Letisko Mokraď bolo budované na náhornej plošine, strmo sa zvažujúcej ku obci Jakubovany a mierne sa zvažujúcej juhovýchodným smerom. Letisko bolo zdrenážované a jeho rozmery boli 1500m x 1500m. Umožňovalo vzlet z akéhokoľvek smeru, ale kvôli prevládajúcim vetrom sa najčastejšie používal smer východ-západ.
Historické záznamy a výstavba
Výstavbu letiska, objektov leteckých dielní, železničnej vlečky, letiskové stavby, obytné domy a ďalšie objekty budovali príslušníci pracovného oddielu (časť VI. robotného práporu) umiestneného v Kôprovej doline a v Tichej doline. Prístupové cesty ku letisku, na Kaleník a v Tichej a Kôprovej doline dostala za úlohu firma Hynek Mužík- Kameňolomy a obchod z drevom. Na južnej strane letiska boli vybudované 2 hangáre typu "Brno".
Pracovnému oddielu v Liptovskom Petre najprv velil por. František Hudák, po ňom (od 7.8.1943) por. Uram. Pracovný oddiel v Liptovskom Petre mal v auguste 1943 160 poddôstojníkov a 1795 tvorníkov (Židia a Rómovia). Celému zoskupeniu velil stot. František Jesenský. V roku 1943 bol do nových objektov na letisku Mokraď pri Liptovskom Petre redislokovaný Letecký park z Trenčianskych Biskupíc. Veliteľom letiska sa stal brat generála Ferdinanda Čatloša, nadporučík Dušan Čatloš a veliteľom leteckého parku sa stal major Pavel Dragov, ktorého naprelome rokov 1943/1944 vystriedal major Kornel Janček. Zástupcom veliteľa leteckého parku bol stotník Mikuláš Šumichrast a pomocnej letke velil nadopručík Ján Dulla.
Role letiska v odboji a povstaní
Príslušníci leteckého parku ihneď po svojom príchode nadviazali spojenie s miestnymi orgánmi protifašistického odboja. Už 4. augusta 1944 prišli do Liptovského Hrádku zástupcovia Slovenskej národnej rady : kuriér major Mikuláš Lisický, podplukovník MVDr.Mikuláš Ferjenčík za Vojenské ústredie SNR a poslanec za Komunistickú stranu Slovenska Karol Karol Šmidke na podnet generála Čatloša a v súlade so záujmami Slovenskej národnej rady, odleteli z letiska Mokraď na lietadle Focke-Wulf Fw 58 do Sovietskeho zväzu aj s takzvaným ″Čatlošovým memorandom″. Organizátorom celej akcie bol stotník Ján Juraj Stanek.
28. augusta 1944 stotník Daniel Kunic využil neprítomnosť veliteľa leteckého parku majora Jančeka, verného vládnemu režimu, a prevzal velenie. Po nástupe celej 180člennej posádky oslobodil dôstojníkov, rotmajstrov a vojakov od podriadenosti prezidentovi Tisovi a vyzval ich do boja proti fašizmu a jeho domácim pomáhačom. Väčšina príslušníkov leteckého parku, civilných zamestnancov a časť tvorníkov Pracovného zboru národnej obrany sa zapojili do povstania.
Letisko Mokraď v bojových operáciách
V ten istý deň prišli na letisko kpt.Voljanskij a major Makarov z 2. československej partizánskej brigády Za slobodu Slovanov spolu s členmi Revolučného národného výboru v Liptovskom Hrádku Martinom Nahálkom, Rudolfom Sokolom, Ferdinandom Šoltýsom, spolu s ďalšími piatimi partizánmi. Po vyhlásení povstania 29. augusta 1944 bola letisku Mokraď pridelená významná úloha. Mala sem byť dopravená munícia a materiál pre povstaleckú armádu.
Pred koncom augusta do prvých dní septembra roku 1944 bol denne uskutočňovaný letecký prieskum pohybu nemeckých vojsk na lietadle Š-328, pilotovaným dôstojníkmi leteckého parku. Nemecké velenie o tejto činnosti vedelo, a preto 31. augusta 1944 bolo letisko napadnuté dvoma náletmi. Dve nemecké lietadlá typu Junkers Ju 87 „Štuka″ zaútočili na hangáre. Pri požiari, ktorý nálet spôsobil, boli zničené tri lietadlá odstavené v hangároch, ale straty na životoch neboli.
Obranné a útočné operácie neskôr hromadili
Okrem lietadiel bol na letisku zničený sklad olejov. Noci zo 4. na 5. septembra 1944 nariadil do rána 5. septembra evakuovať letisko Mokraď a posádku presunúť do obranného úseku Biely Potok v Revúckej doline. Lietadlá v noci odleteli na letisko Tri Duby, mužstvo sa spolu s dobrovoľníkmi partizánmi z okolitých dedín presunulo do Liptovskej Osady a tesne pred príchodom nemeckého práporu SS Schäffer odišla z Mokrade aj technická čata.
Po obsadení letiska nemeckými jednotkami bolo obranný systém letiska zdokonalený o letecké bunkre po celom obvode a o protitankovú priekopu. Letisko Mokraď slúžilo ako zásobovacie stredisko pre lietadlá nemeckej Luftwaffe a v blízkosti jeho objektov bolo začaté s budovaním podzemnej továrne, kde mali byť montované nemecké zameriavacie zariadenia. Letisko bolo tiež miestom významných operácií proti fašistickému odporu v Hornom Liptove.
Po vojne a súčasný stav
Po skončení vojny bol kasárenský areál Mokraď sídlom rôznych vojenských zložiek a škôl: letecký pracovný oddiel, 2. rota 1. leteckého stavebného praporu, 3. a 6. rota 54. pomocného technického praporu, 4. cvičná letka, Letecká základňa 12 (12. letištná správa), 2. školný prapor LTU, Škola mladších technických technikov letectva a ďalšie útvary. V kasárňach na Mokradi sa vychovávali špeciálne zručnosti v rádiolokácii a bojových systémoch s využitím moderných zbraní a technológií do roku 1973 a neskôr.
V súčasnosti sa v blízkosti bývalého poľného letiska nachádza len asfaltová pristávacia dráha o dĺžke približne 500 m a šírke 25 m, slúžiaca civilnému letectvu. Agroletisko L. Ondrej využívajú poľnohospodári na výstavky agrotechniky a na iné spoločenské podujatia. Okrem toho bol objekt kasární Mokraď niekoľko rokov vedený ako neupotrebiteľný majetok štátu a prebiehali snahy o jeho odkúpenie a opätovné využitie pre potreby OS SR, s vyhliadkou na využitie 52. výsadkovým práporom do roku 2024. V marci 2022 sa v objekte začalo s výstavbou stanového tábora pre utečencov z Ukrajiny.
