Naše cestovanie začalo po priateľskom rozhovore a nápade ísť za hranice bežného turistického skúsenosti. Témou článku je preskúmanie bývalej železničnej odbočky do Devínskeho Jazera a okolitej krajiny, ktorá sa počas rokov menila spolu s traťou a jej osudom. Cez uvedené scenérie, technické záznamy a historické stopy máme možnosť nahliadnuť do minulosti jednej zo zapomenutých tratí, ktorá kedysi spájala Bratislavu s okolitými obcami a mestskými časťami.
Koľajová história Devínskeho Jazera: čo ostalo po minulosti
Trať bola vybudovaná v roku 1889 a prevádzka začala v roku 1891. V roku 1988 tu prebehla celková rekonštrukcia trate (najmä spojená s výstavbou diaľnice), takže trať je prakticky nová, nepoužívaná. Je dlhá 6,5km. Posledný osobný vlak tu prešiel tuším v 2005 s karkulkou, posledný pravidelný osobný vlak zas 1991. Nákladná doprava tu bola do roku 2003. Toť asi vše čo mi o tejto trati známo jest.
Traťová koľaj a perón smerom na Zohor ešte neprešli obnovou a sú v kontraste s vynovenou náprotivnou stranou. Zo stanice o dvoch hlavných koľajách a dvoch vedľajších do Stupavy dnes neostalo nič. Zo stanice je teraz zastávka, celá je posunutá jemne do bývalého koľajiska stupavskej trate, bývalé krátke nástupište na koľaji smer Kúty (dalej od staničnej budovy) je dnes moderné dlhé koridorové.
Historické záznamy a zvyšky obrany
Spoločnosť nám ako memento minulosti robili železobetónové bunkre, ktoré koncom tridsiatych rokov 20. storočia vybudovali ako súčasť obrany proti očakávanej hitlerovskej invázii. Nielen však železobetónové pevnosti sú zaujímavosťou Devínskeho Jazera. Na pieskovej dune v blízkosti železničnej stanice Devínske Jazero sa na zač. 60. rokov pri ťažbe piesku postupne narazilo na niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Charakteristické pre toto obdobie bolo úplné alebo čiastočné vykrádanie hrobov. Prvé hroby boli porušené a zachránili sa z nich iba predmety, neskorší výskum odokryl tri hroby a našli aj ďalšie pamiatky. Kopija, praslen, brúsik a niekoľko nádob pochádza s porušených hrobov.
Prírodné krásy a významné miesta po trase
Devínske Jazero je riečne jazero nachádzajúce sa v južnej časti Borskej nížiny na nive Moravy. Je to mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Po krátkej „historickej“ vložke sme sa začali presúvať na opačný koniec odbočky. Traťová koľaj a perón smerom na Zohor ešte neprešli obnovou a sú v kontraste s vynovenou náprotivnou stranou.
Čaro trasy spočíva aj v prírodných atraktívnostiach; na juhu Moravy sa nachádzajú lúky a mokrade, ktoré bývajú domovom bocianov. Celý okruh prechádza cez lužný les a lesné chodníky, kde sa cestovateľ stretáva s úbytkom ľudských zásahov a možnosťou vidieť miestny život z inej perspektívy.
Príbeh cesty: odpočet kilometrov a dnešné miesto
Pred nami bol 6,5-kilometrový úsek, ktorý sa ukázal ako najkrajší a najzaujímavejší. Nádherný oblúk medzi domami, telegrafné stĺpy a staré domy pripomínajú dávnu arhitektúru železničnej infraštruktúry. Pri ďalšom úseku sme objavili udržiavanú rovinku tesne popred domy, malý kúsok násypu s rýchlostníkom akoby hovoril: tu kedysi nastala jazda vlakom.
V marci a apríli ťa žiaľ často studené rána a silný vietor zhoršovali podmienky, no my sme pokračovali. Na zastávke pri čakaní na vysnívaný vlak sme zhltli aj druhú Tatranku a pokračovali ďalej. A i keď slniečko hrialo, v lesíkoch to bolo celkom znesiteľné. Objavená tentokrát občerstvovacia stanica č. 11 s nádhernými čučoriedkami, no neklamem, snáď ako palec veľké! Také niečo sladučké, ukryté v lesíku, na letnom slniečku. Proste perfektné.
Modernizácia a súčasný stav
Pred nami sa nachádza predzvesť tvorená svetelným návestidlom AŽD (vidno že trať prešla modernizáciou). Samozrejme, ako správny šotouši sme neodolali snímke trate z pohľadu návestidla. Deň proste nádherný. Pri šľapaní sme už natoľko vypriahnutý zliezli z trate malou skratko strmhlav dolu k hlavnej trati do osviežovne „U starého bicykla“.
Nákladná doprava tu bola do roku 2003 a posledný osobný vlak tu prešiel v roku 2005. Trať už neexistuje; dnes zo stanice v Devínskom JAZERE ostala len zastávka, celá je posunutá do bývalého koľajiska stupavskej trate, a bývalé krátke nástupište na koľaji smer Kúty je dnes moderné dlhé koridorové.
Osobné poznámky autorov a budúce plány
Ako som sa snažil zachytiť, čo sa dalo, patrí medzi prispievateľov občasných a reportérov nových. Upozorňujem, že pre milovníkov faktov a podobných tu nie je nič. Ide len o príbeh dvoch putovníkov, ktorých fascinuje, čo dokázali naši predkovia postaviť a udržať až do príchodu červených, ktorí tu vládnu dodnes.
Celkové údaje o trase znejú nasledovne: Trať bola vybudovaná v roku 1889, prevádzka začala v roku 1891. V roku 1988 prebehla rekonštrukcia, trať je dlhá 6,5km. Posledný osobný vlak tu prešiel v roku 2005 s karkulkou; posledný pravidelný osobný vlak v roku 1991. Nákladná doprava tu bola do roku 2003.
V ranných hodinách sme nasadli do autobusu do neďalekej Stupavy a hľadali sme zvyšky koľajiska. Nachádzali sme zvyšky, ktoré svedčia o bývalej intenzite dopravy a o tom, ako ľudia v minulosti využívali tieto spojenia.
tags: #vlak #do #devinskeho #jazera