Sobota 11. 10. 2025 sa stala prvým dňom, keď medzi Bratislavou a Viedňou začali po dvadsiatich mesiacoch rekonštrukčných prác premávať medzištátne vlaky linky Rex 8 po vynovenej a elektrifikovanej trati. Rakúšania vybudovali od stanice Wien Erzherzog-Karl-Strasse k hraniciam so Slovenskou republikou novú dvojkoľajnú trať v stope pôvodnej jednokoľajnej „Marchegger Ostbahn“ o dĺžke 37,5 km a s parametrami na rýchlosť 200 km/h. V súčasnosti jazdia vlaky maximálnou rýchlosťou 140 km/h a s vyššou rýchlosťou sa ráta po zavedení ETCS.
Práce a história projektu
Na slovenskej vetve sa rekonštruoval a elektrifikoval úsek medzi žst. V Rakúsku realizácia projektu trvala presne 10 rokov, u nás 20 mesiacov, hoci pôvodne sa počítalo s dobou presne o polovicu kratšou. ŽSR vysvetlilo predĺženie času výstavby dvoma povodňami, nepredvídanými technickými prekážkami, napr. zlým stavom klenbového historického Marcheggského viaduktu. Objednávateľom výstavby slovenskej vetvy bolo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a zhotoviteľom združenie PORR, ŽSR-DNV-Marchegg v zložení PORR, s.r.o. Bratislava a PORR, a.s. Praha. Trať bola oficiálne otvorená na poludnie 6.
Pôvodne sa počítalo s nasadením rušňov Siemens Vectron MS nášho štátneho dopravcu, ktoré za sebou mali ťahať súpravy zmiešané z vozňov klasickej stavby rovnako od ZSSK doplnené o vozne rakúskeho dopravcu ÖBB. K takémuto nasadeniu však zatiaľ nedošlo a v prvý deň do prevádzky vyrazili vlaky zložené výhradne z vozňov rakúskeho štátneho dopravcu. Ten promptne predišiel kríze a vytiahol doslova čo mohol.
V týždni pred spustením prevádzky sa v úseku Devínska Nová Ves - Marchegg konali cvičné jazdy rušňovodičov ZSSK na Vectronoch tejto spoločnosti. Poznávacie jazdy rušňovodičov ZSSK do Marcheggu a späť prebiehali v dňoch 7.-9. októbra 2025. V prvý deň jazdil fotogenický “Lomnický štít” 7193.132 ZSSK. Na historickom Marcheggskom viadukte mu to náramne svedčalo. Avšak do tunajšej pravidelnej prevádzky tieto nové Vectrony zatiaľ z technických príčin nezasiahnu.
Foto: PhDr. 8. októbra 2025 sa úlohy zhostil Vectron 383.104 ZSSK. Na snímke prechádza po novovybudovanom moste v km 39,1. Pamiatkári požadovali, aby bol klenbový ako všetkých päť mostov na slovenskom úseku a v historizujúcom slohu. Mestská časť Bratislava IV trvala na rozšírení cesty vedúcej do osady Devínske Jazero. Pri zdvojkoľajňovaní trate (perspektívne v rokoch 2031/32) by sa mal na severnej strane most trochu rozšíriť a s miernou zmenou sa uvažuje aj so smerovaním násypu. Foto: PhDr.
Nasadenie a technické detaily prvého dňa
Podľa zatiaľ nepotvrdenej informácie rakúska strana na poslednú chvíľu odmietla nasadenie slovenských vozňov Bmpeer ZSSK a to údajne z dôvodu problémov s prekleňovaním záchrannej brzdy na iných slovenských vozňoch (na vlaku EN 1152 zo Splitu). Za týmto účelom bol v konvoji rušňov, ktoré v piatok večer smerovali do Viedne zaradený aj jeden náš vozeň na overenie funkčnosti s vozňami ÖBB. Ak testy dopadnú priaznivo, naše vozne by mali byť do súprav v priebehu nasledujúcich dní doplnené. Na túto tému sme sa spýtali ZSSK či to môže potvrdiť a kedy očakáva nasadenie slovenských vozňov do prevádzky.
Keďže ide o proces, ktorý musí realizovať a schváliť výhradne ÖBB, slovenské vozne zatiaľ nemohli byť nasadené. ZSSK splnila všetky technické požiadavky vopred.“ uviedol hovorca ZSSK Ján Baček a zároveň dodal: „Rakúsky partner aktuálne finalizuje interný proces schválenia. Konvoj Vectronov stál popoludní 10. októbra 2025 pripravený na odchod do Viedne. Tvorili ho Vectrony 383.106, 104, 102 a 101 a šesť osobných vozňov. Súprava odišla z bratislavskej hlavnej stanice o 19:29 ako vlak Sv 18869 po dohovore s rakúskym partnerom iba s jedným vozňom.
Na prvý deň prevádzky boli na účel vozby týchto vlakov z bratislavského depa pripravené Vectrony 383.101, 102, 104 a 106. Tie putovali v piatok večer s vyššie uvedeným vozňom do Viedne na odstavnú stanicu Matzleinsdorfer Platz, kde boli vyskladané štyri súpravy pripravené zabezpečiť vozbu vlakov. Rušne 383.101 a 102 sa v nočných hodinách vrátili do Bratislavy, odkiaľ o 4:50 začali prevádzku vlakov. Ako prvý z Bratislavy vyšiel 383.102, o hodinu neskôr 101.
V sobotu 11. októbra 2025 vyšlo u nás slnko o 7:03 LSEČ, a preto prvé tri spoje na novootvorenej linke do Viedne sa počas jazdy nedali odfotiť. Podarilo sa to až u Rex 2507 (odchod z Bratislavy o 7:50) s Vectronom 383.106. Ráno však bolo tmavé, nad juhozápadným Slovenskom visela hustá clona nízkej oblačnosti. Svetelné podmienky vyžadovali umiestnenie fotoaparátu Canon 6d, Mk II na statíve, expozičný čas 1/200s, clonu 3,5 a ISO 2000. Bolo to na hrane, ale výsledok potešil. Fotka jedného z prvých vlakov obnovenej prevádzky na historickej trati z roku 1848 po 177-tich rokoch má svoju hodnotu. Foto: PhDr.
Problémy a dočasné riešenia
Hneď po ňom prešiel 383.108 opačným smerom. Foto: M. Na Marcheggskom viadukte duní v prvý deň prevádzky Vectron 383.104 s vlakom Rex 2522 z Viedne do Bratislavy. Foto: PhDr. Malebný pohľad vtáčej perspektívy na krajinku Slovenskej Amazónie s prechádzajúcim vlakom Rex 2521 ťahaným Vectronom 383.106. Foto: PhDr. 383.106 v nedeľu na Železnej studienke. Oproti idúci vlak z Bratislavy neodišiel. Foto: M.
Hoci prvý deň sľuboval plynulú prevádzku, došlo k odrieknutiu jedného páru vlakov z dôvodu technických problémov na Vectrone 383.102, ktorý bol následne vymenený za Vectron 383.108 a pokračovali práce na obnove plnej prevádzky spolu s rakúskym partnerom. Pôvodné plány pri vozbe vlakov hovorili o zostavení sendivčových súprav s dvoma rušňami a štyrmi vozňami, k takémuto riešeniu zatiaľ nedošlo.
Vlaky vo Viedni vykonávajú obrat vždy na odstavnej stanici Matzleinsdorfer Platz, v Bratislave sa súpravy točia priamo na hlavnej stanici. Kým vo Viedni je rezerva na obrat dostatočná, pretože jedna súprava vždy stojí na odstavnom koľajisku, v Bratislave sa robia ostré obraty. Súprava, ktorá príde xx:10 odchádza vzápätí o xx:50 späť do Viedne. Technické problémy sa ukázali aj v nedeľu. Na vlaku 2515 ostal neschopný Vectron 101 a vykonaný nebol ani obratový vlak 2520. Vzniknutú poruchu sa podarilo odstrániť v bratislavskom hlavnom depe a na ďalšie plánované „kolečko“ o 15:50 už tento Vectron odišiel.
Zaujímalo nás aj to, či sa počíta s nasadením novšej série Vectronov 6193 respektíve 7193, alebo budú nasadzované len Vectrony radu 383. „Nasadzovanie hnacích vozidiel je rovnako predmetom dohody medzi oboma partnermi. Na základe dohody s ÖBB sú v súčasnosti na vozbu vlakov REX nasadzované rušne série 383. ZSSK má týchto rušňov dostatok, preto nie je momentálne potrebné využívať inú sériu“ upresnil Ján Baček a načrtol aj možnú zmenu do budúcnosti.
Pripravované zmeny a praktické dopady pre cestujúcich
Na spustenie tohto spojenia čakalo mnoho pravidelných cestujúcich, ktorí dochádzajú za prácou do rakúskeho hlavného mesta. 383.101 vchádza do zástavky Breitensee. Foto: M. 383.106 uháňa 32,5 km dlhou rovinkou do Viedne. Foto: M. Panning Vectrona 383.104. Foto: M. 383.104 s 20 minútovou sekerou prechádza Lamačom. Foto: M. Hneď po ňom prešiel 383.108 opačným smerom. Foto: M.
Na Marcheggskom viadukte duní prvý deň prevádzky Vectron 383.104 s vlakom Rex 2522 z Viedne do Bratislavy. Foto: PhDr. Malebný pohľad vtáčej perspektívy na krajinku Slovenskej Amazónie s prechádzajúcim vlakom Rex 2521 ťahaným Vectronom 383.106. Foto: PhDr. 383.106 v nedeľu na Železnej studienke. Oproti idúci vlak z Bratislavy neodišiel. Foto: M.
Vplyv na cestujúcich je významný najmä pre tých, ktorí využívajú spojenie medzi dvoma hlavnými metropolami. Železničná doprava v Bratislavskom kraji je od skorých ranných hodín výrazne narušená a čas prepravy môže narastať vládnutými faktormi ako sneženie či technické problémy. Cestujúci by mali sledovať aktuálne informácie o prevádzke vlakov a počítať s možnými ďalšími zdržaniami, najmä v ranných a dopoludňajších hodinách.