Satelitný účet cestovného ruchu, ktorý Štatistický úrad SR zverejnil 17. októbra 2025, ukázal, že priamy hrubý domáci produkt (HDP) cestovného ruchu v roku 2023 dosiahol 2,9 miliardy eur, čo predstavuje historicky najvyššiu hodnotu výkonu odvetvia. Tento výsledok bol podporený 36-percentným medziročným nárastom priameho HDP a prekonal aj doterajší rekord z roku 2019 o 13 % (329 miliónov eur).
Přes tento pozitívny výsledok podiel cestovného ruchu na celkovom HDP Slovenska dosiahol len 2,43 %, čo je stále menej ako pred pandémiou, keď sa pohyboval medzi 2,58 % a 2,86 %. Priama hrubá pridaná hodnota sektora CR vzrástla medziročne o 41 % na 2,5 miliardy eur, čo predstavuje 17-percentný nárast oproti roku 2019. Z celkového objemu tvorili 79 % medzinárodne porovnateľné charakteristické odvetvia, medzi ktoré patria ubytovacie a stravovacie služby, doprava, cestovné kancelárie, kultúrne a športové služby.
Najväčší podiel na tvorbe pridanej hodnoty mali ubytovacie služby, stravovanie a osobná doprava, spolu 60 % (1,48 miliardy eur). Celková produkcia odvetví cestovného ruchu dosiahla takmer 13,6 miliardy eur, čo je o 2,2 miliardy eur viac než v roku 2022 a päťnásobný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Tento ukazovateľ zahŕňa produkty a služby charakteristických odvetví, ako aj špecifické odvetvia pre SR, napríklad kúpeľné, poistné či osobné služby.
Trh práce v cestovnom ruchu sa postupne zotavuje. Celkový počet zamestnaných osôb vzrástol o 1,7 % na 173-tisíc ľudí, pričom zamestnanci tvorili 85,1 % a podnikatelia zvyšok. Počet odpracovaných hodín sa zvýšil o 3,8 %. Najviac zamestnancov pracovalo v stravovacích službách (67-tisíc) a osobnej doprave (takmer 22-tisíc). Najvyšší medziročný prírastok 8,8 % zaznamenali cestovné kancelárie a agentúry.
Celkové výdavky účastníkov cestovného ruchu dosiahli 7,6 miliardy eur, čo je o 2 miliardy viac než v roku 2022 a o 819 miliónov viac než v rekordnom roku 2019. Najväčší podiel výdavkov tvoril domáci cestovný ruch (43 %, 3,3 miliardy eur), pričom výdavky domácich návštevníkov na cesty do zahraničia stúpli takmer o polovicu a dosiahli 2,4 miliardy eur. Výdavky zahraničných návštevníkov na Slovensku vzrástli o tretinu na viac než 1,9 miliardy eur. Najviac prostriedkov išlo na ubytovanie (21,7 %) a stravovacie služby (20,3 %).
Počet ciest domácich aj zahraničných návštevníkov v roku 2023 dosiahol 56 miliónov, medziročne o 9 % viac, no stále zaostával za rekordnými 71 miliónmi ciest v roku 2019. Na Slovensku sa uskutočnilo 47 miliónov ciest, čo predstavuje 77 % počtu ciest spred pandémie. Cestovný ruch na Slovensku tak síce dosiahol rekordné nominálne hodnoty, no jeho podiel na celkovej ekonomike ešte nedosahuje predpandemické úrovne. Sektor sa však postupne zotavuje, rastú výdavky návštevníkov a zamestnanosť, čo naznačuje stabilný trend obnovy po troch rokoch pandémie.
Podmienky a koncepcia rozvoja cestovného ruchu na Slovensku
Hlavné druhy rozvoja turizmu na Slovensku (podľa koncepčných materiálov vypracovaných Ústavom turizmu pre MH SR a schválených vládou SR) sú:
- horský turizmus v celoročnom zábere (zimný s dominujúcim lyžovaním a letný s dominujúcou turistikou)
- Spomínané druhy sú ťažiskové z hľadiska počtu turistov a ekonomických prínosov.
Ďalšie formy, z celoštátneho hľadiska doplnkové, v niektorých regiónoch však aj ako určujúce sú: 1. vodný turizmus, 2. vidiecky turizmus s agroturistikou, 3. pútnický turizmus, cykloturistika a rôzne alternatívne formy tzv.
Stupne zastúpenia najrozšírenejších druhov/foriem turizmu odhadnuté na základe dovolenkového pobytu v roku 1999 sú vyjadrené nasledovne: pobyt na horách (31,6%), pri vode (23,2%), v kúpeľoch (14,4%), u príbuzných a známych (12,5%), na vidieku (6,7%), mestský turizmus (3,2%).
Turizmus možno členiť na rekreačný a poznávací. Zahrňuje širokú štruktúru záujmov (kultúrny, náučný, spoločenský, zábavný, obchodný, nákupný, služobný, vedecký, kongresový, veľtrhný, športový a pod.).
Medzinárodného významu sú ciele ako mestá: historické, architektúrou, pamätníky, múzeá, pútnické miesta, technické pamiatky, rázovité osídlenie, rôzne podujatia. V tomto smere výhodu majú turistické ciele/sídla ležiace na turistických trasách. Poznávací turizmus priaznivo pôsobí v tom smere, že vyvažuje zaťaženosť územia a znižuje tlak na prírodné prostredie.
Tranzitný cestovný ruch sa prejavuje dvoma spôsobmi: (1) prechodom cez Slovensko, alebo (2) s cieľom na Slovensku. U zahraničných návštevníkov prechádzajúcich Slovenskom prevládajú cesty sever - juh a to najmä v letnej sezóne. U oboch druhov tranzitného cestovného ruchu je potrebné dosiahnuť prerušenie cesty - návštevou lokalít alebo prenocovaním. Najfrekventovanejšie hraničné priechody sú: Kúty, Petržalka, Svrčinovec, Trstená, Drietoma, Mníšek n. Popradom, Rusovce, Vyšné Nemecké, Makov.
Po cestách prichádza na Slovensko viac ako 90% všetkých zahraničných návštevníkov. Hlavným rekreačným zdrojom je vidiecke prostredie a jednotlivé formy bývania a služieb umožňujú pobyt, rekreáciu a poznávanie. Za vhodných podmienok sa vidiecke sídla môžu stať aj rekreačnými útvarmi - strediskami či rekreačnými obcami. Tretí rozmer predstavuje rozvoj regiónov prostredníctvom 21 regiónov cestovného ruchu a spolupráce medzi samosprávami a podnikateľmi.
Slovensko má v zimnej téme Vysoké Tatry, kde patrí medzi najnavštevovanejšie miesta. K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu patria región stredného Slovenska a historické centrá tvorené mestami ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen. Ekonomické aktivity CR tvoria okolo 6 % HDP sveta, pričom na Slovensku sú podľa odhadov okolo 4-5 %.
Podpora a financovanie, štruktúra a politika CR
Hoci CR predstavuje významný segment, systém výkazníctva ešte neposkytuje transparentné ohodnotenie podnikateľských subjektov. Satelitný účet CR umožňuje vyčísliť podiel CR na HDP a je založený na dátach UNWTO a OSN. Realizácia satelitného účtu predstavuje dlhodobý a komplexný proces vyžadujúci spoluprácu viacerých inštitúcií.
Podpora zo štátu bola v minulosti nepostačujúca; napríklad aktívny zahraničný CR sa na tvorbe HDP podieľa 3%, pričom suma zo štátneho rozpočtu na podporu odvetvia v ostatnom období nepresiahla 0,07%. Podiel turizmu na HDP je približne 3% a predstavuje len jeden z ukazovateľov váhy turizmu v ekonomike. Multiplikačné efekty turizmu a regionálny rozvoj sú kľúčové faktory pre posilnenie CR v budúcnosti.
Vláda SR sa zamerala na destinačný manažment a marketing prostredníctvom oblastných organizácií cestovného ruchu. Regionalizácia rozdeľuje SR na 21 regionov cestovného ruchu; samosprávne kraje majú odbory zabezpečujúce otázky CR podľa príslušných zákonov. MCR a ŠSR zabezpečujú legislatívnu a koncepčnú činnosť, zbierajú dáta a prevádzkujú národný portál Slovakia.travel.
Na záver, analytik upozorňuje na potenciál pre zvýšenie podielu cestovného ruchu na slovenskej ekonomike prostredníctvom nového ministerstva cestovného ruchu a ucelenej koncepcie rozvoja, vzdelávania a využitia synergií, ktoré by bolo potrebné realizovať ekologicky udržateľne.
[ripórt] Air Race Jasná
