Počty turistov v parku za posledných 25 rokov dramaticky stúpajú.
Najmenší park s veľkým návštevníckym dosahom
Červený Kláštor 12. novembra (TASR) - Pieninský národný park (PIENAP) je najmenším národným parkom na Slovensku, avšak z pohľadu návštevnosti patrí medzi najnavštevovanejšie. Naj atrakciou Pienin je splav rieky Dunajec na pltiach. V tomto roku, podľa údajov správ národných parkov na oboch stranách poľsko-slovenskej hranice, rieku Dunajec splavilo takmer 373.000 ľudí. Z toho slovenské plte preplavili takmer 82.000 návštevníkov a poľskí pltníci previezli viac ako 281.000 turistov. Pracovníci poľského parku zaznamenali aj takmer 10.000 raftérov a kajakárov.
„Počty turistov za posledných 25 rokov dramaticky stúpajú. Napríklad v jednom sčítacom dni v auguste 1994 na náučnom chodníku (NCH) v Prielome Dunajca bolo zaznamenaných iba 293 peších turistov a žiadni cyklisti, na pltiach sa plavilo 1400 ľudí. V roku 2014 prešlo NCH počas rovnakého augustového dňa 2139 turistov, ale z nich už len 186 bolo peších, zvyšok tvorili cyklisti. Sčítanie ukázalo, že zatiaľ najviac turistov prešlo chodníkom v roku 2012, a to viac ako 194.000,“ priblížil riaditeľ Správy PIENAP Vladimír Klč. Návštevníci vyhľadávajú v Pieninách aj ďalšie miesta, napríklad vyhliadku na Troch korunách navštívi ročne viac než 100.000 ľudí, Sokolicu v priemere 45.000 turistov a zrúcaninu hradu Czorsztyn, ktorá je v správe poľského národného parku, v priemere 124.000 návštevníkov.
Ekonomický dosah a vedenie správy parku
„Pri pohľade na čísla, ku ktorým dospela poľská strana, je potrebné nazerať ako na ekonomický dosah, jednak na zamestnanosť v oblasti cestovného ruchu, tak aj na priamy dosah na správu národného parku. Od každého dospelého návštevníka, ktorý splaví Dunajec alebo navštívi uvedené miesta, správa poľského parku vyberie v prepočte jedno euro za využitie územia. V roku 2014 poľská správa Pienin predala viac ako 315.000 lístkov a ďalších viac ako 197.000 zľavnených. Takto získané prostriedky Poliaci využívajú na zlepšenie služieb práve pre turistov, napríklad na chod piatich infocentier, údržbu chodníkov a turistických zariadení, tlač propagačných materiálov, ale aj na výkup pozemkov na území parku atď.,“ objasnil Klč. Dodal, že takýto spôsob na Slovensku, žiaľ, nefunguje, čím viaceré územia prichádzajú o možnosti skvalitniť a spríjemniť pobyt v nich. Získané dáta okrem ekonomického dosahu poslúžia aj pri tvorbe nových manažmentových koncepcií, pri tvorbe či aktualizácii programov starostlivosti, návštevných poriadkov či regulácii turizmu.
História a základné ciele PIENAP-u
Pieninské národné parky vznikli na rovnakom základe, ktorým je prvé medzinárodne chránené územie v Európe založené v roku 1932. „Preto je dôležité, aby manažment oboch území národných parkov, ktoré od seba delí len rieka Dunajec, bol založený ak nie na rovnakých, tak veľmi blízkych princípoch,“ upozornil Klč. Najmenší národný park na Slovensku, Pieninský národný park (PIENAP), oslavuje 50. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa vo štvrtok a v piatok konala v Červenom Kláštore a jeho okolí dvojdňová konferencia k tomuto výročiu. Zúčastnili sa jej viacerí významní hostia vrátane ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ktorý ocenil prácu miestnych a štátnych ochranárov a zdôraznil ich dôležitý status v spoločnosti.
„Je to krásne výročie, ale vieme, že ten príbeh už začal oveľa skôr, v roku 1932 bola vyhlásená prvá slovenská prírodná rezervácia v Pieninách ako prvá v Európe. Pieninský národný park prešiel v roku 2004 ako prvý, a doteraz ako jeden z mála národných parkov, zonáciou. Je potrebná na to, aby sme vedeli nastaviť dlhodobejšie systémové kroky, aby sa takéto krásne územia vedeli rozvíjať a aby sme tu vedeli rozvíjať i udržateľný turizmus, keďže ekonomika musí byť ruka v ruke s ochranou prírody. Náučný chodník v korunách stromov v Bachledovej doline je krásnym príkladom toho, ako sa to dá robiť. Dvojdňovej konferencie sa zúčastnili aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Boris Susko, riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš ako aj ostatní riaditelia Správ Národných parkov a Chránených krajinných oblasti. Pozrieť si mohli viaceré prírodné a kultúrne miesta PIENAP-u, ktorý patrí k turisticky atraktívnym nielen pre Slovákov a Poliakov.
Návštevníci národného parku v súčasnosti lákajú zaujímavé turistické trasy a splav na pltiach po Dunajci či Prielom Dunajca, Pieninská cesta. Prevládajú v ňom jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka. Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.
Geografia, ochrana a prístup
Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Červený Kláštor založený v roku 1319. Riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Klč tvrdí, že vzhľad krajiny má vplyv aj na turizmus. „Za tie roky je badať zmeny v našom národnom parku. Len keď si vezmeme Haligovské skaly, ktoré boli v minulosti doslova priznané, chýbal tam les. Ľudia žili v tomto regióne, starali sa o krajinu, teraz vidíme na zarastajúcich lúkach a biotopoch, že ľudia z regiónu zutekali. Jedna vec je mať národný park, ale žiadna správa národného parku nemôže mať dostatok ľudí na to, aby zmanažovala takéto územie. Je tam potrebný človek, ktorý tam žije.
Pieninský národný park vznikol nariadením č. 5. Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 16. januára 1967 o zriadení Pieninského národného parku. Jeho poslaním je zachovať, obnovovať, všestranne chrániť a zveľaďovať jeho prírodu s prírodným bohatstvom a s krajinnými krásami, a to vzhľadom na ich kultúrno-vedecký, vodohospodársky, zdravotný a turisticko-rekreačný význam. Celková výmera národného parku predstavuje zhruba 3 750 hektárov, z toho je asi 278 hektárov v najprísnejšej zóne A s 5. stupňom ochrany. Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia. Modelárom oblasti bola predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov. Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2125 na 3750 hektárov. K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.
Flóra, fauna a prírodné bohatstvo
Fauna v Pieninách a ochrannom pásme NP bolo doteraz zaznamenaných 61 druhov cicavcov vrátane rysa obyčajného (Lynx lynx), vlka dravého (Canis lupus) a medveďa hnedého (Ursus arctos). V rieke Dunajec a prítokoch rieky žije 17 druhov rýb. Vyskytuje sa tu viac než 190 druhov vtákov, z toho tu približne 134 druhov hniezdi. Na území Pienin rastie viac než 1100 druhov vyšších rastlín (z toho 18 druhov čeľade Orchideacea), 291 druhov machov (cca 670 druhov v SR), 470 druhov lišajníkov (v rámci SR 1200 druhov), 677 druhov húb.
Správa a zákonné pravidlá návštev
Návštevný poriadok Podrobností o povinnostiach návštevníkov Pieninského národného parku (ďalej len „národný park“) a jeho ochranného pásma, o rozsahu a spôsobe dopravy, a kultúrno-výchovnom využívaní národného parku a jeho ochranného pásma vymedzuje VYHLÁŠKA Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 5/2006 z 27. júna 2006 o Návštevnom poriadku Pieninského národného parku a jeho ochranného pásma .
Najdôležitejšie informácie o rozprestieraní Správy PIENAP-u a jeho geografickom dosahu: v sídle Správy PIENAP-u, sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa, v Prešovskom samosprávnom kraji, rovnako ako ochranné pásmo NP. Národný park zasahuje do katastra 6 obcí, ochranné pásmo do katastra 14 obcí. Vyhlásenie16. januára 1967, nariadením č. 5. Predsedníctva Slovenskej národnej rady o zriadení Pieninského národného parku.
Užitočné informácie: Čo robiť keď stretnem medveďa. Najlepšia je prevencia. Vyhýbajte sa pohybu po území v súmračných hodinách večer a nad ránom, kedy je aktivita medveďa najväčšia. Pohybujte sa len po vyznačených chodníkoch, upozorňujte na svoju prítomnosť, ale bez zbytočného hluku. Postačuje sem tam odkašľať, alebo si pospevovať, prípadne ak nie ste sami, môžete viesť tichý rozhovor. Vyhýbajte sa húštinám, či uhynutým zvieratám. Ochrana prírody nadradená nad všetky ostatné záujmy a činnosti - to je hlavná vlastnosť národných parkov.
Historické súvislosti a významné miesta
Aj v Amerike sa o čomsi podobnom začalo uvažovať v rovnakom čase. Maliar George Catlin počas svojich ciest po západe začal uvažovať o budúcnosti Indiánov a možnostiach uchovania prírodných krás. Základy prvých národných parkov vznikli 30. Yosemity sa nakoniec stali národným parkom až 1. októbra 1890. Myšlienka vzácnych chránených území sa šírila po svete, nasledovali Kráľovský národný park v Austrálii (1879), Národný park Banff (Rocky Mountain) v Kanade (1887). V Európe vznikol prvý národný park v roku 1910 vo Švédsku. Najstarším a zároveň najväčším národným parkom na Slovensku je Tatranský národný park. Vznikol 1. O päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier.
Na PIENAP nedajú dopustiť najmä milovníci raftingu a dobrodružstva na vode, ktoré ponúka prielom rieky Dunajec. Chceš objaviť nádherné a výnimočné zákutia slovenskej prírody? Svojou mnohotvárnosťou si ťa určite získa. Slovensko to nie sú to len najmenšie veľhory na svete Tatry, najrozsiahlejšie krasové územie v strednej Európe, civilizáciou nedotknuté pralesy, ale aj fascinujúce a neobyčajné zážitky z návštevy deviatich národných parkov.
Záverný obraz krajiny a turistické atrakcie
Najstarší z nich je Tatranský národný park reprezentuje nádherná vysokohorská kvetinka plesnivec alpínsky a jeden z najvzácnejších endemitov, kamzík tatranský. Príťažlivú krajinu krasových planín, tiesňav a vodopádov chráni Národný park Slovenský raj. Najväčším krasovým územím v Strednej Európe je Národný park Slovenský kras s výskytom viac ako 1000 jaskýň a priepastí, z ktorých boli niektoré zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Krásnu prírodnú scenériu rozlohou najmenšieho parku Pieniny môžeš obdivovať z drevených pltí počas plavby po pohraničnej rieke Dunajec. V Národnom parku Poloniny sa nachádzajú výnimočné karpatské bukové pralesy zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
