Obloha bola nádherná ani jediný mráčik, len krásne slniečko a dlhá cesta autobusom. To bol jediný problém, ktorý ma trápil, pretože vydržať niekoľko hodín sedieť a pozorovať miniacu sa krajinu je dosť namáhavé. Celú cestu som pozorovala ľudí a rozmýšľala, či aj oni sa tak veľmi tešia ako ja. Hlavou mi stále prebiehovalo ležanie na pláži a nádherné šumenie mora, hľadanie mušlí a zábavné hry na piesku, ale to najlepšie bolo, že celý dva týždne sme boli po kope, len my: ocko, mamka, Lucka a ja.
S radosťou som utekala medzi vlny chorvatského mora. Celé hodiny som vydržala len tak sa čľapkať v mori a ohrievať sa pod ohnivým slniečkom. Páčilo sa mi, ako v diaľke plávali velikánske lode, plachetnice a člny, ktoré som do vtedy videla len vo filmoch. Ale vtedy to bolo na vlastné oči, túžila som doplávať až k nim no bolo to až príliš ďaleko. V skupinách sa prechádzali okolo velikánských budov, popri pláži alebo tiež obdivovali krásu mesta ako ja. Myslím na to až doteraz, bol to zážitok na ktorý tak skoro nezabudnem. Vždy keď zavriem oči, vidím seba ako plávam sem a tam pomedzí vlni a počujem šum mora, akoby som bola na pláži v danej chvíli. Keby som mohla, hneď by som sa vrátila spať. Dúfam, že sa to čoskoro zopakuje.
Najkrajšie okamihy dovolenky a zvedavosť na cestovaní
Kľúčové slová (skús tiež tieto kľúčové slová)opis Podobné referátyNázov Kategória Dátum Rozsah Škola Hodnotenie Opisné slohové útvarySlovenský jazyk21.11.20051 stranaSŠ1 2 3 4 5
Vysoko sa mi páčili chvíle strávené s rodinou: „bol to zážitok na ktorý tak skoro nezabudnem“ a „ja som hlavne hľadala vodnú fajku ktorá by nám skrášlila kuchyňu.“ Deň pred odletom som mala pocit, že by som sa rada vrátila spať. A hneď na druhý deň nasledovala ďalšia časť dovolenky: prechádzky promenádou, objavovanie mesta, skúsenosť s taxíkom, a aj keď sme išli na večer, všetko bolo nové a plné dojmov. Keď sme sa blížili k hotelu, mali sme menšie problémy s ubytovaním, ale nakoniec sme boli ubytovaní a mohli sme sa tešiť na ďalšie dni pobytu.
Na ďalšie dni sme pokračovali v programe: ráno sme obliekli plavky, naraňajkovali a šli k moru, obed, potom večera. Na tretí deň sme sa večer išli pozrieť na promenádu a aj do mesta, ktoré sme navštívili aj taxíkom. Spočiatku bolo všetko v poriadku až kým sme nevideli, že ideme v protismere. Povedať, že som mala strach, je slabé slovo. Našťastie sme sa zaradili do nášho prúdu. Keď som vystúpila, nemala som slov a bola som rada, že žijem. Mama dodala „Už nikdy viac“. V meste sme pokukali nejaké veci a ja som hlavne hľadala vodnú fajku. Deň pred odletom sa mi podarilo vyjednať jednu za dobrú cenu, no z pohľadu na cenu som vedela, že nie všetko pôjde ľahko. Pri zhoršení klimatizácie nám pomohol pracovník hotela, a ráno pred odletom bolo opäť teplo. Tak sme sa vrátili na letisko a do lietadla. Môj prvý zážitok z prázdnin bol pobyt v Chorvátsku v hoteli Uvala Scott. Na tento pobyt som sa celý rok tešil. Mimo radosti z cestovania ma zaskočil aj šok po príchode: hotel bol napoly rozpadnutý, betónové pláže tiež; bol to zážitok, ktorý som si zapamätal navždy.
Ďalšie destinácie a rozmanité zážitky
Ďalší zážitok bol pobyt vo Vysokých Tatrách, kde som bol tento rok už tretíkrát. Bývali sme v dedine Štrba a každý deň sme sa vyviezli zubačkou na Štrbské pleso. Zo Štrbského plesa sme chodili do hôr alebo šli ďalej motorovým elektrickým vlakom, napríklad do Starého Smokovca. Vyšli sme zo Štrbského plesa po ceste, ktorá vedie na Popradské pleso. Z Popradského plesa sme šli stále do kopca až k Žabím plesám. Zvláštnosť Tatier je tá, že vo vyšších polohách sa z plies aj potôčikov môže piť bez obáv voda. Od Žabích plies sme išli po reťaziach. Keď sme sa blížili k Chate pod Rysmi, videli sme časti strechy pôvodnej chaty, ktorá bola strhnutá lavínou. Cesta hore trvá asi päť hodín, opačným smerom tri a pol hodiny. Chata pod Rysmi je veľmi malá a je zásobovaná nosičmi. A tiež je zvláštna tým, že sa tam varí hneď niekoľko jedál (a nie je to ani oveľa drahšie). Pôvodne sme chceli ísť len na chatu, ale potom sme sa rozhodli, že pôjdeme aj na vrchol. Bolo to veľmi namáhavé. Keďže bolo pekné počasie, boli sme odmenení krásnym pohľadom na zarastené svahy a na zalesnené Vysoké i Nízke Tatry. Z vrcholu bolo vidieť veľa vecí: Solisko, obec Štrba, Popradské pleso, Poprad-Tatry, predhorie Nízkych tatier a poľskú časť Vysokých Tatier s časťou poľského územia susediaceho s Tatrami. Cesta dole je po reťaziach náročnejšia než hore. Ide sa po serpentínovej ceste, ktorá vedie do koryta potoka. Po príchode do hotela som sa cítil veľmi unavený.
Mešita a kultúrny zážitok v Turecku
Mešita - Najkrajší prázdninový zážitok Bolo pekné a slnečné ráno. Boli sme na dovolenke v Turecku a tešili sme sa z mora a teplého počasia. Dokonca aj z výletu, ktorý sme mali absolvovať. Navštívili sme najdrahšie a najväčšie zlatníctvo v Turecku, mesto Side, absolvovali plavbu loďou po rieke Manavgat a videli sme, ako sa vlieva do mora, ale ešte pred plavbou sme navštívili mešitu. Pred vstupom sme sa museli povyzúvať a ženy si museli dať šatky na hlavu. Ja som si v nej pripadala, ako keby som v nej mala chodiť už navždy. Keď sme vstúpili do mešity, bola to krása, ktorú sme nikdy nevideli. V mešite boli po zemi iba koberce so vzormi. Tie vzory boli veľmi zaujímavé. Pripomínali mi zvláštny dom a na ňom okná v tvare vázy. Steny boli biele a na nich modré slnko, okolo neho slaborúžové dve ruže. Lustre tam boli zo skla ako v zámku. Na oknách boli farebné maľby pripomínajúcu neznámu osobu. Bolo tam aj poschodie, na ktorom sa mohli modliť iba ženy. Muži sa zase museli modliť na prízemí pred veľkým obrazom. Bolo tam veľa obrazov povešaných na stene a maľby na obrazoch boli neuveriteľne krásne. Potom sme pomaly po prehliadke mešity vychádzali von a popritom mi sestra povedala: „Bolo to super!“ A ja som jej na to prikývla. Potom nás čakal zvyšok výletu, ktorý sme mali absolvovať. Mali sme vidieť starobylé mesto Side, kde zostali iba kamene.
Prvá časť letu a očarenie cestovaním v Čechách a mimo nej
Otevřela jsem oči a přivítalo mě nádherné ráno plné třpytivých paprsků, jež se snažily prodrat přes okno do mé postele. Ležela jsem a vychutnávala si první hodiny své dovolené. Vůbec se mi ale nechtělo z postele ven. Nakonec jsem se přemluvila a odebrala se do koupelny. Konečně bylo sbaleno a my mohli odjet na letiště. Prohlížela jsem si tu obrovskou a krásnou halu. Všude samý pohyb lidí, kteří běhali sem a tam. Všichni vyčkávali, až budou na své vysněné dovolené a já to mohla prožívat také. Byl to docela zvláštní pocit. Byla jsem velmi nervózní, přeci jen jsem čekala na svůj první let. Usadili jsme se v letadle, já raději do uličky, nemohla jsem sedět u okna. Najednou jsme začali stoupat. Bylo to příšerné, žaludek se mi obracel, v uších mi hučelo a vše se třáslo, jako by se to mělo zanedlouho rozpadnout. Po chvíli se však letadlo uklidnilo. Byli jsme ve vzduch ani ne hodinu a já už se nebála vykouknout z okna - byla to nádherná podívaná! Miniaturní krajinka a mráčky kolem dokola, prostě úžasné. Měla jsem skvělý pocit, a čo ešte to pristanie!
Vstúpili jsme na letištní halu a čekali na odbavení. Mé pocity byly tak naplněné krásou letu a zvláštností cizí krajiny, že mě ani nenapadlo, aby vůbec něco bylo jinak než v pořádku. Těšila jsem se na hotel a ubytování a také na první koupání v moři. Jaké bylo mé překvapení, když všichni cestujúci již měli svá zavazadla, jen my stáli a koukali na běžící pás, na kterém se projížděli již jen dva osamocené kufry a ani jeden z nich nebyl naš. Zachvátila mě panika. Jak to? To přece není možné! V dnešní době, kdo by nám je kradl!? Vyhledali jsme průvodkyni a sdělili jí, jak se věc má. Ještě že tu byla, protože nevím, jak bych se s mojí lámavou angličtinou domluvila. Tohle mě tedy zničilo a z cesty, která mi prišla vzrušujúca, som bola náhle unavená a vysílená. Ne že bych měla v kufru zlato, ale byly tam všetky synovy věci. Po příjazdu nás ujistili, že kufr bude na místě do druhého dne ráno. Večer byl nádherný, cikády cvrlikali, moře šumělo a já přemýšlela, jak si někdo může vzít zavazadlo, aniž se podívá na jeho štítek. Do druhého dne nás přivítalo nádherné ráno, jiné než doma - vzduch mi připadal vlhčí, čistší a voňavější. Moře bylo jasně modré, pláže ešte skoro prázdné, písek kam až oko dohlédne, prostě ráj. Čas na oběd mě vrátil do reality. Vyrazili jsme zpět k hotelu. K mé radosti nás tam již očekával recepční s kufrom v ruké. Pracovníci hotelu se velmi omlouvali za vzniklé problémy a já byla radostí bez seba.
tags: #rozpravanie #sloh #dovolenka