Biosférická rezervácia Slovenský kras je najväčšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenska, pri hraniciach s Maďarskom. Slovenský kras je tvorený siedmymi planinami: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Slovenský kras je významným územím z hľadiska výskytu geologických, geomorfologických javov a zásob podzemných vôd a výskytu jedinečných druhov fauny a flóry.
Charakteristika územia a jeho výnimočnosť
V roku 1973 bol Slovenský kras vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť. Od roku 2002 je územie chránené v kategórii národný park. Územie Slovenského krasu bolo v roku 1977 zapísané ako prvá na Slovensku do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO - Človek a biosféra. Svojrázne podmienky tohto územia sa odrazili aj v rozmanitosti flóry a fauny.
Podstatnú časť plochy tvoria lesy, nemenej významné sú lesostepné časti s výskytom endemických a subendemických druhov. Lesy dnes pokrývajú viac ako tri štvrtiny plochy územia Slovenského krasu. Väčšina lesov je výmladkového pôvodu, ktoré sú málo produktívne. Najviac zastúpenou drevinou je hrab. Po ňom nasleduje dub (v Slovenskom krase sa z 9 domácich druhov duba vyskytuje 8) a buk, ktorý bol ešte pred sto rokmi najrozšírenejšou drevinou. Z ihličnatých drevín je najrozšírenjšia borovica sosna.
Historické a výskumné ozdoby územia
Niektoré z unikátnych vlastností územia Slovenského krasu vyvolali v minulosti záujem odborníkov so zameraním na ochranu prírody. Jedným z prvých chránených území bolo vyhlásenie prírodnej rezervácie Jasovskej jaskyne v roku 1925. Propagácia chránených území sa začala v 50. rokoch 20. storočia.
V Slovenskom krase je známych vyše 1400 jaskýň, ktoré sú od roku 1995 spolu s jaskyňami priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Najdôležitejšie jaskyne a krasové úkazy zobrazené v ďalších sekciách ukazujú bohatstvo a rozmanitosť tohto územia.
Geografia a hydrológia krasu
Slovenský kras je charakteristický náhornými planinami s množstvom škrapových polí a závrtov. Z údolia sú planiny na pohľad rozoznateľné strmými skalnatými okrajmi. Odvodňované sú množstvom vyvieračiek. Územie Slovenského krasu, ktorý bol v roku 2002 vyhlásený za národný park, je typické vysokou biodiverzitou s množstvom chránených druhov rastlín a živočíchov.
Chýbajú povrchové vodné toky, zrážkové vody rýchlo presakujú do podzemia, kde sa koncentrujú do podzemných vodných tokov. Okrajové povrchové toky sa končia v ponoroch. Koróznou a eróznou činnosťou vody sa tvoria jaskynné priestory.
Planiny a ich fyzická rozdielnosť
Planiny v nadmorskej výške 400-925 m sú rozčlenené hlbokými kaňonmi Slanej a Štítnika, ako aj Zádielskou a Hájskou tiesňavou. Turnianska kotlina oddeľuje planiny Horný a Dolný vrch.
Strmé svahy planín majú vo vrchnej časti charakter kolmostenných brál. Na planinách sa najviac vyskytujú škrapy, závrty a závrtové polia. Priepasti sú miestami polohovo koncentrované a dosahujú neobyčajnú hustotu (na časti planiny Dolný vrch je sústredených 20 priepastí na 0,5 km2).
Biotické bohatstvo a endemické druhy
Z floristického hľadiska ide o najbohatší okres panónskej flóry. Nachádzajú sa tu xerotermné druhy, kalcifyty, horské dealpínske a prealpínske druhy zachované v inverzných polohách, ďalej významné endemické, subendemické a reliktné druhy.
Zo zaujímavých taxónov sú zastúpené rumenica turnianska (Onosma tornense), chudôbka Klášterského (Draba klasterskyi), feruľa Sadlerova (Ferula sadlerana), kozinec mechúrikatý belavý (Astragalus vesicarius subsp. albidus), škumpa vlasatá (Cotinus coggyria), kandík psí (Erythronium dens-canis), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), hrachor panónsky (Lathyrus pannonicus subsp. collinus), kosatec trávolistý (Iris graminea) a kosatec bezlistý (Iris aphylla subsp. Živočíšstvo a jeho nižšie skupiny tvoria zoocenózy lesostepného a stepného pásma.
Jaskynné bohatstvo a významné lokality
Jaskyne Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a ďalšie patrí k najznámejším turistickým miestam v gemerskej oblasti. Jaskyne sú vytvorené v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch a reprezentujú rôzne vývojové úrovne, s pestrou sintrovou výplňou, stalaktitmi, stalagnátmi a ďalšími formami.
Domica. Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny, 10 km juhovýchodne od Plešivca. Vchod je v nadmorskej výške 339 m. Dosahuje dĺžku 5080 m. Jaskyňa je sprístupnená od roku 1932, vrátane podzemnej plavby.
Gombasecká jaskyňa. Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v kaňone Slanej. Dĺžka výverovej jaskyne je 1525 m. Vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m.
Silická ľadnica. Nachádza sa na Silickej planine, 2 km západne od obce Silica. Jaskyňa je dlhá 1100 m a hlboká 110 m.
Turistika a návštevnosť
Hrebeňovka v Slovenskom krase je určená aj pre menej zdatných turistov. Turnianska kotlina oddeľuje planiny Horný a Dolný vrch a umožňuje prechod cez rôzne krajinné scenérie. Značkované turistické trasy sprístupňujú najkrajšie krasové javy a príťažlivé údolia.
Turnianska kotlinа a Zádielska tiesňava ponúkajú turistom nádherné výhľady a možnosť spoznať jaskynné prostredia priamo z terénu.
Ochrana a zonácia
Správa národného parku dnes predstavila verejnosti návrh zonácie Slovenského krasu na tlačovej konferencii v Zádielskej tiesňave. V najprísnejšie chránenom režime bude 8 500 hektárov. Zvyšok územia zonácia zaradí dominantne do tretieho stupňa ochrany.
Celková rozloha národného parku po zonácii bude predstavovať viac ako 35 tisíc hektárov. Zonácia Slovenského krasu je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Ekonomika a sociálne dopady
Národný park nie je len o ochrane prírody. Zonácia však neslúži len na ochranu prírodného dedičstva. Príklady zo zahraničia ukazujú, že dobre fungujúce národné parky môžu byť prospešné pre lokálne ekonomiky.
Podľa štúdie nemeckých autorov z roku 2020, Národný park Šumava v roku 2019 priniesol priamo do regiónu 32 miliónov eur. “Kým továreň sa môže zavrieť, skrachovať alebo sa odsťahovať inam, národný park regiónu nikto nezoberie.”
O ekonomických dopadoch fungujúcich národných parkov hovoria aj príklady zo zahraničia. Zonácia Slovenského krasu je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Turistické a kultúrne odkazy
Turistické výstupy na Plešiveckú planinu, Zádielsku tiesňavu, Jasovskú planinu a ďalšie časti Slovenského krasu ponúkajú širokú paletu prírodných javov. Z pohľadu histórie sú cenné aj archeologické nálezy a kultúrne pamiatky v jaskyniach a na planinách.
10. 5. Po ôsmykrát sa vyberáme do Slovenského krasu za jeho vyhliadkami. 30. 4. Basecamp prináša inšpiráciu na zimné dobrodružstvá. 29. 1. Navštívime Národný park Slovenský kras, avšak v menej známej bielej podobe zasneženej zimy. 1. 11. Zádielska tiesňava je miestom častých návštev a očaruje svojimi skalnými stenami.
Záverečné poznámky
Slovenský kras predstavuje historicky prvé územie na Slovensku, ktoré bolo zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO - Človek a biosféra. Následne boli jaskyne Slovenského krasu zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Slovenský kras patrí na mapu najvzácnejších lokalít v Európe.
tags: #hypsometria #slovensky #kras