Na vlastnú päsť spoznávala Laos, Kambodžu, Thajsko, Vietnam aj Indonéziu. Simona Slováková patrí medzi ľudí, ktorí si najlepšie vyvetrajú hlavu práve cestovaním po svete. A to bol aj dôvod, prečo sa v máji tohto roku vydala na známu svätojakubskú púť, čiže camino (kamino) do španielskeho mesta Santiago de Compostella. Existujú viaceré trasy a ona sa - na rozdiel od väčšiny pútnikov - rozhodla pre tú severnú. Viac porozprávala Eve Vasilovej.
Ona sama na ceste a jej vízia cestovania
Camino de Santiago, čiže svätojakubskú cestu do tohto španielskeho mesta ročne prejdú tisícky pútnikov z celého sveta. A v máji tohto roka sa medzi nich zaradila aj Simona Slováková. Za mesiac prešla 860 kilometrov - toľko meria menej využívaná severná trasa.
#Keď som s ňou robila rozhovor, na úvod mi poslala fotografiu jej kancelárie. Keďže som bola v Bratislave, v open office a borila sa s 37 stupňami v priestore, kde na mňa ledva dosahuje klimatizácia, pri tom pohľade zo mňa kvaplo o liter viac potu. Lebo, ako Simona povedala, aktuálne „pracujem a dovolenkujem v Nízkych Tatrách, v dedinke Nižná Boca. Majú tu lepšie klimatické podmienky“.
Tešia ju dobré knihy, káva a rozpustené vlasy. Cestovanie jej dobíja baterky a obohacuje ju viac ako čokoľvek iné. Pochádzam z Trnavy a tu som aj chodila na vysokú školu. Vždy som rada písala a tak som si splnila detský sen, vyštudovala som masmediálnu komunikáciu na UCM v Trnave. Pracujem ako freelancer v oblasti vzťahov s verejnosťou. Písaniu som zostala verná ako „travel journalist“. Prispievam do časopisov cestopismi a zážitkami z ciest.
Motivácie a spôsob cestovania
Môžeme povedať, že sa prezentuješ ako človek, ktorého záľubou je najmä cestovanie. Cestovanie ma „chytilo“ na vysokej škole. Nejaký čas som počas štúdií žila v Londíne, našetrila si peniaze a začala spoznávať Európu. K cestovaniu si pridala aj blogovanie. Blogovanie začalo podnetom od mojich kamarátov. Stále som sa niekade túlala, či už doma alebo v zahraničí. Najprv som sa s nimi o zážitky, rady a fotky delila v rámci skupinového chatu a to prešlo k blogovaniu. Snažím sa písať a fotografovať čo najviac, inšpirovať ľudí a dodať im odvahu vyraziť za dobrodružstvom.
Stále mám nové podnety, cesty, plány, takže sa mi darí dobre. Fíha, takže je bežné, že sa ti ozve cudzí človek a vyrazíte spolu za nejakým dobrodružstvom? Bola som napríklad s jednou partiou splavovať Dunaj. Ktoré krajiny (okrem vyššie spomenutých) si už navštívila? Zoznam si veľmi nevediem, ale rada cestujem po Ázii, páčia sa mi aj európske krajiny. Zatiaľ ma neláka napríklad USA, ale chcela by som precestovať Južnú Ameriku. Dokopy som prešla cca 15-20 krajín.
Nepríjemnosti a risky na cestách
Musím si zaklopať na drevo, ale nepríjemných zážitkov mám naozaj len zopár. Asi najviac sa mi do pamäti v tomto zmysle vryla Kambodža. Malý chlapec tu do nás na ulici kopal, keď sme si od neho nechceli nič kúpiť. Videla som tu aj verejné domy, kde vekový priemer dievčat mohol byť tak 15 rokov a ich „zákazníkov“ asi 60. Pri výbere peňazí z bankomatu mi tu preskenovali kartu a pokúšali sa mi z nej následne vybrať peniaze. Kartu mi banka zablokovala, no tým pádom som ju viac nemohla používať.
Najkrajšie skúsenosti a obľúbené miesta
Tých krásnych vecí, ktoré si človek vďaka cestovaniu nosí v srdci je veľa. Pre mňa tým NAJ zážitkom zostáva jednoznačne trek cez pohorie Tusheti na severe Gruzínska. Od cesty cez sedlo Abano v nadmorskej výške 3000 metrov, kde sme sa cez 65 km dlhý úsek po nespevnených cestách plných zákrut a priepastí na jeepe „tralákali“ viac ako 4 hodiny, po samotný prechod cez nedotknutú prírodu, kamenné dedinky, pastierov s ovcami. Bolo tu neuveriteľne krásne, ticho, nedotknuto.
Nie je to nič konkrétne, ja som skôr praktický človek. Suvenír mi musí danú krajinu niečím pripomínať, napríklad z Laosu som si priniesla lampióny z ryžového papiera, ktoré nám visia doma na terase, z Bali mám plátený ruksak, ktorý som už asi trikrát zošívala, no patrí k mojim najobľúbenejším. Naučila som sa cestovať naozaj veľmi minimalisticky. Riadim sa heslom, čo nemám v ruksaku, to mi nechýba. Som za každú variantu. Vyspím sa v stane alebo hamaku, no nerobí mi problém ležať 5 dní pri bazéne v boutique hoteli s michelinským kuchárom.
Možno to už znie ako klišé, no cestovanie nemusí byť finančne až tak veľmi náročné. Ja som si naň vedela ušetriť zo 700-eurového platu. Asi by to bolo Gruzínsko. Pre cestovateľov predstavuje exotiku a čo je výhoda, krajina je pomerne blízka, ľahko dostupná, relatívne bezpečná a navyše cenovo veľmi prijateľná. Už len samotné hlavné mesto Tbilisi je cestovateľský skvost.
Tipy a rady pre cestovateľky
1. Treba si o krajine, ktorú sa chystáte navštíviť, čo najviac zistiť. 2. 3. Nebojte sa cestovať sami, dáva to neskutočnú slobodu, ste otvorenejší, krajinu a ľudí viac vnímate. V poslednom období môžeme badať nárast patriotizmu a čoraz viac ľudí chce spoznať Slovensko. Slovensko mám nesmierne rada, je mojím domovom a vždy o ňom v zahraničí s láskou a radosťou v srdci rozprávam. Práve sa rozhodujem, kde zakončím letnú sezónu. Buď to bude pobrežie Amalfi v Taliansku alebo Camino Primitivo - Svätojakubská cesta z Ovieda do Santiaga de Compostela v Španielsku.
V živote by sa človek nemal ničoho báť. V skutočnosti sme oveľa silnejší ako si dokážeme predstaviť a prekonáme akúkoľvek prekážku. Často aj seba. Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Prejsť 65 kilometrov na terénnom aute za štyri hodiny - aj toto je zážitok, ktorý si z Gruzínska priniesla Simona Slováková. Jej záľubou sú hory a práve do nich sa vybrala aj v tejto krajine. Lenže dostať sa do prírodnej oblasti sa dá len po ceste, ktorá patrí medzi tie najnebezpečnejšie na svete.
Gruzínsko a ďalšie destinácie
Gruzínsko - 1. Máte problém s prehrávaním? Má rozlohu takmer 900 kilometrov štvorcových a prakticky celé toto územie je od roku 1980 chránené. Oblasť Tušeti na severovýchode Gruzínska, to je kút sveta, ktorý spoznávame. Dnes je tam už poriadna zima a ako sme počuli, dostali by sme sa tam len vrtuľníkom, lenže aj v lete tam má počasie svoje vrtochy. Zažila ich aj Simona Slováková, ktorú zlákala tamojšia nedotknutá a najmä čistá príroda.
Gruzínsko - 2. Máte problém s prehrávaním? Prečo je Chorvátsko top destinácia pre Slovákov? Je to predsa slovenské more. A za prijateľné ceny. Dovolenkuje tam tretina Slovákov a destinácia si stále drží svoje prvenstvo. „Spolovice sú Slováci Chorvátmi a Chorváti zasa Slovákmi, tvrdí to väčšina našich chorvátskych partnerov,“ hovorí Aleš Mlátilík z portálu Zlavomat. „Predstavte si, že sa vám pokazí auto a vy neovládate cudziu reč. Dovolenka pri Jadranskom mori nie je iba o relaxe. Pre veľký úspech z minulého roka si ľudia môžu aj túto sezónu na portáli kúpiť obľúbený pobyt pre celú rodinu v Chorvátsku - all inclusive pre dve osoby a dve deti zadarmo už od 655 eur v severnej Dalmácii.
Chorvátsko je aj o inej dovolenke, ako o leňošení pri mori. Toto okúzľujúce mestečko je skutočným dovolenkovým rajom, ktoré ponúka veľké množstvo bohatých zážitkov. Povinnou zastávkou by mala byť návšteva Kostola sv. Donáta z 9. storočia s pripojenou Katedrálou sv. Anastázie. Ležia uprostred centra a neodmysliteľne sa spájajú s mestom a jeho históriou. Ďalším z hlavných mestských symbolov Zadaru je Kalelarga, Široká ulica - je strediskom mestského rušného života. Traduje sa, že práve na Kalelarge sa začína a končí láska mnohých Zadarčanov.
Ak, naopak, patríte k večným romantikom, príďte do prístavu s dlhou pozdĺžnou promenádou a vychutnajte si západ slnka, ktorý vraj patrí k tým najkrajším na svete. Počas návštevy Zadaru určite nevynechajte jednu z najzaujímavejších atrakcií, ktorou je Morský organ. Ide o skvost novodobej architektúry, ktorého autorom je zadarský architekt Nicola Bašić. Vyzerá ako schody do mora s otvormi v hornej časti, cez ktoré vychádza zvuk spôsobený vlnami. Všetkým tým tónom sa nebudete stíhať čudovať. Za zmienku stojí aj očarujúci Pozdrav slnku - ohromná magická hra svetiel na nábreží mestskej promenády. Tvorí ho 300 slnečných kolektorov zabudovaných do kamenného pobrežia. Slnečná energia zachytená cez kolektory sa v noci mení na rôznofarebné svetelné efekty. Nezabudnite si so sebou zobrať fotoaparát a túto svetelnú šou zvečniť.
Ak milujete dvojkolesového tátoša a vietor vo vlasoch, vypožičajte si bicykel a Zadar prejdite s nohami na pedáloch. Cez deň nasávajte pokojnú prímorskú atmosféru a večer si vychutnajte ten pravý rušný nočný život, pretože ten tu naozaj pulzuje. Nielen dovolenkári milujúci pamiatky, ale aj kulinári si v Zadare prídu na svoje. Doobeda začnite svoju okružnú jazdu na trhovisku. Je zážitkom a pôžitkom pre všetky zmysly. Nájdete tu čerstvé ovocie a zeleninu, morské plody, domáci olivový olej či koreniny.
Prečo je Chorvátsko top destinácia pre Slovákov? Nevynechajte ani návštevu tradičnej dalmatínskej konoby, čiže jedinečnej chorvátskej reštaurácie. Jedálne lístky sú plné lákavých dobrôt od krevetových šalátov, morských rýb so zemiakovým pyré a špenátom cez grilované ustrice až po kalmáre. Počas horúcich letných dní vás schladí neodolateľná zmrzlina. Tú najlepšiu nájdete na rohu Kalelargy a Ul. Šimuna Kožičića. Pokojne si ľadové kopčeky dajte obliať čokoládou. Na dovolenke sa predsa môže zhrešiť. Z domácich jedál zasa ochutnajte peku. Ide o tradičný spôsob prípravy jedál v Dalmácii. Znamená to, že vo veľkom hrnci sa spolu pod parou pripravuje mäso, zemiaky a zelenina. Väčšinou sa peka pripravuje napríklad v nedeľu, keď sa za stolom stretne celé rodina. A ako to už býva, treba ochutnať aj nejaký ten domáci mok. K tým tradičným patrí Rakija, Karlovačko, Maraschino a vyskúšajte aj víno z miestnych viníc. V Národnom parku Paklenica môžete vyskúšať turistiku, bajkovanie aj kajakárstvo. Nachádza sa tu zo 150 km označených trás, chodníkov a cieľov, ktoré môžete absolvovať. Pre tých, ktorí majú menej času, no chcú vidieť čo najviac, je vhodné absolvovať prechádzku kaňonom Veľká Paklenica s označenými turistickými zastávkami, navštíviť múzeum, ovlažiť sa v rieke, dať si dobrý obed, nakúpiť suveníry a pobrať sa spať. Ostrieľaní turisti si môžu zvoliť trasu Libinje - Sveto brdo - Vaganski vrh - Lipa staza - Paklenica - Starigrad. Aj s menšími prestávkami na osvieženie ju zdoláte približne za 11 hodín a stretnete tu len veľmi málo turistov. Vstupné do Veľkej Paklenice stojí 40 kún. Parkovisko je najmä počas hlavnej turistickej sezóny plné, oplatí sa preto ráno si privstať. Inak budete musieť absolvovať dlhšiu prechádzku po príjazdovej ceste do kaňonu. Chodníky v parku sú kamenné, miestami strmšie, preto nič nepodceňujte a vyberte si pevnú turistickú obuv. Milovníci bicyklovania zväčša štartujú z dediny Starigrad, odkiaľ vedie hneď niekoľko kratších i dlhších cyklotrás. Pre menej zdatných a občasných bicyklistov je dobrá voľba ísť po asfaltových cestách pozdĺž mora s krásnymi výhľadmi na Velebit. Pokiaľ sa na bicykli vyberiete vyššie do hôr, pripravte sa na štrkové cesty, miestami z rozbitých kameňov. Trasy sú náročnejšie, s prevýšením, cesty občas nespevnené. Ak nemáte svoj bicykel, za poplatok si ho môžete požičať. Výhľad z hôr je nezabudnuteľný a táto nedotknutá príroda vás očarí. Turistov je tu minimálne, sem-tam môžete stretnúť miestnych pastierov. Bicyklovanie je najvhodnejšie v mimosezóne, keď sú teploty ideálne na športovanie a aktivity v horách. Nehrozia búrky z tepla a slnko nie je horúce. Chodníky na bicyklovanie nie sú tak dobre označené ako na pešiu turistiku, preto je dobré mať sprievodcu.
Nehôria sa tu naopak turistov - splavovanie riek Zrmanja a Kupa je nezabudnuteľným zážitkom. Nezabudnite si so sebou zobrať suché oblečenie na prezlečenie. Jazero ležiace len kilometer od mora je dôležitou zastávkou migrujúcich vtákov, raj ornitológov, rybárov a milovníkov prírody. Park v prírode Vranské jazero sa rozprestiera medzi mestami Zadar a Šibenik. Z vnútrozemia sa sem dostanete z dediny Vrana, od mora zase z letoviska Pakoštane. Ak chcete Vranské jazero obísť, máte čo robiť! Je široké 30,2 km a má viac ako 5 štvorcových kilometrov. Park má viacero vstupov, kde si môžete kúpiť lístok. Podľa miestneho sprievodcu však lístky predávajú aj strážcovia parku, ktorých môžete stretnúť. Poprechádzajte sa po náučnom chodníku v ornitologickej rezervácii a kochajte sa miestnou faunou a flórou. Najvyšší bod, vyhliadka Kameniak, je vo výške 271 metrov nad morom a vedie k nej chodník s krížovou cestou so zastaveniami, kde 13. júna na sviatok sv. Anteho miestni organizujú púť ku kaplnke. Otvorená je celý rok, vnútri je hlboká studňa, kam počas 2. svetovej vojny Nemci nahádzali postrieľaných partizánov. Počas letnej turistickej sezóny je tu otvorená Konoba, tradičná chorvátska reštaurácia ponúkajúca miestne špeciality a domáce víno. Bez problémov sa sem dostanete autom, športovci môžu na kopec vyjsť bicyklom. Prístav Prosika je ako stvorený na obedný piknik, pozorovanie vtákov a posedávanie na lavičke s výhľadom na jazero. Prejdite sa odtiaľto k starej rybárskej dedine Jugovir, kde sa dodnes zachoval tradičný rybársky kamenný dom a kamenný most. Z tohto prístavu vedie umelo vytvorený kanál medzi morom a Vranským jazerom. V severnej časti parku je kemp Crkvine, ktorý je zameraný aj na rybolov. Nájdete tu kompletný servis vrátane predajne rybárskych lístkov. Rybári z celej Európy tu radi trávia letné dovolenky. Miestne reštaurácie sú známe tým, že vedia excelentne pripravovať a podávať ryby - najmä sumce, úhory, kapry, šťuky. Doprajte si k nim pohár domáceho bieleho vína. V prípade, že plánujete stráviť dovolenku v karavane, ste tu vítaní. Po jazere sa môžete previezť na loďkách či vodných bicykloch. Do ornitologickej rezervácie na severozápade jazera je však vstup zakázaný, hranice sú označené bójkami. Žien cestovateliek, ktoré sa vyberú na dovolenku samé, je dokonca viac ako mužov - až 73%. Prieskumy dokonca uvádzajú, že najdobrodružnejším typom cestovateľa nie je podľa očakávania približne 28-ročný muž, ale prekvapujúco, 47- ročná žena. Žena cestujúca sólo bez partnera alebo rodiny bola ešte pred pár rokmi unikátom. Dnes je však bežné, že sa zástupkyňa nežnejšieho pohlavia vyberie za poznaním alebo oddychom úplne sama. Patrí k nim aj matka manželka Colleen Cox.
„Keď som prvýkrát absolvovala cestovanie bez partnera a rodiny na namíbijské pobrežie, bola som prekvapená, že vo svojej 12-člennej skupine som bola jednou z deviatich žien. Jay Hill, absolventka psychológie a spisovateľka tvrdí, že ľudia, ktorí cestujú sami, zdieľajú rovnakú charakteristiku. Podľa psychologičky sú mentálne silnejší, dôverujú si, sú prispôsobiví a vedia, že sa môžu spoliehať na svoje schopnosti. Potvrdzuje to aj Angel O’Brien, fotografka z Oregonu: „ Spočiatku som mala obavy, že sa budem nudiť, stratím sa, alebo sa zraním. Odvahu vybrať sa sólo do neznáma majú aj Slovenky. „Spoliehať sa na cestách len a len na seba zo mňa urobilo oveľa sebavedomejšiu mladú ženu.
Napriek tomu, že ženy dnes túžia po dobrodružstve, sú flexibilné a nezávislé, ich potreby na cestách sú špecifické a stále sú na tom v otázke bezpečnosti oproti mužom znevýhodnené. Naším cieľom určite nie je vyvolávať v single cestovateľkách obavy. Ale opatrnosť, najmä v niektorých krajinách, nie je nikdy na škodu.
1. Visačka s vašim menom a adresou je užitočná vecička. Múdrejšie je však miesto adresy bydliska uviesť adresu kancelárie. V oblastiach so zvýšenou pouličnou kriminalitou zamknite kufor auta, kým nastúpite na svoje miesto. Vybrať batožinu trvá šikovnému zlodejovi len okamih. Počas čakania na letisku alebo stanici vás môže zmáhať únava. Cestovateľka Lucia Brezianska odporúča pre ženy, ktoré sa v cieľovej destinácii chystajú veľa presúvať, jednoznačne uprednostniť batoh pred kufrom. „Kufre zabíjajú flexibilitu a stanú sa len príťažou. Tento štýl cestovania je čistý backpacking.“
2. Je faktom, že viac nehôd sa deje v noci ako v priebehu dňa, takže ak sa chystáte na dlhé cesty, skúste cestovať cez deň. Ak do cieľovej destinácie dorazíte v noci, radšej si dopredu zabezpečte transfer priamo k ubytovaniu. Ak musíte absolvovať dlhú cestu, priplaťte si za vyššiu triedu alebo kupé, ktoré môžete zamknúť.
3. Ubytovanie single cestovateľky by malo byť na rušnej, no bezpečnej ulici. Lepšou voľbou je menší rodinný hotel, kde si vás personál zapamätá a má osobnejší prístup. Na karte od izby, je vhodnejšie - v prípade jej straty, nemať na nej uvedené číslo izby. Ceduľka so žiadosťou o upratanie izby dáva na známosť, že nie ste práve vo svojej izbe. Radšej si objednajte upratovanie cez recepciu. Keď opúšťate upratanú izbu, nechajte na dverách nerušenku, ktorá vyvoláva dojem, že ste na izbe. Ak je to možné, vyberte si izbu blízko výťahov alebo schodov.
4. Väčšina ľudí dnes cestuje s fotoaparátom, smartfónom, tabletom alebo notebookom. To všetko sú predmety veľmi atraktívne pre zlodejov. Skúste ich nepoužívať veľmi okato a drahšiu elektroniku dajte radšej do lacnejšie vyzerajúceho obalu, aby nepôsobila lákavo. Vždy majte pri sebe nejakú hotovosť v miestnej mene. Nikdy neviete, či sa vám nezídu drobné na dopravu, vodu a občerstvenie, či ako „bakšiš“ za pomoc od okoloidúcich. Nenoste vždy všetky peniaze na jednom mieste. Časť si dajte do peňaženky, časť do vreciek a niečo si nechajte aj v sejfe na izbe. Niektorým cestovateľom sa osvedčili fotokópie dokladov, avšak ešte lepším variantom je mať sken všetkých dokumentov na externom úložisku. Dnes je možné mať letenku či potvrdenia o doprave v aplikácii na mobile.
5. Vyhýbajte sa oblečeniu, ktoré z diaľky kričí, že ste turistka.
6. Počas rozhovorov nezdôrazňujte, že ste na dovolenke sama. Spomeňte radšej, že v priebehu dňa za vami pricestujú kolegovia, známi alebo partner, prípadne pri rozhovoroch o vašich plánoch používajte množné číslo. Skvelým „odplašovačom“ vtieravých mužov je zásnubný prsteň alebo obrúčka. Informovať ľudí, kam a kedy budete cestovať aj prostredníctvom internetu, je z hľadiska bezpečnosti výhodou. Ale pozor na neobmedzený prístup k vášmu profilu.
7. To, že žena cestuje sama, by nemala dávať okato najavo, no nemala by byť ani paranoidná. Cestovanie je jednou z najúžasnejších veci na živote a cestovať sólo je jedným z najlepších spôsobov, ako sa zoznámiť s novými ľuďmi a spoznať miestnu kultúru. Cestovateľka Sophia Dembling si samotu nevie vynachváliť: „Single cestovanie je iné. Je to cesta tela i ducha.
tags: #simona #slovakova #cestovanie