Najvyšší bod: 736 m n. n. m. a Najnižší bod: 190 m n. n. m. - tieto údaje sú dôležité pre orientáciu pri výlete po krasovom území a planine okolo Drienovca, Hačavy a Jasova. Následujúci text zhŕňa popis trasy a významných miest, ktoré možno navštíviť v rámci jednej turistickej cesty.
Východiskový bod a základné prvky trasy
Vystupujeme z ranného motoráčika na opustenej stanici v Drienovci. Pomedzi nepoužívané koľajnice už stihli vyrásť stromy. Postup je možný po žltej aj modrej značke, trasy sa po chvíli znova spoja. Volíme modrú a navigovaní trojitým značením prechádzame obcou po asfaltke do Drienovských kúpeľov. Tie dnes slúžia ako domov dôchodcov, reštaurácia je v zime otvorená len cez víkendy.
Hneď za kúpeľmi netreba prehliadnuť krátku odbočku k vchodu Drienovskej jaskyne, z ktorej vyteká pomerne mohutný potok. Prípadných prieskumníkov chcem vopred upozorniť, že po pár metroch brodenia ľadovou vodou narazia na kovové mreže a z prehliadky tejto 1300 metrov dlhej jaskyne teda nič nebude. Slnko sa príjemne opiera do svahu, čo využíva aj vysoká zver, ktorá však pred nami vždy stihne uniknúť, sledujeme už len siluety miznúce v lese.
Prírodné krásy a prvé krasové prvky
Objavujú sa krasové prvky reliéfu a s pribúdajúcimi škrapmi pribúda na chodníku aj snehu a popadaných skál. Hneď za križovatkou s lesnou cestou míňame rozbité studničky s minimálnou výdatnosťou. Núdzovo však poslúžia. Vystupujeme na plochý chrbát a niekoľko stoviek metrov sa predierame kríkmi. Nadštandardne veľké značky nás presviedčajú, že ideme správne. Krovie sa končí a po malej chvíli míňame tabuľu ochrany vodného zdroja. Tieň stromov mizne a teplom roztopený sneh, ktorého hrúbka až povážlivo stúpa, nás už neudrží. Prebárame sa takmer po kolená. Cesta sa zdá byť nekonečná a vrchol stúpania v nedohľadne. Naše utrpenie naštastie trvá iba 15 minút a ocitáme sa v starom ovocnom sade. Nedotknutá snehová pláň s vrstvou prašanu na ľadovej škrupine nás prekvapujúco drží a pohodlným krokom si vychutnávame teplé lúče a scenériu pravidelne zoradených stromov usadených v úzkom údolí medzi skalami.
Pokračovanie trasy a prvé odbočky
Míňame vojnový pamätník a krátko oddychujeme na lavičke pri zamknutej chatke lesoochranárov. Malá kľučka pomedzi stromy a pred nami je ďalšia lúka. Opatrne našľapujem a ľutujem počas Vianoc nabrané kilá, ktoré ma vždy po pár krokoch vtiahnu do snehu. Oproti mape máme minimálne hodinové meškanie. Žľab na napájanie dobytka je obalený ľadom a z hadice vyteká voda ledva po kvapkách. Opúšťame modrú značku a odbočujeme na žltú do Hačavy. Len pár minút stúpania lesom a ocitáme sa v úplne inej krajine, dosahujeme totiž okraj Jasovskej planiny.
Dovtedy bezchybné značenie sa s nami začalo hrať na schovávačku. Vyberáme sa stredom rozľahlého otvoreného priestoru s osamelými stromami a smerujeme mierne vľavo od najvyššieho kopca pred nami. Míňame zo snehu trčiaci kolík so značkou a prechádzame pomedzi dva výrazné závrty. Žltou farbou poznačený suchý strom nás mierne stáča vľavo. Zvuk vŕzgajúceho snehu pod našimi nohami sa rozlieha po planine a je jedinou známkou života. Inak vládne absolútne ticho.
Názor na pohľad cez Sedlo Železná brána a bezprostredné okolie
Inak vládne absolútne ticho. Inštinktívne smerujeme k ceste a pomedzi stromy prechádzame na ďalšiu lúku. Vpravo v sedle Železná brána sa dá rozoznať stĺp s tabuľkami, no občasné značky nás navigujú stále rovno. Na konci lúky spod snehu vytŕča zelená strecha kovového prístrešku s lavičkou. V rovinatom teréne by som sa pod neho skryl iba v plnom presvedčení, že nebudú blesky. Rozcestník v sedle je už výrazne po našej pravej ruke a na strome obďaleč sa črtá značka.
Prírodné parky a dodatočné tipy
Kto si chce ušetriť výškové metre a nechýba mu výhľad, odbočí pri prístrešku vľavo k stĺpu elektrického vedenia, prejde okolo kríža a po lesnej ceste sa vydá dole kopcom. Nesmie však pritom zabúdať, že sa nachádza v národnom parku, ktorého návštevný poriadok hovorí aj niečo o pohybe mimo značkované trasy. Po pár metroch sa sprava pripojí zelená značka zo sedla. Nasleduje prudší zostup do Hačavy. S každým metrom pribúda vplyv inverzie reliéfu a citeľne sa ochladzuje. Schádzame do Hačavy, je pol druhej poobede a Slnko tu má pred sebou posledné minúty svojej dnešnej púte. Absolvujeme prehliadku pôvodnej aj nepôvodnej drevenej architektúry ako aj neúspešnú návštevu obchodu a krčmy. Čas sa tu zastavil a domy držia častokrát pohromade len vďaka chalupárom. Jedinou známkou života v dedine je občasný dym z komínov, zvuk motorovej píly a niekoľko detí spúšťajúcich sa dole svahom pri ceste. Tu sa naša cesta končí a v miniparčíku pred krčmou čakáme na autobus do Turne nad Bodvou a následne do Košíc. Odporúčam však pokračovať pešo po ceste do Turne s možnou odbočkou na hrad.
Historické a geologické zaujímavosti územia Miglinc
Hačavu s okolitým svetom spája Hájska dolina s rovnomenným potokom. Menej známa sestra susednej Zádielskej má však aj napriek zásahom človeka tiež čo ponúknuť. Pri vysokých vodných stavoch z jej skalnatých svahov stekajú krasové vyvieračky, rozdiel dna doliny a okraja planiny je až 250 metrov a miestami je šírka dna iba 10 m. Cesta do Hačavy bola cez skaly prerazená iba na začiatku minulého storočia. Na dolnom konci doliny sa nachádza sústava vodopádov s výškou až 6 metrov. V suchom období sa potok stráca v podzemí a vodopády miznú!
Jasovská planina, Jasovská skala (349 m n. m.), Jelení vrch (947 m n. m.), Miglinc a Drienovská jaskyňa - všetky tieto prvky tvoria unikátny krasový komplex s bohatou históriou a s prepojením na Drienovské kúpele a Keglevichov kaštieľ.
Jasovský hrad bol vybudovaný v priebehu 13. storočia na strategicky situovanom skalnom brale týčiacom sa nad obcou Jasov. V priebehu 15. storočia je popísané rastúce dôležité meno tohto priestoru. V južnej časti tohto územia, presne medzi obcami Drienovec a Háj, ktoré sú vzájomne prepojené modrou turistickou trasou, je umiestnený pamätník venovaný tu padlým maďarským vojakom. Na toto krasové územie vedú viaceré značené turistické trasy priamo z okolitých obcí Jasov (po modrej a žltej značke), Drienovec (po žltej a modrej značke), Háj (po modrej značke) a Hačava (po zelenej značke).
Turistické trasy: modrá: Háj - Miglinc (60 min), modrá: Ladislavova kaplnka - Miglinc (90 min), žltá: S. chránené územie: áno - 3. Vyššie chránené územie: áno - 5.
Prameň Miglinc a historické súvislosti
Miglinc je aj úzka erózna brázda lemovaná skalami, ktorá sa tiahne v dĺžke 6 kilometrov od niekdajších Drienoveckých kúpeľov na Jasovskú planinu až k vyvieračke. Prechádza prírodnou rezerváciou Palanta, ktorá požíva najvyšší 5. stupeň ochrany z dôvodu zachovania pôvodnej lesostepi s dubom plstnatým, jaseňom mannovým a javorom poľným. Dĺžka potoka je premenlivá podľa výdatnosti prameňa, na viacerých miestach na svojej púti presakuje do podložia a stráca sa v podzemí. Miglinc je zároveň výdatný potok, ktorý vyteká na povrch z Drienoveckej jaskyne pri Drienoveckých kúpeľoch a tečie ďalej cez Drienovec.
Samotný Miglinc ako vyvieračka možno niektorých turistov nenadchne. Voda z nej sa zachytáva do gumenej hadice, z ktorej sú napájané žľaby pre dobytok. No v turistike azda najviac platí, že aj cesta môže byť cieľ a prechod planinou stojí za to. Skalné útvary, lesostep, široké lúky, škrapové polia, závrty a ďalšie krasové útvary, ale aj výhľady do Turnianskej kotliny, to všetko je na dosah. Veľmi pekná je trasa na Miglinc je po modrej značke z Drienoveckých kúpeľov. Prechádzate niekdajšími jabloňovými sadmi, ktoré ešte na začiatku štyridsiatych rokov patrili židovským podnikateľom z Drienovca. (Skočilo to smutne - deportáciami počas II. svetovej vojny.)
Modrá značka z Drienovských kúpeľov naviac kopíruje trasu niekdajšej úzkokoľajovej konskej železničky, ktorou sa voľakedy zvážalo drevo na pílu. Tento prírodný celok je precízne vymedzený zo všetkých svetových strán výraznými krajinnými prvkami. Zo západnej strany oddeľuje toto územie od susednej Zádielskej planiny hlboká Hájska dolina. K najvyššie situovaným bodom a vrcholom na tomto území sa radí panoramatický vrch Vysoká s výškou 706 m n. m., strategické sedlo Železná brána dosahujúce 736 m n. m., horské sedlo Krížna poľana vo výške 869 m n. m. a dominantný, ďaleké výhľady ponúkajúci Jelení vrch s nadmorskou výškou 947 m n. Stručný prehľad týchto bodov tvorí dôležitý obraz o orientácii návštevníkov po planine.
Kaplnka sv. Ladislava a ďalšie historické záznamy
Kaplnka sv. Ladislava - Rastlinný kostol Sv. Jelení vrch (947 m n. m.) - Jasovská skala (349 m n. m.) sú ďalšími významnými miestami na území. Východná časť krasového územia ukrýva obnovenú sakrálnu Kaplnku sv. Ladislava, ktorá prešla komplexnou obnovou koncom 90. rokov 20. storočia. Koncom 90. rokov tu bola obnovená tradičná krížová cesta, ktorej počiatočný bod sa nachádza v blízkej obci Drienovec. Samotná stavba kaplnky zaujímavým spôsobom obopína kmeň mohutného stromu a v jej interiéri je umiestnený oltár zhotovený z kameňa spolu s kamenným ružencom. Jasovský hrad bol vybudovaný v priebehu 13. storočia na strategicky situovanom skalnom brale týčiacom sa nad obcou Jasov.
V priebehu 15. storočia je uvedený plán na pokračovanie vývoja tohto územia, ktorý zahŕňal aj ďalšie dôležité stavby a cestné komunikácie. V južnej časti tohto územia, presne medzi obcami Drienovec a Háj, ktoré sú vzájomne prepojené modrou turistickou trasou, je umiestnený pamätník venovaný tu padlým maďarským vojakom. Na toto krasové územie vedú viaceré značené turistické trasy priamo z okolitých obcí Jasov (po modrej a žltej značke), Drienovec (po žltej a modrej značke), Háj (po modrej značke) a Hačava (po zelenej značke).
Veľká perspektíva a bezpečné cestovanie
Tento jedinečný kút Slovenska predstavuje dokonalú synergiu prírodných krás, podzemných tajomstiev a bohatej histórie, ktorá uspokojí aj tých najnáročnejších cestovateľov. Návšteva tejto lokality ponúka neopakovateľnú možnosť spojiť aktívny relax v podobe turistiky s hlbokým spoznávaním slovenskej histórie a unikátnej stredoeurópskej fauny a flóry. Prepracovaná sieť turistických chodníkov s výbornou infraštruktúrou zaručuje bezpečný a komfortný zážitok pre rodiny s deťmi, ako aj pre skúsených horských turistov.
Podrobnosti o konkrétnych miestach a tipy pre návštevníkov
Jasovská planina a Jasovská skala predstavujú významné body s výhľadmi naTurniansku kotlinu. Jaskyne ako Anjelská priepasť (513 m n. m.) a Hmlistá jaskyňa (519 m n. m.) sú súčasťou podzemných systémov s bohatou geológiou. Miglinc je údolie deliacé planinu a predstavuje dôležitú spojnicu medzi Drienovcom a Hačavou, pričom pramene a vyvieračky dodávajú vodu pre okolie a sú historicky spojené s oblasťou kúpeľov a osídlením.
tags: #turisticke #mapy #drienovec #miglinc