Piešťany - najväčšie kúpeľné stredisko na Slovensku
Vychutnajte si prvotriedny zdravotný wellness
Bohatá história liečebného kúpeľníctva a odkaz rodiny Winterovcov
Pred približne 80 000 rokmi sa v Piešťanoch nachádzali prvé ľudské osídlenia. Archeológovia odkryli stopy pravekých osídlení, ktoré potvrdzujú, že už v tej dobe boli horúce pramene v tomto úrodnom údolí atraktívne. Napríklad z Moravan neďaleko Piešťan pochádza slávna Moravianska venuša. Liečivé pramene boli prvýkrát písomne spomenuté v roku 1549, ale využívali sa už v stredoveku. Hovorí sa napríklad o návšteve kráľa Mateja Korvína.
Na snímke Múzeum bariel v liečebnom dome Irma. Barly, ktoré uzdravení pacienti z vďačnosti darovali kúpeľom, boli postupne vystavené v ojedinelom "Barlovom múzeu".
Známi kúpeľní návštevníci a vznik malého kúpeľného ostrova
Prvé kúpeľné domy boli postavené v roku 1778. V roku 1813 ich vážne poškodili povodne, v roku 1820 boli prestavané, rozšírené a doplnené o rozsiahly park. Liečebné kúpele začali fungovať v roku 1830. Od roku 1889, keď si liečebné kúpele prenajala rodina Winterovcov, sa preslávili aj na medzinárodnej úrovni a navštívilo ich mnoho známych osobností a umelcov. Piešťany navštívil posledný rakúsky cisár Karol I., nemecký cisár Wilhelm II. a bulharský cár Ferdinand I. Piešťany boli až do prvej svetovej vojny jednými z popredných liečebných kúpeľov pre reumatické ochorenia v Európe.
Éra rodiny Winterovcov
Počas éry rodiny Winterovcov bol na Kúpeľnom ostrove postavený Hotel Thermia Palace, prvý luxusný hotel na Slovensku a jeho kúpeľný dom Irma (1912). Neskôr bol postavený aj kúpeľný Hotel Pro Patria (1916). Hotel Excelsior (dnešný Hotel Jalta) bol otvorený v centre mesta v roku 1930. Počas tohto obdobia bol položený aj základný kameň pre Balneologické múzeum. Do Piešťan boli pozvaní mladí a talentovaní lekári, ktorí zaviedli inovatívne spôsoby liečby, čím prispeli k vynikajúcej medzinárodnej reputácii liečebných kúpeľov.
Ostrov plný termálnych kúpeľov
Na Kúpeľnom ostrove na ľavom brehu rieky Váh sa nachádzajú liečebné kúpele, park, kúpeľné a wellness hotely. Ostrov je prepojený s centrom mesta Piešťany peším mostom. Keďže celý ostrov je zameraný na kúpeľné a podobné služby, ide o jedinečný, rozsiahly kúpeľný komplex s desiatimi rôznymi termálnymi prameňmi. Piešťanské termálne pramene sú zdrojom liečivej vody s teplotou do 70 °C. Voda obsahuje rôzne minerály, síru a sírovodík. Účinná je samotná voda, ale aj liečivé bahno, ktoré sa neustále obnovuje. Voda a bahno sa používajú na liečbu a prevenciu rôznych ochorení.
Piešťany patria medzi najznámejšie kúpeľné mestá, no ich popularita nestojí len na histórii či dobrej povesti. Za účinkami procedúr sú konkrétne prírodné faktory - od unikátneho sírneho bahna až po termálnu minerálnu vodu s vysokým obsahom liečivých látok. Práve kombinácia týchto zdrojov a spôsob ich využitia v praxi robí z Piešťan miesto, kam sa mnohí pravidelne vracajú pre úľavu od chronických bolestí či regeneráciu po záťaži. Lokálne alebo celotelovo aplikovaný bahenný zábal je jednou zo základných metód balneoterapie. Zaujímavosťou je, že bahno chladne až štyrikrát pomalšie ako voda. Liečivé bahno s teplotou 44 až 46 °C sa nanáša na telo, najčastejšie na chrbát, kolená alebo ramená. Potom sa telo zabalí do izolačnej vrstvy a suchej textilnej plachty. Bahno sa nechá 20 minút pôsobiť a potom sa zmyje z tela. Pomáha najmä pri ochoreniach pohybového aparátu.
Termálna voda v Piešťanoch vyviera z prameňov dosahujúcich teplotu až 68 °C. Na použitie pri procedúrach sa teda musí ochladzovať. Preporovnanie, minerálna voda v Smrdákoch je naopak chladnejšia a mieša sa s teplejšou vodou na požadovanú koncentráciu predpísanú lekárom. Minerálne kúpele v kúpeľných domoch v Piešťanoch prebiehajú tak, že sa ponoríte do vane s prírodnou liečivou vodou, kde relaxujete 15 až 20 minút. Po kúpeli nasleduje suchý celotelový zábal na 15 minút. V Piešťanoch sa tieto kúpele realizujú aj vo veľkých vnútorných bazénoch, ktorým sa hovorí zrkadliská (muži a ženy sa kúpu oddelene).
Moderné Piešťany: balneoterapia dnes a kultúrny odkaz
Piešťany mali smolu na tri veci: pravidelne rozvodnený Váh, tragický vpád Turkov a neschopných majiteľov kúpeľov. Zatiaľ čo Trenčianske Teplice či Bardejov boli už v 19. storočí významnými kúpeľmi s kvalitnými službami a bohatým spoločenským životom, Piešťany boli kúpele provinčné. A to aj napriek tomu, že unikátnosť ich prameňov a bahna bola dobre známa už od 16. storočia. Kúpele však dlho mali len podobu jám, ktoré si hĺbili sami pacienti alebo si ich dali za poplatok vyhĺbiť miestnymi roľníkmi. V roku 1720 sa obec i kúpele stali majetkom rodu Erdödyovcov, ktorí boli aristokrati bez podnikateľských ambícií. Koncom 18. storočia už začali budovať aspoň drevené kúpeľné objekty a v roku 1805 postavili prvý murovaný hostinec. Katastrofálna povodeň v roku 1813 drevené stavby zničila. V tom čase však bol hlavou rodu podnikavý gróf Jozef Erdödy, ktorý za svojej piešťanskej éry (1789 ─ 1824) prestaval a rozšíril Kurhotel, dal postaviť kasíno s tanečnou sálou a divadlom a založil miestny park. Na dlhé roky to bol posledný stavebný a investičný boom v Piešťanoch. Svetlým bodom v 19. storočí bolo ešte pôsobenie lekára F. E. Scherera, ktorý sa v Piešťanoch usadil po štúdiách medicíny a je považovaný za zakladateľa piešťanskej balneoterapie. Opísal účinky piešťanských prameňov a dal piešťanským kúpeľom punc mesta s medicínsky podloženými a overenými liečebnými metódami.
Winterovci mali od začiatku podnikania proti sebe veľa nepriateľov - boli to Židia, a navyše do roku 1918 neovládali slovenčinu a cítili lojalitu skôr k Uhorsku. Dokázali sa však stotožniť s novou republikou a pragmaticky vyťažiť z jej predností. Do roku 1918 zápasili najmä s majiteľmi kúpeľov Erdödyovcami, ktorí sa tvrdých kapitalistov Winterovcov zľakli. Keď bol hlavou rodiny slabomyseľný gróf Imrich, presvedčili jeho rozumnú ženu Irmu, aby s nimi podpísali ďalších 35 rokov. Po vzniku ČSR musel Winter vybojovať kúpele aj so štátom, ktorý ich chcel získať. Winter však štátu ponúkol, aby vymenoval pre kúpele dozorný výbor. Vtedajší minister zdravotníctva Jozef Tiso návrh prijal, a tak sa stalo, že od roku 1930 bol tento súkromný podnik pod štátnou kontrolou. Aj takéto netradičné spôsoby využívali Winterovci, aby chránili svoj podnik.
Ale koncom 30. rokov už bolo Winterovcom jasné, že oni ako Židia kúpele neudržia. Eminentný záujem o kúpele mali Nemci a Erdödyovci im ich chceli predať. V tejto kritickej chvíli zahral Ľudovít Winter opäť veľkú hru. Prihlásil sa u ministra zdravotníctva Dr. Tisa a navrhol mu, že odpredá štátu kúpele, ak ten prevezme dlžoby firmy a dvom Winterovcom zabezpečí skromné zamestnanie. Tiso bol vraj z tejto ponuky dojatý, ale napokon sa tento krok udial inak, ako si Winterovci predstavovali. Štát vydal tri winterovské zákony, ktorými vyvlastnil celý majetok kúpeľov aj všetky pozemky s liečivými prameňmi. Piešťany sa tak v roku 1940 stali štátnym podnikom. Ľudovít Winter sa musel ukrývať, potom ho chytili, prežil koncentrák a zomrel v Piešťanoch v roku 1968 v biede a zabudnutí.
Modernizácia a kultúrne bohatstvo počas socializmu a po ňom
Piešťanské kúpele sa komunisti snažili udržať pri živote. Aj komunistické panstvo milovalo kúpeľný život, a potom, kúpele mohli ešte dlho ťažiť zo svojej prvorepublikovej slávy. Štátu tak prinášali devízy od pacientov zo Západu a najmä z arabských krajín. Komunizmus sa podpísal aj na kúpeľoch, architektonicky zaujímavé stavby z prvej republiky chátrali a pribúdali hotely v štýle nenápaditej socialistickej architektúry. V Piešťanoch sa vybudovali veľké závody, ako Tesla a Chirana, mesto sa rozrastalo, bolo treba budovať panelákové sídliská. Návrat k prvorepublikovej noblese a podnikaniu v duchu Winterovcov, pre ktorých bola nadovšetko dôležitá spokojnosť kúpeľného hosťa, je ťažký a zdĺhavý.
