V súlade s pravidlami medzinárodného práva a špecificky medzinárodného práva leteckého sa rozvíja a upravuje riadny a bezpečný chod a rozvoj medzinárodného civilného letectva, pričom tento právny rámec zahŕňa medzinárodné dohody, regionálne dohody a štandardy Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO).
Obsah a základné štruktúry medzinárodného letectva
Toto odvetvie zahrňuje komplex medzinárodných mnohostranných, regionálnych a dvojstranných dohovorov pričom jeho „technickou“ súčasťou sú štandardy a odporúčané postupy Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo.
Pri riešení právneho režimu vzdušného priestoru štáty z bezpečnostných dôvodov uprednostnili suverenitu nad svojim vzdušným priestorom, čím došlo k problémom pri poskytovaní komerčných slobôd vzduchu. V dôsledku toho sa bilaterálne dohody o leteckých službách stali na dlhé obdobie prevažujúcou metódou úpravy komerčných slobôd (dnes ich je viac ako 3000).
Regionalizmus a jeho dopad na letectvo
Rozvoj regionalizmu v poslednej štvrtine minulého storočia mal za následok rastúci počet regionálnych dohôd o leteckých službách, pripravených v rámci regionálnych ekonomických organizácií.
Bezpečnosť civilného letectva a jej vývoj
Pod termínom bezpečnosť civilného letectva (safety) sa dlhé obdobie rozumeli opatrenia Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ktorými sa zabezpečovalo, aby civilné lietadlá a pozemné letecké vybavenie neohrozovali životy a zdravie cestujúcich.
Vonkajšie hrozby pre bezpečnosť civilného letectva sa vynorili začiatkom 60. rokov a spočívajú v nezákonnom zasahovaní ohrozujúcom bezpečnosť lietadiel ako aj cestujúcich a posádok lietadiel (security).
Významnú úlohu v boji proti takýmto aktom zohrala Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo, ktorá postupne prijímala bezpečnostné štandardy letištných technických opatrení upravené v Prílohe 17 k Medzinárodnému dohovoru o civilnom letectve, ako aj viaceré medzinárodné dohovory reagujúce na jednotlivé spôsoby ohrozovania bezpečnosti medzinárodného civilného letectva. Širokú medzinárodnú akceptáciu týchto dohovorov potvrdzuje mimoriadne vysoký počet ich zmluvných strán (viac ako 180).
Právo leteckého práva súkromného a jeho hranice
Nedielnu súčasť medzinárodného práva leteckého tvoria pravidlá medzinárodného leteckého práva súkromného upravujúce predovšetkým vzťahy neštátnych účastníkov medzinárodnej leteckej dopravy.
Právo týkajúce sa špeciálnych letísk a ich prevádzky
Za účelom možnosti vykonávať leteckú prevádzku (najmä športové lietanie) z plôch/resp. bývalých letísk pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, ktoré nespĺňajú požiadavky osobitných predpisov (t.j. nariadenie Komisie (EÚ) č. 139/2014 z 12. februára 2014, ktorým sa stanovujú požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letísk podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 v platnom znení a Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve, najmä jeho príloha 14 Letiská, I. Zväzok, Navrhovanie a prevádzka letísk), bol zákonom č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedený nový právny inštitút osobitného letiska.
Osobitným letiskom sa v zmysle ust. § 2 písm. o) zákona č. 143/1998 Z. z. Letiská pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve (bez platného prevádzkového povolenia) sa považujú od 01.01.2021 za osobitné letiská a to na základe ust. § 57f ods. 2 leteckého zákona, ktorý znie cit.: „Letisko bez platného povolenia podľa § 32 ods. 1 do 31. decembra 2020 sa od 1. januára 2021 považuje za osobitné letisko podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2019, ak nebolo začaté konanie o udelenie povolenia podľa § 32 ods. Zároveň podľa ust. § 57 f ods. 1 leteckého zákona cit: „Iná plocha, ako je letisko, ktorá sa používa na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitomne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení podľa predpisov účinných do 31. júla 2019 sa od 1. Z osobitného letiska nie je možné vykonávať lety do tretej krajiny a nie je možné vykonávať obchodnú leteckú dopravu (ust. § 33 ods. (1) Letiská a letecké pozemné zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia vydaného Dopravným úradom.
Dopravný úrad určí aj podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia, najmä pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. (2) Ak stav letiska alebo leteckého pozemného zariadenia alebo ich časti nevyhovujú podmienkam bezpečnej prevádzky, Dopravný úrad môže rozhodnúť o dočasnom prerušení alebo obmedzení prevádzky letiska alebo leteckého pozemného zariadenia. (3) Prevádzkovateľom letiska alebo leteckého pozemného zariadenia môže byť len právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 37 ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 a 4. (4) Prevádzkovateľ letiska je povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou letiska a plniť ju. (5) Prevádzkovateľ letiska zodpovedá za bezpečnosť leteckej prevádzky na letisku. Na tento účel koordinuje činnosť všetkých právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na prevádzkovaní a používaní letiska; pre porušenie bezpečnostného programu letiska ich môže vylúčiť z prepravy bez nároku na vrátenie cestovného alebo prepravného a vypovedať im dohodu upravujúcu ich činnosť v územnom obvode letiska. (6) V krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu 8a) sa prevádzkovateľ letiska alebo leteckého pozemného zariadenia pri jeho prevádzkovaní riadi rozhodnutiami ministerstva. (7) V záujme plynulosti leteckej prevádzky alebo na základe iného verejného záujmu môže ministerstvo rozhodnúť o zavedení koordinácie prideľovania časových intervalov na použitie letiska podľa osobitného predpisu 8c) a ako koordinátora na výkon koordinačnej činnosti prípadne určiť aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ako je prevádzkovateľ letiska podľa osobitného predpisu 8c). (8) Držiteľ povolenia na prevádzkovanie letiska je oprávnený poskytovať služby na vybavenie cestujúcich a nákladu a pozemnú obsluhu lietadiel. (9) Za prevádzkovanie civilného letiska sa považuje aj civilná letecká prevádzka na vojenskom letisku. Na vydanie povolenia na civilnú leteckú prevádzku na vojenskom letisku je potrebný súhlas ministerstva obrany. (10) Povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje pre iné plochy, ako je letisko, ktoré sa používajú na vzlety a pristátia lietadiel iba dočasne alebo príležitostne alebo na vzlety a pristátia lietajúcich športových zariadení. Podmienky na používanie týchto plôch určí Dopravný úrad. (11) Dopravný úrad vedie evidenciu vydaných povolení.
Vo veci sa zatiaľ radili ministri len neoficiálne so súkromnými právnikmi. V súčasnosti sa ministerstvá dopravy, hospodárstva, ako aj Fond národného majetku navzájom vyhovárajú, kto mal dať pripraviť právnu analýzu. Odmietnutý privatizér, konzorcium TwoOne, pripravuje dve žaloby na vládu. „Pracuje sa na tom, je to záležitosť niekoľkých materiálov, ide o stovky strán dokumentácie,“ uviedol hovorca Penty Martin Danko. Arbitráž nesie riziko, že v prípade prehry bude musieť Slovenská republika a jej vláda zaplatiť investorovi odškodné pravdepodobne v hodnote niekoľkých miliárd korún. Odborníci sa domnievajú, že vláda mala urobiť analýzu, aby boli jasné riziká vypovedania tejto zmluvy. Žiadalo ju aj ministerstvo zahraničných vecí v pripomienkovom konaní, najmä z pohľadu medzinárodného práva. „Išlo len o nezáväzné rozhovory s právnikmi zvonku, nijakú právnu firmu sme neobjednávali a nikomu neplatili. Rezort hospodárstva tvrdí, že analýzou sa mal zaoberať gestor - ministerstvo dopravy. „Nebudeme k tomu nič hovoriť,“ uviedol v utorok šéf sekcie stratégií na ministerstve hospodárstva Jozef Mihók. „Je to nepochybne najmä politické, nie odborne pripravené rozhodnutie,“ uviedol nám zdroj z rezortu hospodárstva, ktorý si neželal byť menovaný. Minister dopravy Vážny považuje dnešné rozhodovanie už len za formalitu, „aby bolo podľa zákona splnené všetko, čo malo byť“. Okrem toho má vláda na krku ďalší problém, z čoho zohnať peniaze na investície. „Ak sa investície zredukujú na nevyhnutnú mieru, tak treba tri až štyri miliardy korún,“ povedal riaditeľ letiska Jozef Kajan. V štátnom rozpočte ani v eurofondoch však Ľubomír Vážny nenašiel zdroje na letisko, ako pôvodne dúfal. „Letisko sa bude financovať z úverov. Aj bez vládnej záruky unesie úver okolo 2,5 miliardy korún. A zvažujem aj iné zdroje, presnejšie ich pomenujeme v materiáli o budúcnosti letiska, ktorý predstavíme do dvoch týždňov,“ doplnil minister.
tags: #letisko #s #pohladu #medzinarodneho #prava