Najväčšie a najznámejšie plesá Vysokých Tatier: Štrbské pleso a ďalšie klenoty

Štrbské pleso (1346 m n.m.) je druhým najväčším plesom na Slovensku a symbolom Vysokých Tatier. Jeho rozloha dosahuje 19,76 ha a maximálna hĺbka 20 m. Pleso vzniklo roztápaním ľadovcov; nevteká doň ani nevyteká z neho žiadny potok, a hladina je pokrytá ľadom viac ako 150 dní v roku. Najčastejšie je dostupné cez Tatranskú elektrickú železnicu (TEŽ) zo Starého Smokovca alebo zubačkou zo Štrby, pričom existuje aj automobilová možnosť s parkingom na viacerých miestach.

Popradské pleso leží v nadmorskej výške 1494 m n.m. a má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 18 m. Vyteká z neho potok Krupa, ktorý spolu s Hincovým potokom tvoria rieku Poprad. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza Horský hotel Popradské pleso a Majláthova chata, kde si turisti môžu oddýchnuť a občerstviť sa, s výhľadom na pleso. Okolo plesa sa nachádza Symbolický cintorín a bežecké trate či trasy pre horských cyklistov. Pleso je obľúbeným cieľom nenáročnej turistiky.

Veľké Hincovo pleso (1946 m n.m.) je najväčšie a najhlbšie pleso Vysokých Tatier, s rozlohou 20,08 ha a hĺbkou 53,7 m. Leží v Mengusovskej doline a približne 270 dní v roku je pokryté ľadom. Do jazera nevteká žiaden potok; vyteká z neho Hincov potok, ktorý spolu s Krupou vytvára rieku Poprad. Nad plesom sú steny Kôprovského štítu, Čubriny a Veľkého Mengusovského štítu. Vedeli ste, že Veľké Hincovo pleso má aj „menšieho brata“? Malé Hincovo pleso (1923 m n.m.) má rozlohu 2,2 ha a hĺbku približne 6,4 m. Skalnaté pleso v Skalnatej doline má rozlohu 1,23 ha a hĺbku 2 m; býva však postihnuté hydrologickými a klimatickými zmenami a pomerne často vysychá. V okolí plesá nájdete Skalnatú chatu, observatórium a ďalšie záchytné body pre turistov.

Morénovité jazerá a ich pôvab

Modré pleso (2 192 m n.m.) je najvyššie položené pleso vo Vysokých Tatrách, s rozmermi 0,400 ha plochy a hĺbkou 4,5 m. Do jazernej vody odteká Malý Studený potok, ktorý je prítokom rieky Poprad. Turistika na Modré pleso je obmedzená na obdobie od 16. júna do 31. októbra. Zelené pleso (1 551 m n.n.) leží v doline Zeleného plesa; má rozlohu 1,77 ha a hĺbku 4,5 m. Nad plesom dominuje Jastrabia veža a samotné sfarbenie plesa je spôsobené vyvieraním prameňov na dne. Počas trasy k Zelenému plesu treba počítať s stredne náročným prevedením s výrazným prevýšením. Okolie plesa je domovom Chaty pri Zelenom plese, ktorá turistom poskytuje oddych a stravovanie.

Štrbské pleso je oproti tomu vstupnou bránou do množstva trás. Z jeho brehov vedú trasy na Skalnaté pleso, cez Dve jazerá a ďalej, a z údolnej stanice lanovky vedie cesta na medzistanicu, odkiaľ sa dá slnečnými chodníkmi pokračovať až na Skalnaté pleso. Trasa je vhodná pre rodiny s deťmi a ponúka nádherné výhľady na štíty Tatier. Okolie plesa je históriou bohaté a podľa minulosti sa sem návštevníci dostávali z rôznych odbočiek, od bývalých drevorubačov po poľovníkov a bylinkárov.

Turistika a lanovky v okolí

Skalnaté pleso je jedným z najnavštevovanejších plesov. Z údolnej stanice v Tatranskej Lomnici vedie 4-miestna kabínková lanovka na medzistanicu Štart, odkiaľ vás čaká nová 15-miestna lanovka na Skalnaté pleso. Dostanete sa aj pešo cez cestu Slobody a potom k medzistanici visutej lanovky. Trasa zahŕňa náročnejší úsek cez kosodrevinu a serpentíny, no ponúka nádherné výhľady a možnosť stretnúť kamzíky na trase.

Veľké Hincovo pleso býva výletom s výrazným prevýšením a často vyžaduje výstup cez Ostrvný štít a Žabí potok. Z rozcestí Pod Heliosom vedie rázcestie červenou značkou na Popradské pleso a ďalej cez priesek až na Miesto Kriváňa. Potom trasa pokračuje cez Furkotskú dolinu na Batizovské pleso a ďalej cez Krasové chodníky k ďalším morénovým jazerám v okolí. Celkové dĺžky a nároky trasy sú vhodné pre skúsených turistov.

O strediskách a infraštruktúre

Štrbské Pleso je najnavštevovanejším tatranským plesom s širokou ponukou ubytovania a služieb. V letných mesiacoch je hladina plesa ideálnym miestom pre člnkovanie; v zime zas prispieva zamrznutá hladina k vytváraniu zimných aktivít a korčuliarov. V roku 1905 Karol Móry postavil nad Novým Štrbským plesom drevenú vežičku pre lepší výhľad, ktorá bola v rokoch 2013-2018 rekonštruovaná a zároveň je kaviareň s vyhliadkou prístupná verejnosti. Trasa okolo Štrbského plesa zahŕňa aj náučný chodník „Lesom medzi Plesom a plesom“ s 14 zastávkami o flóre a faune regionu. Počas celej sezóny návštevníci oceňujú rozmanitosť turistických a rekreačných možností.

Štrbské pleso je v kontakte s množstvom turistických trás, ktoré vedú do okolia cez Tyrkysové alebo Červené chodníky a k ďalším plesám v okolí, ako sú Spišské plesá či Roháčske plies. Okolie je bohaté na chaty a hotely, pričom pohľad na štíty Tatier z plesa je jednou z nezabudnuteľných zážitkov. Tradície lodí, cyklistika a zimné športy z plesa robia centrom rovnako v letnom aj zimnom období.

O dávnej ére Studenopotockého plesa

Pred tisíckami rokov Studenopotocké pleso bolo najväčším tatranským plesom. Vzniklo vďaka morénovým valom okolo Morénovej hrádze, ktorá zadržovala vodu a vytvorila mohutné jazerné prostredie. Hrádze, ktoré sa časom erodovali a kolapsmi, postupne umožnili vypustiť vodu a zanechať po sebe iba sedimenty a stopy po jazerných štrkoch. Moderné rekonštrukcie ukazujú, že pôvodné dno plesa bolo oveľa rozsiahlejšie, dosahovalo plochu približne 0,45 km2 a vodná hladina ležala vo výške približne 1 125 m n.m. Maximálna dĺžka dosahovala okolo 1 100 m a výška vody až 24 metrov. Pôvodné jazerné rezervoáry sú dnes podrobené rekonštrukciám, pričom paleontologické a geologické štúdie z GIS ukazujú, že Studenopotocké pleso existovalo v období pred 18 700 - 9 000 rokmi a zrejme trvalo len pár tisíc rokov. Moderné výskumy tiež ukazujú, že morénové valy a odtoková ryha v hrádzi predstavujú dôležité poznatky o tom, ako sa kedysi vyvíjali Tatry a ich plesá. Kádež a hydrológia v priebehu času nám umožňujú porozumieť komplexnej geomorfológii tohto regiónu.

noimgs

tags: #najstudenejsie #tatranske #pleso