Nastúpili ste do svojej prvej práce? Gratulujeme! Spolu s novými úlohami, kolegami a inštrukciami ku kávovaru sa k vám pravdepodobne dostala aj pracovná zmluva so skúšobnou dobou. A ak teraz trochu tápete, čo to presne znamená, koľko môže skúšobná doba trvať alebo čo sa stane, ak počas nej ochoriete - ste na správnom mieste.
Skúšobná doba: čo to je a ako ju dohodnúť
Skúšobná doba je „testovacie obdobie“ na začiatku pracovného pomeru. Dôležité info: Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Áno, môže. Zákon stanovuje maximálnu dĺžku, ale vy aj zamestnávateľ sa môžete dohodnúť na kratšej skúšobnej dobe - napríklad na 1 alebo 2 mesiacoch.
Áno, je to tak - ak sa rozhodnete odísť, nemusíte naozaj nič vysvetľovať. Rovnako to však platí aj z druhej strany. Nestíhate, cítite sa zahltení a rozhodnete sa odísť? Firma sa rozhodne zrušiť pozíciu? Dôležité je, aby bola výpoveď písomná a doručená druhej strane. Mimochodom - zamestnávateľ vám nemusí výpoveď doručiť osobne.
Čo sa stane počas PN a tehotenstva
Čo keď ochoriem? Mnoho ľudí sa pýta: Môžem byť na PN počas skúšobnej doby? Počas práceneschopnosti (PN) sa skúšobná doba pozastavuje. Výpoveď počas PN je neetická, ale nie vždy nezákonná. Dôležité info: Skúšobná doba vás nechráni pred výpoveďou ako zvyšok pracovného pomeru.
Táto téma je naozaj citlivá aj pre mňa ako ženu a matku, ktorá chápe ostatné ženy a matky. Mnoho žien má oprávnenú obavu, že ak otehotnejú počas skúšobnej doby, môžu o prácu prísť. Dôležité info: Diskriminácia z dôvodu tehotenstva je zakázaná.
Dovolenka a nárok počas skúšobnej doby
Nárok na dovolenku je pomerný. Dovolenka znamená oddych pre zamestnanca. Sú to dni, kedy nevykonáva pracovné povinnosti. Primárne slúži na oddych a regeneráciu pracovných síl. Zamestnávateľ nemôže prikazovať svoju zamestnancovi ako a s kým bude tráviť svoju dovolenku.
Máte aj vy nárok na dovolenku? Právo na dovolenku je ukotvené v zákone. Zákonník práce pod § 100 uvádza, že zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku. Ide osobitné voľno pri špecifických kategóriách zamestnancov. Každý zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojim zamestnancom dovolenku. Avšak iba v tom prípade, ak ich vzťah upravuje pracovná zmluva.
V prípade, že pre firmu pracujete na základe dohody alebo inej zmluvy, napr. vo väčších spoločnostiach, výrobných či automobilových fabrikách, majú zamestnanci nariadenú celozávodnú dovolenku, resp. hromadné čerpanie dovolenky všetkých zamestnancov. Zvyčajne ide o súvislý blok voľných dní, počas ktorých sa výroba vo firme úplne zastaví.
Na to, aby zamestnávateľ mohol svojim zamestnancom celozávodnú dovolenku nariadiť, musí spĺňať dve podmienky. Minimálne štyri kalendárne týždne bude oddychovať zamestnanec, ktorý odpracuje celý rok. V prípade, že máte viac ako 33 rokov, máte nárok na ďalší týždeň dovolenky navyše. To sú minimálne výmery dovoleniek, ktoré definuje Zákonník práce. Maximálna hranica nie je určená. Počet dovolenkových dní je veľakrát zakomponovaný v pracovných či kolektívnych zmluvách. Závisí od náročnosti vykonávanej práce. Špecifickú výmeru dovolenky majú učitelia, ktorí čerpajú najmenej 40 dní dovolenky, pričom väčšiu časť si nútene míňajú počas školských prázdnin.
Čerpanie dovolenky počas skúšobnej doby
Niekedy zamestnávatelia ponúkajú aj neobmedzenú dovolenku ako benefit. Aj o tom by vás mal zamestnávateľ informovať. Prvé tri mesiace v novej práci nasávate informácie, zbližujete sa s pracovným kolektívom a snažíte sa urobiť čo najlepší dojem. Jednoducho makáte. Ak sa domnievate, že počas skúšobnej doby si nemôžete čerpať pár dní voľna, mýlite sa. Síce ste neodpracovali 60 dní, no so svojím šéfom sa môžete dohodnúť na čerpaní dovolenky.
Podľa slovenskej legislatívy patrí zamestnancovi firmy počas dovolenky náhrada mzdy vo výške jeho priemernej mzdy. Rozhodujúce obdobie pre jej výpočet je kalendárny štvrťrok. V praxi sa častokrát objavuje otázka, či má zamestnanec počas skúšobnej doby nárok na dovolenku. Zamestnávateľ počas skúšobnej doby, ktorá môže trvať spravidla od 1 do 3 mesiacov, preveruje, či je zamestnanec na prijatú pracovnú pozíciu vhodný a zároveň zamestnanec preukazuje svoje schopnosti.
Pokiaľ je v skúšobnej dobe zamestnávateľ s výkonom práce zamestnanca nespokojný, môže pracovný pomer ukončiť z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, s výnimkou zákonom vymedzených prípadov. Nakoľko ide o časové obdobie pracovného pomeru s určitými špecifikami a Zákonník práce výlučne čerpanie dovolenky počas skúšobnej doby neupravuje, nemusí byť jasné, či zamestnancovi v takom krátkom čase v pracovnom pomere vzniká nárok na dovolenku. Zákonník práce priznáva nárok na dovolenku každému zamestnancovi, teda nárok vzniká aj počas skúšobnej doby. Čerpanie dovolenky však podlieha súhlasu zamestnávateľa.
Pracovný čas a ďalšie pracovné podmienky
Pri práci na trvalý pracovný pomer je pracovný čas 40 hodín týždenne. Pri polovičnom úväzku 20 hodín týždenne. Bližšie špecifikácie (napr. pri práci na dohodu) určuje zamestnávateľ. Prestávka: Ak pracujete dlhšie ako 6 hodín počas dňa, máte nárok na pracovnú prestávku 30 minút. Táto sa môže ale aj nemusí započítať do vášho odpracovaného času.
Čas jazdy a odpočinku pracovníkov v cestnej doprave: Vodiči autobusov a nákladných vozidiel majú v celej Európskej únii rovnaké pravidlá na čas jazdy a prestávky. Po najviac 4,5 hodine jazdy si vodiči musia urobiť minimálne 45-minútovú súvislú prestávku. Celkový čas jazdy v jednom dni nesmie prekročiť 9 hodín.
Práca na zmeny a sviatky
Pri práci na zmeny musí byť dodržaný tzv. „nepretržitý pracovný odpočinok“, teda čas, ktorý uplynie medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny. Medzi dvoma zmenami vám zamestnávateľ musí poskytnúť prestávku aspoň 12 hodín. Počas sviatkov a dní pracovného pokoja väčšina zamestnancov nemusí ísť do práce, no môžu nastať výnimky v oblastiach zdravotníctva, gastronómie, služieb, ochrany, údržby alebo verejnej dopravy. Za prácu počas sviatkov máte nárok na príplatok od zamestnávateľa.
Dva po sebe nasledujúce dni odpočinku sa najčastejšie viažu na sobotu a nedeľu, no v niektorých odvetviach môžu pripadnúť na iné dni v týždni.
Dovolenka a súvislosti s odchodom zo zamestnania
Základná výmera dovolenky je 20 dní v roku. Ak máte 33 a viac rokov, alebo sa trvale staráte o dieťa, máte nárok na 25 dní dovolenky v roku. Na to, aby ste mali nárok na čerpanie dovolenky, musíte odpracovať aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Ak meníte prácu a zamestnáte sa bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ide o nepretržitý pracovný pomer a teda sa nárok na dovolenku nemení.
Príplatky a stravovanie: Za každú hodinu odpracovanú v zákonom stanovených časoch máte nárok na príplatok. Príplatky za nočnú prácu, víkend, sviatky a rizikové práce sú uvedené v článku a sú súčasťou mzdy. Ak pracujete na dohodu, nárok na poskytnutie stravy vám zaniká. Príspevok na stravovanie môže byť vo forme stravného lístka alebo finančného príspevku.
Odstupné a výpovedná doba
Výpovedná doba: Po tom, ako ste sa rozhodli ukončiť pracovný pomer, začína plynúť výpovedná doba. Môže trvať v rozsahu jeden až tri mesiace v závislosti od odpracovaného obdobia a dôvodu ukončenia pracovného vzťahu. Odstupné: Pokiaľ váš pracovný pomer trvá viac ako 2 roky a od zamestnávateľa dostanete výpoveď na základe zákonom uvedených dôvodov, máte nárok na odstupné.
Skúšobná doba je upravená v § 45 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je maximálne tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca až šesť mesiacov. Ak sa dohodne dlhšia skúšobná doba, platí zákon: presný čas skúšobnej doby je 3 mesiace (a pri vedúcich zamestnancoch 6 mesiacov) a časový úsek presahujúci túto hranicu môže byť považovaný za neplatný. Skúšobnú dobu možno dohodnúť platne len písomne, a musí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve.
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ aj zamestnanec kedykoľvek skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu, avšak s výnimkou tehotných zamestnankýň a matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode. V týchto prípadoch musí byť dôvod písomne odôvodnený. Ak sa skončenie pracovného pomeru uskutoční ústne, môže to byť platné, no súd často vyžaduje písomné potvrdenie na ochranu všetkých strán. Preto je lepšie končiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomne a určiť deň ukončenia.
Podľa § 101 a § 103 Zákonníka práce môže zamestnanec v skúšobnej dobe v prípade splnenia podmienok získať dovolenku. Nárok na dovolenku vzniká aj počas skúšobnej doby, ale čerpanie dovolenky podlieha dohode so zamestnávateľom. Dôležité je, aby bola skúšobná doba správne dohodnutá a obsiahnutá v zmluve, pretože to má význam pre ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a prípadné nároky na dovolenku.
