Magalhãesov prieliv sa nachádza na južnom výbežku Južnej Ameriky a spája Atlantický a Tichý oceán. Oddeľuje pevninskú časť juhoamerického kontinentu od Ohňovej zeme a je významnou námornou cestou, spájajúcou oba oceány.
Začiatky plavby a motivácia objaviteľov
Fernão de Magalhães (dnes vo viacerých jazykoch prezývaný Fernando Magellan) sa narodil na jar 1480 v dedinke Sabrosa pri severoportugalskom meste Porto v rodine vidieckeho šľachtica. Hoci už ako 10-ročný osirel, učitelia v ňom prebudili záujem o astronómiu, námorné vedy a kartografiu. Od malička sníval o veľkých objavoch a ďalekých cestách.
Hoci na začiatku kariéry mal už skúsenosť aj zo službou v Indii, jeho plán oboplávať Zem sa zrodil až po presťahovaní do Španielska a získaní podpory španielskeho kráľa Karola V. Po prekonaní administratívnych ťažkostí a náročných rokov príprav sa Magalhães pustil do expedície s hlavným cieľom nájsť západnú cestu do Indie a pritom obe pasaže vyhnúť Portugalsku.
Kompletná výprava a prvé konflikty
Viac ako rok trvali prípravy na expedíciu, až nadišiel 20. september 1519 a päť lodí s vyše 230 námorníkmi na palube sa vydalo zo španielskej Sevilly na plavbu okolo sveta. Prvou zastávkou bol Tenerife, kde vypukli konflikty medzi posádkou a napätie zo zimy, hladu a nervozity. Nezhody vyvrcholili vzburou, ktorej musel Magalhães čeliť na jar 1520 v patagónskej zátoke San Julian. Výprava pokračovala cez Atlantik a 21. októbra 1520 objavila Magalhães prvý krát prieliv, ktorý neskôr dostal meno Magalhãesov prieliv.
Po tom, čo bola prvá loď Santiago strádaná búrkou, a časť posádky dezertovala, zostala flotila s tromi loďami pokračovať v cestovaní. Magalhães nazval prieliv „Úžinou všetkých svätých“ a následne ho premenoval na Tichý oceán ako označenie pokojného mora po preplávaní prielivu. Posádku však decimovali hlad a choroby; mnohí muži podľahli počas prielivu.
Najťažšie momenty na ceste a svojrázny opis Pigafettu
“V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom… Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac,” opisoval Antonio Pigafetta, kronikár výpravy.
Na konci cesty dorazila loď Victoria do Španielska v roku 1522 po troch rokoch pôsobenia, pričom výprava potvrdila, že Zem je guľatá a že západná cesta vedie do Indie aj cez Moluky (ostrovy korenia).
Miesto a čas plavby: čo definitívne potvrdila história
Výprava okolo sveta je vnímaná ako jedna z najvýznamnejších v dejinách ľudstva. Dôkaz o oboplávaní Zeme priniesla Magalhãesova flotila, pričom Tichý oceán bol objavený a preplávaný po prvý raz Európanmi. Ohňová zem bola pomenovaná podľa ohní domorodcov, ktorí ju uvideli. Významnou súčasťou bola aj skúsenosť posádky a samotného Magalhãesa, ktorý viedol flotilu s ľudskou húževnosťou a odvahou, aj keď muža ovplyvňovali aj vnútorné spory a vzbury.
Pozadie a osobnosti výpravy
Magalhães bol Portugalec, ktorý po neúspešnom pokuse využiť využitie nordickej moci a plány z Tordesillas opustil Portugalsko a presadil sa v Španielsku. O jeho osobnosti a vedení svedčí aj spätná väzba od kapitána del Cana, ktorý neskôr vyjadroval, že Magalhães bol prísny, no zároveň nezastupiteľný pre úspech plavby. Kronikár Pigafetta písal o dôležitosti jeho vodcovského prístupu a prínose k samotnému konečnému výsledku cesty okolo sveta.
Dôsledky plavby a odkaz pre budúce generácie
Táto plavba potvrdila, že Zem je guľatá a otvorila Európe cestu k poznaniu a obchodným cestám po celom svete. Pôvodný zámer objaviteľov - vstup na Moluky a koreninový obchod - sa ukázal ako príliš nákladný a rizikový, čo viedlo k prehodnoteniu záujmu o Moluky u Španielska. Magalhãesova výprava, hoci bola čiastočne stáročná, ukázala cestu k prvému preplávaniu sveta a zanechala dlhodobý odkaz v histórii námorníctva a geografických poznatkov.
