Z rodnej Sniny za dobrodružstvom do rôznych kútov sveta vyráža pravidelne už niekoľko rokov. Zemplínčanku Alexandru Kováčovú, ktorá si prešla prácou modelky a letušky, živí momentálne ako jedinú Slovenku blogovanie o cestovaní. Živí vás pomerne netradičná práca. Už skoro päť rokov ma živí blogovanie o cestovaní. Spolupracujem v tejto súvislosti s rôznymi agentúrami a spoločnosťami z oblasti cestovného ruchu. Moje doterajšie zážitky z ciest som zapracovala už do vyše 850 článkov. Zvyknem ich uverejňovať na svojom „travel“ blogu, ale aj v iných médiách. Zarábam si teda písaním ako aj reklamou, k mnohým užitočným veciam, ktoré používam, sa zase viem dostať cez sponzoring. Doplnila by som ešte, že som jediná Slovenka, ktorá sa živí výlučne blogovaním o cestovaní. Praktizuje ho aj mnoho ďalších Slovákov, ale iba ako hobby. Viem to, pretože mám medzi nimi veľa priateľov.
Ešte na vysokej škole som si vyskúšala prácu modelky a neskôr aj letušky. Neostala som však dlho pri týchto zamestnaniach. Po dvoch rokoch práce letušky som sa začala obzerať po niečom inom. Položila som si otázku - čo ďalej, čo by som chcela robiť, čo ma baví v živote najviac? Odpoveďou bolo jednoznačne cestovanie. Začala som teda sledovať cestovateľské blogy, ktoré písali Američania a Kanaďania. Povedala som si, že keď to dokážu oni, tak dokážem aj ja. Bolo to na sklonku septembra 2010, keď som si vytvorila vlastný blog a povedala som si: toto bude moja nová práca. Nie je to také ľahké, samozrejme. Aj táto práca má niekoľko negatív.
Pri svojich cestách dennodenne pracujem, často do neskorej noci. Je to zároveň o náročnom plánovaní. Musím si v dostatočnom predstihu overovať destinácie, ktoré chcem navštíviť. Zisťujem, v akom ročnom období je tam vhodné ísť, či tam nemajú obdobie dažďov, koľko tam je práve turistov. Nemám typický pracovný deň, čo je pre mňa dosť veľkou výhodou, pretože nemám rada stereotyp. Väčšinou ale vstávam, keď som v zahraničí, skoro ráno, lebo poznávacie výlety sa začínajú zavčasu. Stačí, že sa mi presunie iba jeden deň a už je problém na svete, pretože potom musím presúvať a zlaďovať ostatné veci, ďalšiu prácu.
Moje blogové zameranie a ako vnímam cestovanie
Stáva sa, povedzme, že som v Mexiku a píšem o Thajsku, kde som bola pred pár týždňami. Povedala by som, že sú tri základné skupiny blogerov. Do prvej sa zaraďujú „single“ cestovatelia - slobodní, bezdetní, cestujú, lebo sú bez záväzkov, majú tak od 20 do 35 rokov. Do druhej skupiny patria blogeri s rodinami, ide väčšinou o partnerov či manželov s malými deťmi. Cestujú trocha iným spôsobom, väčšinou sú v tých-ktorých destináciách o niečo dlhšie. No a tretia skupina to sú blogeri vo veku 50 a viac rokov. Tí sú väčšinou opätovne "single" majú odrastené deti, takže už zasa môžu cestovať (smiech).
Áno, vyhľadávam väčšinou miesta s teplejšou klímou. Ja mám normálne dokázanú alergiu na chlad. Prejavuje sa to takým začervenaním pokožky. Zaujímavé je, že som sa toho problému čiastočne zbavila zmenou stravy, keď som prešla na vegánstvo. Nemám rada zimu aj kvôli tomu, že ak za ňou cestujem, tak so sebou potrebujem zobrať oveľa viac vecí. Najradšej cestujem naľahko. Plavky, zopár vecí na pláž, na turistiku. Nerobím žiadne zimné športy, zato napríklad paragliding či také skákanie s padákom praktizujem rada a pomerne často. Nedá sa však povedať, že sa úplne vyhýbam chladnejším oblastiam. Tri a pol mesiaca som napríklad chodila po Andách a hoci bolo práve leto, vzhľadom na nadmorskú výšku tam klesali teploty aj pod nulu.
Cestujete pomerne často sama do rôznych končín sveta. Je pravdou, že si väčšinu výletov plánujem sama. Na cestách však navštevujem mnohých známych, hlavne vtedy, keď sa potrebujem "vykecať". Mám priateľov po celom svete, hádam už iba nie medzi tučniakmi na Antarktíde (smiech). Samozrejme, na niektoré výlety chodíme viacerí blogeri naraz. Napríklad, teraz v marci cestujem do Indie, kde nás bude celkovo 25 blogerov z rôznych krajín. To je azda najväčší blogerský výlet, aký som doteraz absolvovala.
Bezpečnosť, inšpirácia a prečo ostáva blogovanie mojím zdrojom obživy
Pokial ide o moje cesty, stretávam sa na nich väčšinou s úžasnými ľuďmi. Problémy ma našťastie obchádzajú. Za tie roky sa mi stalo akurát raz, že mi ukradli laptop a dvakrát som musela použiť slzotvorný plyn voči dvom dotieravcom. Pred troma rokmi mi ho zhabali na letisku a odvtedy som si už nový nekúpila. Verím, že ho už potrebovať nebudem. Mojou najnovšou obranou je thajský box. Do sveta nevyrážam len za turistickými atrakciami, ale aj za rôznymi druhmi športu. Absolvovala som napríklad pred časom pobyt v Thajsku, kde ma pozvali učiť sa bojové umenie. V roku 2012 v Paname som zasa napríklad začala s jógou, ktorá si ma úplne získala, odvtedy ju cvičím dennodenne. Keď som doma v Snine, tak ju aj učím štyrikrát do týždňa v miestnej základnej škole. Precestovala som doteraz približne 45 štátov. Severná, Stredná, Južná Amerika, Európa, Afrika, Ázia, z kontinentov mi chýba už iba Austrália a Antarktída.
Z posledných krajín, ktoré som navštívila, by som spomenula Thajsko, Arubu v Karibiku či Mexiko, ktoré je mojou najobľúbenejšou krajinou, hneď za ním nasledujú Kostarika a Filipíny. Mexiko preto, lebo si myslím, že som bola v minulom živote indiánkou (smiech). Na vysokej škole som študovala anglickú a španielsku filológiu. Témou mojej bakalárskej a diplomovej práce boli - ako ináč - mexickí indiáni. Mexiko je unikátne tamojšími plážami, pyramídami a ďalšími pamiatkami. Púšť Atacama v Chile ma veľmi zaujala svojou pestrosťou. Lemujú ju pohoria, krásne jazerá, gejzíry, je tam zároveň mnoho termálnych prameňov. Dá sa tam navštíviť Mesačné údolie, kde sa človek cíti naozaj, ako by bol na inej planéte.
Z ďalších destinácií ma napríklad príjemne prekvapili Filipíny. Ležia na viac ako 7000 ostrovoch, tam si naozaj nájde každý, čo chce - pamiatky, prírodu, hory, dokonalé pláže. Úchvatné sú aj tamojšie ryžové plantáže či čajovníkové polia. Nemôžem zabudnúť na ostrov Palawan, kde bolo nádherne. V jeho okolí je veľa ďalších ostrovov, na ktoré vycestuje denne veľa ľudí. Človek potom môže mať celú pláž alebo skoro celý ostrov, takpovediac, iba sám pre seba.
Na ukladanie nastavení a správne fungovanie stránky využívame súbory cookies. The travel blog is dedicated to travelers who wish to stay fit on the road. You don’t have to be an expert, a doctor nor a fitness freak. Just logical and simple tips that are easy to understand and be done. This blog is run by Alexandra Kovacova who has taken courses on healthy lifestyle since 2006 and worked as a healthy lifestyle consultant during the University days. Alex is a certified Fitness Health Coach. She is a health freak who does not drink alcohol and never tried smoking nor drugs. Alex is a permanent traveler without home so she knows exactly how ”hard” it is to stay fit when traveling. Disclaimer: As you know, every human body is a bit different. What may work for me, does not have to work for you.
Vždy si rozmýšľal, ako si udržujem kondičku a peknú postavu na cestách? Po niekoľkých rokoch cestovania po svete a kurzov o zdraví a kráse som konečne prišla na to, ako byť čo najľahšie fit nielen pri cestovaní, ale aj doma. Na 118-tich stranách ebooku popisujem nielen zlepšenie môjho zdravia a kondície, ale takisto ako surová strava ovplyvnila životy ďalších 24 Slovákov a Čechov, ďalej ktoré potraviny konzumovať a čomu sa naopak vyhnúť. Na záver ebooku pripájam jednoduchý zdravý jedálniček s fotkami jedál na celý týždeň - až 5 rôznych jedál denne po dobu 7 dní.
Alexandra Kováčová sa narodila v najvýchodnejšom meste Slovenska, v Snine, ale doma "v kúte" nesedí. Cestovala už ako dieťa a vďaka vrodenému GPS nikdy nezablúdi. Na svojom blogu Crazysexyfuntraveler.com píše o cestovaní, svojich neraz bláznivých zážitkoch a dáva čitateľom užitočné tipy. Svet brázdi sama a vidí v tom mnoho výhod. Nič ju nezaskočí a vždy si vedela poradiť. Aj keď sa ocitla v nebezpečných situáciách, strach nemala a k sólo cestovaniu posmeľuje aj ostatné ženy, ktoré o ňom snívajú.
Ste prvý človek zo Slovenska, ktorý si založil cestovateľský blog, a zároveň ste prvou Slovenkou, ktorá sa blogovaním o cestovaní začala živiť. Už odmalička sme s rodičmi veľa cestovali po Slovensku, aj po susedných štátoch. Ja som bola stále tá s mapou v ruke a hovorila som otcovi, kde má odbočiť. Našťastie, už ako malá som mala dobrú orientáciu, a na ženské pokolenie ju mám až prekvapivo dobrú doteraz. S rodinou sme Slovensko precestovali krížom-krážom niekoľkokrát. Každý rok sme išli aj do Tatier, aj do Bratislavy, k tomu hrady, jaskyne, bazény, turistika v prírode, aj rôzne mestečká kvôli architektúre atď.
K cestovaniu ma priviedol otec. Nie tak, že mi hovoril, že mám cestovať, ale že s nami absolvoval všetky tie výlety osobne a ukazoval nám tak krásu sveta na vlastné oči. Už od mojich 15 rokov som tvrdila, že hneď ako dovŕšim 18, pôjdem do zahraničia. Neskôr som 2 roky pracovala ako letuška pre jednu nízkonákladovú spoločnosť v Európe. Najprv som mala základňu v Škótsku a druhý rok na juhu Talianska. Vzťah k písaniu som však nemala nikdy. Dokonca som neznášala písať eseje a slohové práce už na základnej a strednej škole. Ja som vo všetkom za jednoduchosť, aj v písaní, a to mi ostalo i na blogu. Písanie prišlo samo počas blogovania.
Inšpirácia, výzvy a budúcnosť
Cestujete sama. Máte nejakú inšpiráciu medzi zahraničnými blogerkami, ktoré vás posmelili vykročiť do sveta na vlastnú päsť? Na začiatku som nemala žiadnu inšpiráciu od ďalších sólo blogeriek. Keď som už cestovala sama cez voľné dni počas práce letušky v rokoch 2009 a 2010, vtedy som ešte žiadne blogy nečítala. Ani som netušila, že niečo také v tej dobe už existovalo. Keď si niečo zaumienim, idem do toho aj sama. Nikdy som sa nebála sama cestovať. Úprimne ani neviem prečo nie. Všetko má vždy aj výhody, aj nevýhody. A keď cestujem sama, je oveľa jednoduchšie zoznámiť sa s novými ľuďmi ako pri cestovaní v skupinke.
A nevýhody sólo cestovania? Nanajvýš sa na nich treba postarať o batožinu, alebo ju aspoň postrážiť, keď si chcem niekde na letisku odskočiť na WC. Ťažšie sa mi robia fotky, keď mám fotiť sama seba. Som introvert, a tak rada trávim veľa času sama. Aj energiu si dokážem dobiť iba sama. V porovnaní s minulosťou už som v menšom strese, keď som s viacerými ľuďmi, ale nijako extra to nevyhľadávam. Na druhej strane som sa naučila priamo požiadať o pomoc, keď ju potrebujem.
Na svete je veľa dobrých ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť, keď o to poprosíte, alebo keď sami vidia, že to naozaj potrebujete. Stále sa spolieham na dobro v srdciach ľudí. A ohľadom prepadnutia… Našťastie som sa tomu doteraz úspešne vyhýbala a verím, že budem aj naďalej. Ale už viackrát ma v minulosti okradli alebo ma niekto sledoval. V takých chvíľach sa snažím ukľudniť a rozmýšľať logicky. Pripravujete sa pred cestami nejako špeciálne? Skôr sa bavím s miestnymi, kam určite nemám ísť sama. A tiež počúvam moju intuíciu na 100 %, lebo má vždy pravdu, hoci mi to možno logicky nesedí.
Ktoré krajiny sú podľa vás najnebezpečnejšie (ak si odmyslíme také, kde prebieha vojna)? Momentálne som v Mexiku už piatykrát. Keď som sa do Mexika vybrala prvýkrát ešte v roku 2011, bol to môj prvý zaoceánsky výlet a hneď sama a na 3 mesiace. Až príliš dobre si pamätám, ako ma vtedy všetci strašili, že ma tam okradnú, znásilnia, zbijú alebo rovno zabijú. Našťastie, len ma raz okradli, a poriadne som sa z tej situácie poučila. Napríklad keď som išla na celý deň z Izraelu do Palestíny, dodávku zastavili na ceste policajti, že pred nami tam bol bombový útok. Ale po chvíli nás predsa len pustili ďalej. Mnohým napadne, že sama žena musí zažívať na cestách nepríjemné situácie, najmä v moslimských krajinách. Je to pravda?
Moja prvá otázka je, prečo sa snažiť tomu vyhnúť? Keď niekomu vadí moslimská kultúra, nech tam necestuje. A keď sa tam už predsa len vyberie, má počítať s tým, čo ho tam asi bude čakať. Tie nepríjemné situácie nás zase niečo nové učia. A presne o tom je život, aj cestovanie. Určite netreba zbytočne provokovať chlapov moslimov nevhodným vyzývavým, obtiahnutým a krátkym oblečením, lebo pre nich sú bohužiaľ všetky biele ženy súce iba na to jedno. Je to smutné, ale nemôžeme si to brať osobne.
Je pravda, že keď som v roku 2021 strávila 3 mesiace v Egypte, párkrát sa mi stalo, že po mne moslimovia slintali po ulici, mali nevhodné narážky, volali ma k nim domov atď. Buď som sa tvárila, že to nevidím a nepočujem a bez reagovania som pokračovala v ceste, alebo som im rovno povedala, či by sa im páčilo, keby sa tak niekto správal k ich sestre, mame alebo manželke. Viackrát nečakané stretnutie s rôznymi voľne-žijúcimi zvieratami. Bola som šnorchlovať v Kostarike a sledovať rybičky, a zrazu sa objavil žralok. Radšej som pomaly so zadržaným dychom nenápadne odplávala. Ale keď mám byť úprimná, ľudia vedia byť nebezpečnejší ako zvieratá alebo hocičo iné.
Dvakrát som ešte počas práce letušky zažila nebezpečný let. Prvýkrát nám skoro začalo horieť lietadlo vo vzduchu, a druhýkrát sme leteli cez takú silnú búrku, že sa s nami lietadlo kývalo hore-dole ako v katastrofických filmoch. Ako reagujete, naopak, na príliš dotieravých „domácich“, keď vám doslova na ulici navrhujú manželstvo či vás „len“ pozývajú na rande? Také ponuky si absolútne nevšímam, nanajvýš sa na nich zasmejem. V Latinskej Amerike to aspoň tak naoko vyzerá, že si ženy viac vážia a viac sa o nás starajú. Aj peknými slovami, aj skutkami.
Prestaňte sa báť. Čím viac sa bojíte, tým viac priťahujete presne to, čoho sa bojíte. Vždy dostaneme viac toho, na čo konkrétne myslíme. Ja si už roky opakujem, že sú okolo mňa iba dobrí ľudia, ktorí mi pomáhajú, a že všetko sa deje pre moje najväčšie dobro. A nezabudnite, že nikdy nepríde ten dokonalý okamih. Dokonalosť neexistuje. Netreba čakať, ale treba konať. Ja sa aj po toľkých rokoch cestovania stále učím nové veci. Stále sa objavia situácie, v ktorých neviem ako sa mám zachovať. Stále ma niečo prekvapí. Stále ma niečo vyvedie z rovnováhy. Áno, aj po toľkých rokoch cestovania. Proste taký je život.
O jej online pôsobení a praktické informácie
Blogujete pod menom Crazy Sexy Fun Traveler. Nech to uvediem na správnu mieru: názov blogu bola moja prezývka od kolegov, keď som ešte pracovala ako letuška. Keď som si zakladala blog o štvrtej hodine ráno 30. septembra 2010, nevedela som vôbec nič o marketingu a ako bude na ľudí pôsobiť táto moja prezývka. A najviac crazy zážitok? Ťažko vybrať len jeden… Šnorchlovala som s rôznymi žralokmi, aj s tými najväčšími na svete (žralok veľrybí).
O crazy zážitkoch by som dokázala rozprávať celé hodiny. Je krajina, kam by ste sa chceli natrvalo presťahovať? Ako som už spomenula, všetko má aj svoje plusy aj mínusy. To isté platí aj o destináciách. Ale natrvalo? Bloguje z vírivky prestížnych wellness hotelov po celom svete, precvičuje jogu, vedie kurzy raw stravy a ľudia jej za to platia. Dokonca dosť na to, aby ju to uživilo. Slovenka Alexandra Kováčová prezrádza, ako sa dá uživiť cestovaním.
Ako na teba Slováci reagujú, keď im povieš, že sa živíš cestovaním? Chápu to? Nielen Slováci, ale často ani v zahraničí to vôbec nechápu. Ako by aj mohli? Veď ani veľa začínajúcich blogerov netuší ako si ostatní zarábajú. Dokonca ani veľká časť mojej rodiny doteraz nerozumie detailom mojej práce. Najčastejšie sa stretávam s nechápavými pohľadmi a vetami typu „wow, veď to je ideálna práca, aj ja chcem takú.“
„Väčšina mojich príjmov, asi 80 percent je z cestovateľského blogu.“ V zahraničí je to vnímanie iné? Trošku normálnejšie ako u nás doma. Stále je to však aj pre nich veľké neznámo, ale o to viac prejavia uznanie, že sa to dá, držia mi palce a chcú vedieť viac.
Máte konkrétne rady pre začínajúcich blogerov? Je veľmi veľa možností a každý bloger to robí inak. Závisí to od čitateľov, o čom konkrétne píšeme a za čo sme ochotní brať peniaze. Okrem blogerky som aj certifikovaná poradkyňa zdravej stravy. Počas svojej kariéry spolupracovala som s viac ako 300 sponzormi po celom svete. Sú to hotely, cestovné agentúry, aerolinky, dopravcovia, cestovný ruch štátov a regiónov, PR firmy, turistickí sprievodcovia. Všetko, čo má niečo spoločné s cestovaním. Oni sponzorujú moje výlety a ja potom o nich píšem a robím im reklamu.
Ako relaxuješ? Sú tvoje záľuby iné ako tie, ktorými sa vlastne živíš? Prevažne cestovanie, joga a zdravá strava, tými sa aj živím. Myslím si, že človek má robiť presne to, čo ho baví. Ale na druhej strane je potom pre mňa skoro všetko aj práca, aj hobby, a príde mi, že nemám skoro žiadne pauzy na oddych. Naše koníčky zahŕňajú aj čítanie, prechádzky v prírode, sledovanie zvierat, plávanie, turistiku a relax na pláži.
Máte plány na dlhšiu budúcnosť a ďalšie destinácie
Je v zahraničí travel bloger už bežná práca alebo je to stále ešte vzácne? Bežná práca to nie je, hoci travel blogerov je na svete už viac ako 2000, ale len drobné percento z toho sa venuje blogovaniu profesionálne a môže pyšne povedať, že sa tým živí. Odhaduje sa, že možno len nejakých 200 blogerov na celom svete sa uživí len z blogovania a som nesmierne rada, že tam patrím. V akých oblastiach to ešte má význam? Je oveľa jednoduchšie zarábať si blogom v iných oblastiach ako v cestovaní, napríklad v poslednej dobe dosť fičia blogy o móde, v tých sú väčšie peniaze.
Ako si sa k tejto práci dostala? Pochádzaš zo Sniny, čo je dosť netypické. Človek by čakal, že budeš z Bratislavy… Už od 18-tich rokov žijem v zahraničí, študovala som v Olomouci a Madride, potom pracovala ako letuška v Škótsku a Taliansku, takže do Sniny chodím už takmer 13 rokov viac menej len na dovolenku. Ako si začínala? Keď som začala s blogom, bývala som na juhu Talianska v Brindisi a pracovala ako letuška pre Ryanair. Blog som si vytvorila raz ráno o 4 hod, keď som nemohla spať a chcela som robiť niečo, čo ma baví, čo bude prospešné aj pre ostatných, čo by tu po mne ostalo a čo môžem robiť v noci, keď trpím nespavosťou. Netuším prečo, ale blog mi napadol ako ideálna odpoveď.
Koľko krajín si už precestovala? Dokopy som bola v 50 štátoch, kde som niečo videla. Predtým počas práce letušky ešte asi 10 ďalších, ale len na letisku, takže ich nepočítam. Z toho len Tunisko som navštívila ešte predtým, ale do ostatných krajín som sa vrátila počas blogovania aspoň raz. Najviac milujem Mexiko, Kostariku a Filipíny, a celkovo Latinskú Ameriku, asi aj kvôli španielčine a ich kultúre.
Keď sa pýtate na cestovanie domov: Ako sa pozerajú na tvoju kariéru Slováci? Najčastejšie počujem, že „Aha Rusko, alebo aha Slovinsko, alebo jasné, Praha“. Tak len gúľam očami a snažím sa ich viac usmerniť. Ak niečo o Slovensku však vedia, sú to naše pekné ženy, halušky alebo hokejisti a Sagan. Deravé cesty vnímam rovnako ako ďalší ľudia, no niekedy ma vytočí meškajúci spoj a potreba meniť plány alebo míňať viac peňazí.
