Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu, je motto vytesané na zvone kaplnky Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách. Tento pietny priestor, ktorý sprístupnili verejnosti 11. Augusta 1940, vznikol na podnet akademického maliara Otakara Štáfla, ktorý sa spolu s manželkou a priateľmi pustil do jeho výstavby už v roku 1936. Umelec žil vo Vysokých Tatrách v medzivojnovom období a počas pobytu vo Vysokých Tatrách býval aj ako spolunájomca Chaty pri Popradskom plese.
Symbolický cintorín neďaleko Popradského plesa predstavuje nielen pietne miesto obetí hôr, ale aj významnú kultúrnu pamiatku zapísanú do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Jeho súčasťou sú aj kríže z Detvy; celkovo ich v areáli nájdeme 77, z čoho je 47 pôvodných. Pri vstupe na cintorín sú dve hlavné kríže, no ďalšie sa nachádzajú po celom areáli. Dve hlavné z nich dodnes symbolizujú centrálnu myšlienku miesta.
Význam cintorína spočíva v tom, že je pietnym miestom na obete hôr a súčasne kultúrnou pamiatkou. Správu cintorína vykonávajú od roku 1995 Štátne lesy TANAP-u, ktoré zabezpečujú údržbu ciest, chodníkov, schodísk, zábradlí, oplotení, prístupových mostíkov, kaplnky a krížov, obnovu turistického značenia a orientácie, schvaľovanie a montáž nových pietnych tabuliek. Okrem toho sa starajú o čistotu priestoru po návštevníkoch a o rozširovanie areálu podľa estetických a priestorových kritérií.
V areáli cintorína nájdeme vyše 160 pamätných tabúľ a 50 ručne vyrezávaných drevených krížov; počet tabúľ a menô sa počas rokov zvyšuje. Pôvodne boli tabule umiestňované po jednotlivých miestach horských tragédií, dnes tvoria súčasť uchovávanej múdrosti a historickej kontinuity. Zakladateľom cintorína bol Otakar Štáfl (1884-1945), ktorý sa po prvej svetovej vojne nasťahoval na Štrbské Pleso a spolu s manželkou spustil výstavbu diela v roku 1936. Kaplnku navrhol Popradčan Róbert Vosyka a dokončenie stavby sprevádzali finančné problémy, ktoré pretrvali až po otvorenie v roku 1940.
Symbolický cintorín má dnes približne 370 pamätných tabúľ s viac než 500 menami obetí Vysokých Tatier a horolezcov, ktorí zahynuli pri výkone povolania po celom svete. Najstaršou tabuľkou je dátum 1911 pripomínajúci Jenö Wachtera. V rámci areálu sú aj tabule pripomínajúce západné a východné strany Tatier, a súčasťou sú aj detvianske kríže, ktoré dodávajú miestam farebný a symbolický význam. Počet tabúľ sa pravidelne sleduje a dopĺňa v súlade so správou TANAPu.
Do frontálnych línií a smerov narodenia obetí vstupuje aj história, ktorú dotvárajú témy spojené s horolezectvom a turistickou službou. Kaplnka bola vysvätená 11. augusta 1940, pričom motto „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu“ je vytesané na dverách kaplnky. Z hľadiska historických údajov sa súčasná správa cintorína vykonáva prostredníctvom Štátnych lesov TANAP-u a pokrýva aj údržbu prístupových trás cez areál a okolitú prírodu.
Okrem samotnej siete tabúľ a krížov predstavuje cintorín aj dôležité kultúrne a turistické miesto. Pôvodný zámer bol mať centrálne centrálne miesto obetí hôr a zložitejší proces jeho realizácie zahŕňal spoluprácu viacerých aktérov - od Otakara Štáfla po Alojza Lutonského a popredné turistické organizácie. Výstavba kaplnky, tiež s podporou popradského regiónu, sa uskutočňovala postupne a s viacerými finančnými a organizačnými prekážkami. Oficiálne bol Symbolický cintorín otvorený 11. augusta 1940 slávnostnou omšou a neskôr pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi Štáflovi.
V súčasnosti je Symbolický cintorín významným miestom nielen pre návštevníkov Vysokých Tatier, ale aj pre históriu športového horolezectva a turistiky na Slovensku. Rozsiahlu históriu a súčasné spravovanie dopĺňa aj skutočnosť, že ide o kultúrnu pamiatku a jedinečné centrálné miesto tatranských obetí. Cez ostatné roky bolo podstatné aj to, že k cintorínu vedú turistické trasy a že návštevníci môžu pristúpiť z Popradského plesa cez žltú turistickú značku. Vzhľadom na sezónnu uzáveru od 1. novembra do 15. novembra je potrebné zohľadniť aj sezónne obmedzenia, ktoré umožňujú zachovať pietu a bezpečnosť miesta.
Historický rámec a vznik Symbolického cintorína
Autorom myšlienky na vytvorenie centrálneho pamätníka tatranských obetí bol akademický maliar Otakar Štáfl z Prahy. Projekt kaplnky vypracoval Ing. Róbert Vosyka z Popradu. Prvé symbolické, ručne vyrezávané kríže sú od rezbára Jozefa Fekiača - Šumného z Detvy. Založenie cintorína sa datuje od roku 1936. Symbolický cintorín bol vysvätený 11. augusta 1940. Po rokoch pribudla tabuľa aj Otakarovi Štáflovi. Od roku 2000 sú správy cintorína v pôsobnosti Štátnych lesov TANAP-u, ktoré zodpovedajú za jeho údržbu a rozširovanie podľa estetických a priestorových kritérií.
Podľa údajov správcu cintorína bolo na začiatku roka 2006 na Symbolickom cintoríne 278 pamätných tabúľ so 412 obeťami Vysokých Tatier. Počet tabúľ v jednotlivých sektoroch sa rozdeľuje podľa vtedy uzavretých sektorov A-G a v každom z nich sa nachádzajú rôzne počty tabúľ. V priebehu času bolo zhromaždené množstvo ďalších tabúľ a mená obetí sa dopĺňajú, čo potvrdzuje stály proces rozširovania a udržiavania areálu.
Symbolické kríže a význam miesta
Rázovitosť tohto miesta okrem okolitej tatranskej prírody a límb tvoria aj vyrezávané, farebné detvianske kríže, z ktorých sa zachovalo 56. Kríže dotvárajú identitu cintorína a sú súčasťou umeleckej tvorby, ktorá odráža tatranskú históriu a odkaz na obete hôr. Keďže kaplnka a cintorín sú dôležité kultúrne a prírodné dedičstvo, ich udržiavanie a rozširovanie sú prísne regulované na základe estetických a priestorových kritérií.
Prístup a návštevnosť
Ku koncu roka 2019 bolo na Symbolickom cintoríne spolu 386 tabúľ s 511 obeťami. Cintorín je otvorený verejnosti a k prístupu prispievajú aj trasy z Popradského plesa a ďalších východiskových bodov. Cez trasy vedú cesty cez Ostrvu a popri ceste k Štrbskému plesu. Parkovanie je možné na platenom parkovisku na začiatku trasy. Každoročne v októbri sa tu koná pietna spomienka a čítajú sa nahlas mená obetí Tatier na slovenskej a poľskej strane za posledný rok.
Miesto v kontexte UNESCO a kultúrneho dedičstva
Symbolický cintorín je nielen pietnym miestom, ale aj významnou kultúrnou pamiatkou zapísanou do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Jeho význam presahuje samotné hory a pripomína historické záznamy o obetiach Tatier a horolezectve v minulosti. Dnes o cintorín starajú Správa TANAP-u a jeho údržba je výsledkom kontinuálnej spolupráce medzi verejnosťou a správou TANAP-u.
Prístup k Symbolickému cintorínu je možný z viacerých smerov a spája sa s tradičnými turistickými trasami v Tatrách. V rámci histórie a súčasnosti zostáva cintorín dôležitým miestom pre pripomínanie osôb, ktoré zahynuli počas sopečných a horských nešťastí. Jeho prínos v kultúrnom a historickom kontexte Tatier zostáva významný aj pre súčasných návštevníkov a výskumníkov, ktorí skúmajú vývoj turistickej činnosti a horolezectva v regiónoch Vysokých Tatier.
Prehľad kľúčových faktov a dátumov
- Symbolický cintorín bol otvorený 11. augusta 1940.
- Motto na zvone kaplnky: Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.
- Zakladateľom cintorína bol Otakar Štáfl (1884-1945).
- Kaplnku navrhol Róbert Vosyka z Popradu; prvé kríže vznikli v Detve od rezbára Jozefa Fekiača - Šumného.
- V súčasnosti je cintorín kultúrnou pamiatkou a patrí k turisticky vyhľadávaným miestam.
tags: #tatransky #symbolicky #cintorin #vysoke #tatry