najintezívnejšie využíval na poľnohospodárske a lesnícke účely a dodnes ostali tieto dve odvetvia dominujúce. Poľnohospodárstvo je rozvinuté prevažne v ochrannom pásme, v Turčianskej kotlinе. Kým z Liptovskej a bystrickej strany prevláda ovčiarstvo, na turčianskej strane sa pasienky využívajú najmä na pasenie jalovíc. Kosenie horských a podhorských lúk sa čoraz viac vytráca a predstavuje problém pre hospodárske aj ekologické rovnováhy.
V lesoch Veľkej Fatry sú najrozšírenejšími drevinami smrek a buk. Ochranné lesy zaberajú približne 45 % plochy lesov a 9 % tvoria lesy osobitného určenia. NP Veľká Fatra bola vyhlásená ako národný park s rozsahom, čo vyžaduje špeciálne riadenie a ochranu. Čachovský rad a jeho regionálna zmena delí regióny Liptova a Turca a oddeľuje dve historické oblasti. Najvýraznejšou zložkou flóry sú lesy, ktoré pokrývajú dve tretiny územia, pričom buk je najrozšírenejší strom, nasledovaní jedľou, smrekom, borovicou a javorom. Tisu obyčajný je európskou raritou a rastie tu vo veľkom množstve.
Zimný prechod Veľkej Fatry
tags: #velka #fatra #kosogrevina