Vidmo, Brockenské strašidlo alebo tiež Brockenské spektrum je meteorologický úkaz, pri ktorom sa tieň pozorovateľa premieta na oblačnosť pod ním a okolo neho je výrazná dúhová kružnica, tzv. gloriola. Vidmo vzniká na hornej hranici inverznej oblačnosti alebo hmly, ak nad ňou svieti slnko. Ideálne podmienky pre jeho pozorovanie sú pri inverznej oblačnosti alebo ranných hmlách, ktoré sa držia v dolinách. Ideálne miesta sú hrebene alebo skalné rebrá, pretože vidmo sa premieta pod pozorovateľa. Gloriola okolo tieňa hlavy pozorovateľa vzniká v dôsledku spätného rozptylu slnečných lúčov od kvapôčok vody rovnakej veľkosti, pričom svetlo prechádza lomom a interferenciou. Tento efekt má podobný fyzikálny základ ako dúha. Niekedy sú viditeľné dokonca dve glorioly. To je spôsobené tým, že svetlo sa môže odraziť od prednej alebo zadnej steny kvapôčky.
Medzi horolezcami vo Vysokých Tatrách sa traduje, že prvé vidmo znamená, že hory vás vítajú, pri druhom vás varujú a keď uvidíte svoje tretie vidmo, prijali vás.
Trasa a sprevádzajúce prostredie
Trasa Vrátna dolina, parkovisko - Stará dolina - sedlo za Kraviarskym - Chrapáky - sedlo Bublen - Pekelník - Veľký Kriváň - Snilovské sedlo - Chata pod Chlebom - Snilovské sedlo - Vrátna Starou dolinou do sedla za Kraviarskym
Zo sedla Bublen stúpame príjemne vysneženým chodníkom. Kým v závere Starej doliny sme sa miestami brodili po kolená v snehu, na hrebeni je sfúkaný do tvrda, len miestami až na podklad. Celkovo sa na hrebeni šliapalo veľmi pohodlne. Navigačne je to jednoduché, lebo hrebeňom prechádzalo veľa turistov a zimné tyčové značenie je v dobrom stave. Kým sme prišli na Pekelník, čerstvý vietor privial oblak, ktorý na chvíľu komplet zavrel výhľady na každú stranu a viditeľnosť klesla možno na 20 metrov. Našťastie to bolo len prechodné a mrak sa postupne prevaľoval. Toto sú presne podmienky, ktoré sú potrebné na vznik vidma. Brockenské strašidlo nedalo na seba dlho čakať. S fotením sa bolo treba ponáhľať, lebo nikdy nevydržalo dlho, občas sa presunulo, zoslablo a potom znovu vyšlo s dvojitou gloriolou.
A previdmo mám pocit, že v horách je takéto počasie s prevaľujúcimi sa hmlami zaujímavejšie, ako keď je úplne jasno.
Výhľady a ďalšie body
Z Pekelníka sa presúvame červenou značkou na Veľký Kriváň. Tu sme už spoľahlivo mimo oblakov a môžeme si vychutnať ďaleké výhľady. Nad oblačnosť vykúka hrebeň Nízkych Tatier, zreteľne vidieť aj Západné Tatry. Tam je však oblačnosti výrazne viac a k slnku bolo treba vystúpať vyššie ako v Malej Fatre. Niekde tam v oblačnosti sa prechádza okolo Štrbského plesa Phalike.
Na západnom úbočí Veľkého Kriváňa, pár metrov pod vrcholom pri hlúčiku stromov si dávame pauzu. Stromy chránia pred vetrom a vychutnávame si hru oblačnosti medzi nami a Malým Kriváňom. Radosť zo zimnej krajiny vystriedajú úvahy o nadchádzajúcej zimnej sezóne. Bude lepšia než minulý rok? Bude tu dosť snehu na lyžovanie Révayovej muldy či iných tradičných terénov?
Chata pod Chlebom a návrat
Pokračujeme klasicky do Snilovského sedla. Množstvo ľudí tu pre blízku lanovku z Vrátnej narastá. Väčšina sa ide prejsť na Chatu pod Chlebom. Rozmýšľame, čo ďalej. Vzhľadom na pokročilý čas a krátke dni sa pôvodný plán prejsť Steny a Poludňový grúň s návratom cez Chatu na Grúni nejaví realisticky. Do tmy by sme to isto nestihli. Podľa návštevného poriadku môžeme byť na trase do 18-tej, no nezdalo sa nám bezpečné rátať so zostupom z Poludňového grúňa potme. Preto ideme radšej na Chatu pod Chlebom. Snehu je ešte málo a preto ľudia ešte nevyužívajú zimný chodník. Letný je dobre prešliapaný a v aktuálnych snehových podmienkach aj bezpečný. Pri chate je tradičná idylka. Priestranstvo pred chatou je zaliate slnkom, pofukuje len mierne. Ľudí tu na moje prekvapenie nie je toľko, ako som v dokonalom počasí čakal. Venujú sa skôr predvianočnému zhonu?
Zostup do Vrátnej a nočná obloha
Zostup do Vrátnej: Na chate sme sa zdržali dlhšie. Keďže návštevný poriadok umožňuje pohyb do 18-tej hodiny, náš zostup plánujeme tak, aby sme tieto možnosti naplno využili. Nočný zostup za jasnej bezmesačnej noci sľubuje nebývalý zážitok z kombinácie zasneženej krajiny, hviezdnej oblohy a vysvietených sídiel v Turci. Do veľkej miery sa to aj podarilo, no hviezdnej oblohe by pomohlo menej svetelného smogu, ktorý produkujú veľké mestá v okolí. Nočná obloha v Snilovskom sedle.
Odporúčaný výstroj na zimnú turistiku
- Pevné vysoké topánky triedy B/C alebo vyššie
- Turistické návleky
- Teleskopické paličky
- Retiazkové mačky
- Páperová bunda na zateplenie počas prestávok
- Teplý čaj v termoske
- Čelovka
Chata pod Chlebom a okolie ponúka tradičnú idylku. Priestranstvo pod chatou je zaliate slnkom. Letná trasa je dobre prešliapaná a v súčasnom snehu aj bezpečná. V okolí Vrátnej doliny je množstvo ďalších destinácií, napríklad Terchová, Boboty, Poludňový grúň, Kraviarske a ďalšie menšie vrchy ako Sokolie, Jánošíkove diery a Veľký Rozsutec.
Miesta a názvy, ktoré často nájdete v okolí Vrátnej
Terchová - mesto bohaté na historické, kultúrne pamiatky a prírodné krásy všade navôkol. Boboty - 1085 m n. Majestátny masív Boboty ležiaci v Krivánskej Malej Fatre medzi Tiesňavami a Jánošíkovými dierami je obľúbeným turistickým cieľom. Poludňový grúň - 1460 m n. Hlavnému hrebeňu Krivánskej Malej Fatry dominuje rozložitý vrch, ktorý nesie názov Poludňový Grúň. Kraviarske - 1361 m n. Centrálnu časť Krivánskej Malej Fatry vypĺňa mohutný zašpicatený vrch Kraviarske. Sokolie - 1171,5 m n. Sokolie je ohraničená časť hrebeňa severného pohoria Malej Fatry, a zároveň aj rovnomenný a najvyšší vrch v tejto lokalite. Jánošíkove diery sú sústava tiesňav a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre. Chleb - 1645,6 m n. Krivánska Malá Fatra je ideálnym a vyhľadávaným turistickým cieľom. Veľký Rozsutec (1 610 m n.m.) sa nachádza v severovýchodnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Veľký Kriváň (1 708 m n.m.) je najvyšší vrch Malej Fatry. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry. Očarujúce miesto v srdci panenskej prírody, ktoré je okrem prekrásnej scenérie opantané aj tajuplnou legendou. Stoh - 1 607 m n. Stoh je jeden z vrcholov na hlavnom hrebeni Malej Fatry, pre ktorý je charakteristický lúčnatý povrch. Pupov - 1096 m n. Malý Rozsutec je známy vrch a obľúbený turistický cieľ vo východnej časti pohoria Malá Fatra. Je menším a na túru oveľa náročnejším bratom Veľkého Rozsutca. Suchý - 1468 m n. Juhozápadnú časť Krivánskej Malej Fatry vypĺňa výrazný vrch Suchý. Kľačianska Magura je v Turci vyhľadávanou lokalitou aj rekreačných turistov a výletníkov. Kopa - 1187 m n. Krásna a rozložitá Veľká Fatra vo svojej západnej časti oplýva vrchom Kopa. Šíp - 1170 m n. Výstup na vrch Šíp je povinnou jazdou každého veľkofatranského turistiku.
