Leto je v plnom prúde a s ním aj turistická sezóna. Nechajte sa inšpirovať a objavte tie najkrajšie zákutia Slovenska
Demänovská dolina - srdce Nízkych Tatier a svet pod zemou
Demänovská dolina je najznámejšia a pre mnohých aj najkrajšia dolina Nízkych Tatier. Má dĺžku 15 kilometrov a je hlavným centrom cestovného ruchu v tejto oblasti. V hornej časti doliny sa vypína najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier, v ktorého blízkosti zas vyčnieva Chopok, pod ktorým leží najväčšie lyžiarske stredisko na Slovenku Jasná. Jasná pritom láka aj v lete.
Demänovská dolina je tiež atraktívna svojím podzemným svetom. Potoky Demänovka a Zadná voda, ktoré dolinou pretekajú, sa ponárajú a vytvárajú svetoznámy podzemný systém Demänovských jaskýň. Sprístupnené sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody.
Záujem o dolinu prudko vzrástol objavením Demänovskej jaskyne slobody v roku 1921. Mimoriadny rozmach návštevnosti doliny nastal po vybudovaní lanovky z Jasnej na Chopok. V súčasnosti je Demänovská dolina aj svedkom intenzívneho boja aktivistov za jej záchranu. Petíciu s podpismi 113-tisíc ľudí odovzdali pred pár týždňami do Národnej rady SR. Žiadajú urýchlené riešenie zmien troch zákonov a prijatie 36 navrhovaných zmien a opatrení na zefektívnenie ochrany prírody v chránených územiach. Jednou z hlavných požiadaviek výzvy je aj zákaz umiestnenia stavby v národnom parku.
Žiarska dolina a okolie - romantika západných Tatier
Dolina, ktorá patrí k najkrajším a najnavštevovanejším dolinám sa nachádza v podhorí Západných Tatier a je východiskovým do tohto pohoria. Preteká ňou potok Smrečianka, nachádza sa tu bohatá flóra a fauna, na okolitých lúkach vidíte pasúce sa ovce a kravy. Okolie tejto doliny vám ukáže takmer nedotknutú prírodu a máte možnosť nahliadnuť aj do tradičných salašov, ktoré sa v okolí nachádzajú. Z doliny sa viete vyšplhať na majestátne vrcholy ako Baranec, Tri kopy či Baníkov, odkiaľ sa vám naskytne pohľad na Liptov až po Vysoké Tatry.
Západné Tatry, Roháče a ich jedinečné výhľady
Západné Tatry a takzvané Roháče sú akoby samostatnou kapitolou a samostatným pohorím na okraji Tatier. Hoci nemajú práve tie najvyššie tatranské výšky, pre mnohých sú minimálne jednou z najkrajších oblastí Slovenska. Samotná dolina ponúka priestor na turistiku, v letnom období sa tu dá za vhodných podmienok raftovať, v zime si prídu na svoje fanúšikovia behu na lyžiach či lyžovania a snowboardingu.
Kvačianska a Prosiecka dolina - spojenie dvoch krás Slovenska
Tieto dve doliny nachádzajúce sa v Chočských vrchoch sú všeobecne považované za najkrajšie na Slovensku a hoci je ich možné navštíviť aj osobitne, väčšina turistov dá prednosť ich spojeniu do jedného výletu. Na turistov tu čakajú malebné a často nezabudnuteľné prírodné krásy. Nachádza sa tu pôsobivý skalný útvar Jánošíkova hlava, rokliny, vyhliadky i 70 metrová priepasť. Najčarovnejším miestom je unikátna technická pamiatka mlyny Oblazy z 19. storočia. Návštevníci si tu môžu na vlastné oči pozrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Po príchode na toto čarovné miesto vás privítajú dobrovoľníci, ktorí sa každoročne na tomto mieste striedajú, sú tu ubytovaní a žijú tu uprostred prírody. A to všetko bez elektriny ako za starých čias.
Bielovodská dolina - alpská krása v srdci Vysokých Tatier
Je najrozsiahlejšia a najmohutnejšia dolina Vysokých Tatier i celého Slovenska. Je považovaná za najfotogenickejšiu tatranskú dolinu a jedno z najtichších tatranských údolí. Ako jediná má typický alpský charakter so širokým lúčnym dnom a v dolnej časti zalesnenými svahmi. Je vyše 10 kilometrov dlhá, nachádza sa na severnej strane Vysokých Tatier a jej dolná časť siaha až na územie Poľska. Dolina vznikla v poslednej dobe ľadovej, kedy ju vytvaroval ľadovec dlhý 13 kilometrov a hrubý 280 metrov. Dolina je atraktívna pre turistov i horolezcov. Spodnú časť tvoria lesy, vyššie sú strmé skaly, v ktorých sa zrkadlia hladiny vysokohorských plies. Medzi najznámejšie v doline patria Hviezdoslavov a Ťažký vodopád. Jej hlavný hrebeň vytvárajú mohutné vrcholy Východná Vysoká, Zadný Gerlach, Gánok, Vysoká a Rysy. Turistika v nej vie byť náročná, ale nachádzajú sa tu aj trasy pre menej skúsených.
Veľká a Malá Studená dolina - dve sestry tatranskej scenérie
Dve susediace doliny nie sú známe len vďaka tatranským chatám, ktoré sa tu nachádzajú, ale aj vďaka svojej scenérii, z ktorej len ťažko spustiť oči. Turistika v týchto dolinách môže byť pre niekoho náročná, avšak najvyššie položená Téryho chata s celoročnou prevádzkou, Zbojnícka, Zamkovského, Rainerova, Bilíkova chata stoja za to, aby ste tieto doliny preskúmali. Ponúkajú jedny z najkrajších výhľadov. Malá Studená dolina je dlhá 4,5 kilometra a je známa aj svojou baníckou tradíciou, kedy sa tu do polovice 19. storočia dolovalo zlato a meď. Dominantnými vrcholmi lemujúcimi záver doliny sú Prostredný hrot, Ľadový štít, ktorý je tretí najvyšší vo Vysokých Tatrách a Lomnický štít, ktorý sa nachádza na druhej priečke najvyšších štítov v našich veľhorách. Veľká Studená dolina je 7 kilometrov dlhá a v hornej rozšírenej časti ju člení viacero skalných prahov. Tie ukrývajú najväčší počet plies zo všetkých tatranských dolín, konkrétne 22. V doline sa nachádza známa Rainerova chata a je spojená s viacerými dolinami ako Malou Studenou i Bielovodskou.
Mengusovská a ostatné doliny - miesto pre pohodové či náročné túry
Mengusovská dolina ťahá turistov k známemu vrcholu Rysy. Đalším tatranským obľúbencom je Mengusovká dolina, ktorou sa prechádza na známy vrchol Rysy. Mengusovská dolina je 8 kilometrov dlhá. Kratšie túry smerujú zo Štrbského Plesa, odkiaľ sa dostanete na známe Popradské pleso. Pri ňom sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu. Turistike touto dolinou dominuje aj Veľké Hincovo pleso, ktoré je s hĺbkou 53,7 metrov najväčšie a najhlbšie na slovenskom území Tatier. Dolina ponúka aj chodník zaistený reťazami na najvyššie položenú vysokohorskú Chatu pod Rysmi vo výške 2 250 metrov nad morom. Turistickým najvyhľadávanejším výhľadovým vrcholom je vrchol Rysy, ktorý je aj štátnou hranicou s výšou 2 499 metrov nad morom.
Manínska tiesňava - najúžší kaňon na Slovensku
Tento kaňon pri Považskej Bystrici si vás získa nielen vzhľadom, ale aj zaujímavosťami. Drží prvú priečku v slovenských rekordoch ako najužší kaňon na Slovensku, kde šírka najužších stien sotva stačí na prechod autobusu. Steny majú miestami až 400 výškových metrov. Jeho tvar sa pred 100 rokmi menil a skaly neboli tak obrastené vegetáciou. Tiesňavu vytvoril Manínsky potok, ktorý sa postupne zarezával do vápencov. Typické sú strmé steny so zárezmi, hrebene, komíny a trhliny. Nachádzajú sa tu skalné útvary ako veže, ihly, skalné hríby a iné tvary. Medzi pozoruhodné výtvory patria aj množstvo rôznych skamenelín.
Vrátna dolina - Jánošíkove Diery a ďalšie krásy Malej Fatry
Dolina sa nachádza v blízkosti známej obce Juraja Jánošíka Terchovej a je považovaná za najkrajšiu dolinu Malej Fatry. Vo Vrátnej doline nájdete na malej ploche prakticky všetky krásy pohorí Slovenska na jednom mieste. Príroda tu vytvorila množstvo obrazov - pôsobivý úzky kaňon s kamennými reliéfmi, nájdete tu rovinu i pahorkatinu, bohaté lesy i rokliny, majestátne skalnaté končiare Malofatranských vrchov. Jednou z najznámejších turistických trás vo Vrátnej doline sú Jánošíkove Diery. Turisti túto sústavu tiesňav a kaňonov hodnotia ako jeden z najkrajších výletov na Slovensku vôbec. Počas prechodu v národnej prírodnej rezervácii Rozsutce, ktorej súčasťou Jánošíkove diery sú, návštevníkov upúta množstvo vodopádov a nezabudnuteľná scenéria skalných útvarov aj s početnými rebríkmi. Vrátna dolina láka do svojho prostredia vo všetky ročné obdobia. V zime tu funguje lyžiarske stredisko, ktoré patrí medzi jedno z najobľúbenejších na Slovensku.
Zádielska dolina a Blatnické skvosty východu Slovenska
Za týmto turistickým skvostom treba vycestovať na východ Slovenska, leží na rozhraní Košického a Rožnavského okresu. Súčasťou doliny je približne 3,8 kilometra dlhá Zádielska tiesňava. Tento monumentálny krasový kaňon je vytvorený potokom Blatnica. Hĺbka kaňonu je miestami takmer 400 metrov a šírka na niektorých miestach dosahuje len 10 metrov. V Zádielskej tiesňave sa nachádza asi 100 jaskýň. Najznámejšia je 17 m dlhá Kráľovská jaskyňa. Legenda hovorí, že sa v nej skrýval kráľ Belo IV pred hordami Tatárov. Dolina patrí k skvostom slovenského lezenia a kaňon ponúka fanúšikom množstvo možností. Dominantou je 105 metrov vysoká Cukrová homoľa, výrazná veža, ktorá má tvar mohutného ihlanovitého obelisku s výškou okolo 105 metrov. Podľa portálu slovensky-kras.eu ide o najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Blatnická dolina je jednou z najkrajších dolín Veľkej Fatry, má dĺžku 8 kilometrov a spája sa s Gaderskou dolinou. Je hlboko zarezaná vo vápencových a dolomitových horninách. Je mierna, lúčnatá, miestami mimoriadne horizontálne i vertikálne členitá a vo Veľkej Fatre patrí k najvodnatejším dolinám. Turistika v nej je náročná, ale nachádzajú sa tu aj trasy pre menej skúsených. Počas prechodu touto dolinou objavíte aj zrúcaniny Blatnického hradu, ktorý vznikol na prelome 13. a 14. storočia. Stará cestná trasa slúžila na prechod magna via, veľkej ceste z Nitry na Liptov a Oravu až do Poľska. Zaujímavosťou je, že sa tu natáčali aj filmy o Jánošíkovi. V roku 1921 tu blatnickí bratia Siakeľovci nakrútili prvý film o Jánošíkovi.
Informácie, tipy a praktické poznámky pre návštevníkov
Slovensko ponúka na malom území množstvo krásnych dolín, ktoré často vyžadujú dobrú turistickú výbavu a pripravenosť. Názov tejto „neznámej“ doliny mnohým veľa nepovie. Na Slovensku je množstvo krásnych dolín, ktorých názvy sú zvučnejšie - Žiarska, Demänovská, Kvačianska, Mengusovská či Vrátna. Čutkovská dolina sa nachádza v blízkosti mesta Ružomberok. Celá dolina má po trase tam aj späť 13 km. Hlavná trasa je nenáročná, vhodná aj pre kočíky, invalidné vozíky, bicykle či kolobežky. Náročnejšia trasa vás čaká len, ak budete chcieť uzrieť Jelení vodopád. Jamišný vodopád na konci trasy je prístupný taktiež. Výlety po Slovensku odhaľujú vidieť každému turistovi na vlastné oči taje prírody. Čo príroda dokáže odhalí napríklad očarujúca sústava potokov, vodopádov, tiesňav a kaňonov. Lesné chodníčky striedajú krásne skalnaté pasáže, úzke priechody cez tiesňavy i zurčiace vodopády. Dĺžka trvania túry je približne 3 až 5 hodín v závislosti od toho, aký okruh zvolíte. Celkovo sú Jánošíkove diery zložené z Horných, Dolných a Nových dier. Veľmi často je trasa využívaná turistami, ktorí sa chcú kochať výhľadmi z Malého či Veľkého Rozsutca. Túra nie je príliš vhodná pre tých, ktorý sa obávajú rebríkov, mostov, výšok či schodov alebo oceľových skôb. Nenáročná túra, pre niekoho prechádzka, ktorej dĺžka je len 1,4 km. Haluzická tiesňava má svoje špecifiká, a to predovšetkým hlavne svojou flórou a neustále sa meniacim reliéfom. Od roku 1963 je tiesňava národnou prírodnou pamiatkou. Oficiálne cez ňu nevedie žiadna turistická trasa a jej súčasťou je len náučný chodník. Tiesňava má šírku okolo 200 m a hĺbku približne 50 m. Po trase vás nečaká žiadne náročné stúpanie ani neprístupný terén. Naskytne sa vám výhľad na starú hrádzu obrastenú machom v obkľúčení prírody i malé vodopády. Ak si chcete vyskúšať, ako je na tom vaša kondícia a nastúpať nejaké výškové metre, túra na Sivý vrch (1 805 m n.m.) je to pravé. V prvom rade nezabudnite na kvalitnú turistickú obuv, pretože samotný terén je miestami pomerne náročný a skalnatým častiam i nejakým tým skalným stenám s reťazami sa nevyhnete. Na úvod stojí za zmienku, že túra trvá 7 až 8 hodín a celkovo nachodíte cez 20 km. Východiskovým bodom je obec Bobrovecká Vápenica. Odtiaľ sa po modrej - modro-zelenej trase vyberiete na Babky a pokračujete do sedla Predúvratie. V ceste vám stoja kopce Veľká Kopa i Ostrá, ktoré však môžete obísť. Slovenský raj sú aj menej známe a tajomné zákutia. Potom vás čaká samotný Sivý vrch. Stúpanie je naozaj prudké, ale výhľad stojí za to. Ciest dole je viac, ak však túžite po zážitkoch, smer Bobroveská dolina je v skutku magická voľba. Celý čas vás sprevádza hukot potoku, no miestami zasa úplné ticho. Následne sa z Rázcestia pod Lyscom vydáte do Jaloveckej doliny. Dolina ukazuje prírodu v plnej kráse, a to aj „vďaka“ povodni, ktorá dolinu zmietla v roku 1958 a zobrala so sebou i cestu. Ostal len úzky chodníček. Mosty a lávky nie sú v mnohých prípadoch príliš stabilné a opatrnosť je na mieste. Celý čas kráčate po území TANAPu. Známejší kopec, ktorému sa často pripisuje jeden z najkrajších výhľadov. Najvyšší bod má hodnotu 1 611 m n.m. a súčasne ide o najvyšší vrch Chočských vrchov. Turistika je stredne náročná a celkový čas túry aj so zostupom činí okolo 5 - 6 hodín. Chodníky sú v dobrom stave. Po dažďoch sú kamenisté pasáže pomerne šmykľavé. Počiatočným bodom je obec Valaská Dubová. Spočiatku je terén charakteristický miernym stúpaním, ktoré sa postupne navyšuje. Náročnejšie časti prichádzajú na rad až v pasáži smerom k Drapáču a následne na vrchol, kde sa objavia pomocné reťaze a oceľové skoby.
