Grécky strov Santorini alebo Thera či Thira (Fira) dnes patrí k najväčším turistickým magnetom egejskej oblasti. Leží zhruba vo dvoch tretinách cesty z Atén na Krétu. Thera, hlavný ostrov Santorini, predstavuje spolu s menšími ostrovmi Thirasia, Nea Kameni, Palea Kameni (obidva ostrovy Kameni sú vnútri krátera kalderového typu, ostatné ho lemujú) a najmenším Aspronisi zvyšky veľkého ostrova, ktorý rozmetal obrovský výbuch sopky niekedy v 17. či 16. storočí pred n. Prejavy a dôsledky výbuchu zničili alebo vážne poškodili centrá minojskej civilizácie na Kréte, ale aj na Peloponéze a v celej egejskej oblasti (Egeida), a tým vyvolali ich úpadok.
Išlo o prvú veľkú civilizáciu, ktorá bola vyslovene európska. Výbuch v podobe sopečného spadu či prílivových vĺn cunami zasiahol široké okolie vrátane celej Egeidy, Turecka, Levanty a Egypta. Priame datovanie výbuchu bežnými geologickými analýzami viedlo k približným výsledkom. Vedci si tak pomáhali nepriamo, geologickými i archeologickými vzorkami z iných miest zasiahnutých spadom. Nové merania založené na muzeálnych staroegyptských artefaktoch však teraz čas výbuchu upresnili.
Zaslúžili sa o to Hendrik Bruins z Ben-Gurionovej univerzity Negevu v Midreshet Ben-Gurion v Izraeli a Johannes van der Plicht z Groningenskej univerzity v Holandsku. Tehla z chrámu faraóna Ahmoseho v Abydose použitá pri datovaní. Je na nej napísané trónne meno faraóna Ahmoseho - Nebpehtire, kredit H. Pri predošlých datovaniach výbuchu na Santorini sa už využívali aj analýzy staroegyptských artefaktov, no s nejednoznačnými výsledkami. Vedci teraz ako prví rádiouhlíkovou metódou datovali artefakty súvisiace s dobou vlády faraóna Ahmoseho.
V prípade pôvodu a veku výbuchu je výsledkom nový výskum, ktorý potvrdil, že 18. Nový výskum je cenný aj z vulkanologického hľadiska. Santorini zažíva nezvyčajnú seizmickú aktivitu, ktorá v posledných dňoch vyhnala z ostrova tisíce obyvateľov a turistov. Šíri sa strach z možnej sopečnej erupcie. Vedci neočakávali, že sa situácia zhorší. Už druhý deň, odkedy sa zem pod jej nohami začala triasť, sa Veroniki Balabonidi rozhodla, že nastal čas opustiť Santorini.
Hromadný útek z ostrova
Podľa úradov už do utorka Santorini opustilo približne 6 000 ľudí, niektoré odhady hovoria až o dvojnásobnom počte. Obyvatelia i turisti utekali všetkými možnými spôsobmi - lietadlami, trajektmi, súkromnými jachtami aj turistickými loďami. Grécky národný letecký dopravca Aegean Airlines oznámil, že v priebehu 48 hodín zdvojnásobil počet letov z ostrova a prepravil do Atén 2 700 pasažierov.
V utorok večer, keď Santorini zasiahlo najsilnejšie zemetrasenie s magnitúdou 5.0, sa ulice slávneho mestečka Fira vyprázdnili. Obchody zatvorili, vinárne stíchli a v uliciach nebolo takmer nikoho. „Počul som, že dovolenkári žiadajú hotely o vrátenie peňazí a predčasne odchádzajú,“ povedal Artemios Drossos, majiteľ reštaurácie Grandma’s v Fire. „Chápem ich. Je neprirodzené, aby sa zem triasla tak často a v tak krátkych intervaloch. Ale ja som si už na to zvykol a tento víkend sa plánujem vrátiť na ostrov. Mám tam povinnosti.“
Aj ďalší miestni, ako bývalý policajt Panagiotis Hatzigeorgiou, prijali situáciu s nadhľadom: „Aspoň si môžeme sami vypiť kávu a počúvať hudbu bez turistov,“ povedal pre agentúru AP.
Zemetrasenia sa množia, vedci varujú pred tsunami aj erupciou
Santorini, ktoré minulý rok navštívilo rekordných 3,5 milióna turistov, je najznámejším ostrovom Egejského mora. Jeho dramatická scenéria je výsledkom jednej z najväčších sopečných erupcií v dejinách. Tá pred 3 500 rokmi pokryla útesy sopečným popolom. Za posledných 72 hodín bolo v oblasti zaznamenaných vyše 300 podmorských zemetrasení, mnohé s magnitúdou nad 4,5. Len v utorok ráno, krátko pred začiatkom školského vyučovania, seizmológovia zaznamenali šesť zemetrasení - dve z nich s magnitúdou 4,8 a 4,9.
Vedci sa podľa Guardianu zhodujú v jednom: zlomová línia, ktorá v roku 1956 spôsobila zničujúce zemetrasenie s magnitúdou 7,7 a tsunami, sa opäť aktivovala. „Každý, koho poznám, spí vonku - v autách, pričom jeden člen rodiny je celú noc hore, aby dával pozor,“ uviedla Balabonidi. „Mám 38 rokov a nikdy som nič podobné nezažila. Blíži sa sopečný výbuch?“
Sopka na Santorini naposledy vybuchla v roku 1950. Podľa expertov by sa mohla čoskoro „uvoľniť“ opäť. Ďalšia aktívna podmorská sopka, vzdialená len 8 kilometrov severovýchodne od Santorini, vzbudzuje ešte väčšie obavy, pretože sa nachádza v blízkosti epicentier zemetrasení.
Grécke ministerstvo krízového manažmentu potvrdilo, že monitorovacie senzory už zaznamenali „miernu seizmicko-sopečnú aktivitu“ v ostrovnej kaldere, lievikovitom pažeráku sopky. „Myslíme si, že sopka má malé explózie v priemere každých 50 rokov… takže sme v časovom rámci, kedy sa to môže stať,“ uviedol renomovaný odborník na prírodné katastrofy Costas Synolakis. Masívna erupcia sa však podľa neho nepredpokladá, keďže tie sa dejú len raz za 17 000 rokov. „Musíme sopku veľmi pozorne sledovať. Nemôžeme vylúčiť žiadny scenár,“ dodal pre televíziu Skai TV.
Niekto to vníma s nadhľadom. „Nie som si istý, či sa mám obávať zemetrasenia alebo sopky - pochádzam z Tokia,“ povedal 43-ročný ekonóm Wataru Saito, ktorý na Santorini strávil len deň. Santorini napriek tomu čelí jednej z najväčších skúšok v modernej histórii.
Pozrite si reportáž z 13. Kvôli seizmickým otrasom opustilo ostrov vyše 11-tisíc obyvateľov a turistov (k 6. februáru 2025). Mnohí odišli, pretože nevedia, čo sa to deje a čo sa dá očakávať. Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum - naša šanca.
Santorini ako nesmierne atraktívne lákadlo turistov
Na ostrove Santorini žije len 15 tisíc obyvateľov, ale ročne ho navštevujú až 3 milióny turistov. Je to mimoriadne obľúbené, príťažlivé a malebné miesto s prezývkou „instagramový ostrov“. Pochopil to každý, kto ho navštívil a zažil. Láka každého, kto videl pohľadnice, fotky či videá z tohto kúska sveta.
Pri malebnosti a stredomorskej atmosfére ostrova sotva niekto uvažuje o tom, že ostrov je aktívnou sopkou. Uvedomia si to len tí, ktorí zažijú výlet vyhliadkovou loďou na ostrovček Nea Kameni uprostred hlbokého mora rozľahlej kaldery Santorini, ktorá má v priemere zhruba 12 km. Samotná existencia kaldery vypovedá o sopečnom pôvode ostrova a o jeho pohnutej minulosti.
Pozorné oko si všimne, že strmé svahy kaldery sú popretínané sústavou sopečných dajkov. A prechádzka po ostrovčeku Nea Kameni uprostred kaldery je dotykom s erupciou v roku 1950. Milovníkom histórie a archeológie zaiste neunikne návšteva múzea minojskej civilizácie v Akrotiri. Tam sa im odkryje kataklyzmická udalosť z minulosti ostrova, explozívna erupcia datovaná na zhruba 1600 rokov pred Kristom. Minojské mesto bolo zničené v dôsledku masívnej sopečnej erupcie okolo roku 1600 pred Kristom.
Nádherné fresky starovekého mesta Akrotiri dnes možno vidieť iba v Národnom archeologickom múzeu v Aténach. Okolo dediny sú roztrúsené niektoré pôvodné domy, ako aj tradičný veterný mlyn. Ďalšou zaujímavosťou je benátsky hrad, ktorý dominuje dedinke Akrotiri. Akrotiri má tiež veľa kostolov vhodných na návštevu a jedným z najkrajších je kostol Agios Nikolaos, postavený priamo nad pôsobivými červenkastými skalami, na ceste k Červenej pláži.
Imerovigli je malebná dedinka nachádzajúca sa na severe Santorini, len 3,5 km od hlavného mesta Fira. Názov Imerovigli pochádza zo slova vigla, čo znamená „výhľad“. Poloha dediny poskytuje perfektný výhľad na kalderu a sopku a za starých čias umožňovala dedinčanom vidieť približujúce sa pirátske lode. Pred Imerovigli leží obrovská skala zvaná Skaros. Na jeho vrchole stál hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí, no začiatkom 19. storočia bol opustený. V zámku sídlili všetky administratívne úrady ostrova. Táto časť ostrova sa po zemetrasení zrútila a dnes z nej zostal len obrovský kopec Skaros. Imerovigli má početné kaplnky a kostoly postavené na skalách s výhľadom na modré more.
Dva malé ostrovy ležiace uprostred kaldery Santorini - Palea Kameni a Nea Kameni - sú najmladšou sopečnou krajinou v Grécku. Palea Kameni má celkovú plochu 60 hektárov a maximálnu nadmorskú výšku 98,5 metra. Jeho dvetisíc rokov existencie stačilo na vytvorenie tenkej vrstvy pôdy v určitých oblastiach, na ktorých predtým obyvatelia Santorini pestovali krmivo pre zvieratá. Nea Kameni má rozlohu 340 hektárov a jeho najvyšší bod dosahuje 127 metrov nad morom. Tu nie je prakticky žiadna pôda, je to stále aktívna sopka po ktorej vrchole sa môžete prejsť, budete cítiť síru a všimnite si aj miesta kde sopka “dýcha”. Živočíšnu ríšu zastupuje niekoľko divých králikov a tisíce maličkých jašteríc. Jediným príkladom väčšieho rastlinného života je divoký figovník, ktorý miestni ľudia nazývajú „Erinia“, pričom používajú starogrécke slovo pre divokú figu, čo je erineos. Zaujímavosťou Nea Kameni sú teplé termálne pramene, ktoré ju obklopujú, známe sú svojimi liečivými účinkami. Návštevníci Santorini sa môžu dostať na ostrov výletnými loďami, ktoré odchádzajú zo starého prístavu Fira alebo Athinios Port a môžu si užiť jednodňový výlet spojený s návštevou Thirasie, Nea Paleni a kúpeľom v horúcich prameňoch.
Pláže pozdĺž pobrežia Santorini pozostávajú hlavne z tmavého sopečného piesku, ktorý im dodáva celkom iný vzhľad, ako má typická piesočná pláž. Kamari je turisticky najslávnejšia pláž, kde je množstvo reštaurácií a rušný život. Pláž Perissa je populárna medzi davom turistov a je o niečo tichšia ako Kamari, najmä keď cestujete na juh ostrova. Pozdĺž pobrežia je množstvo kaviarní, reštaurácií, plážových barov a iných turistických zariadení. K dispozícii sú aj vodné športy a škola potápania. Priamo pri Perisse prechádza dlhá asfaltová cesta, po ktorej môžete ísť pešo alebo autom. Dávajte si však pozor na to, že cesta býva pre dopravu od skorého popoludnia uzavretá. Vlychada predstavuje skôr dlhý úsek sopečného piesku. Je to skôr pokojná pláž na rozdiel od pláže Kamari alebo Perivolos, ale jazdí sem aj menej autobusov. Táto pláž je dobrou voľbou počas turistickej sezóny v prípade ak máte k dispozícii auto. Pláž Monolithos je viac rodinne orientovaná, je to skôr typická piesočnatá pláž, na ktorú je zvyknutá väčšina turistov. Výstižne pomenovaná Červená pláž je obľúbenou destináciou kvôli jej červenému piesku. Je to bez pochýb unikát celého Santorini. Táto pláž sa nachádza len 20 minút jazdy južne od Firy a je ohromujúca, pretože červený piesok kontrastuje s modrým morom a oblohou. Dostanete sa sem za niekoľko minút pešo z dedinky Akrotiri, pouliční predavači vám budú ponúkať výlet loďou na Červenú, Bielu a Čiernu pláž.
Ouzeri vo Fire - pokojná reštaurácia s vonkajším posedením a útulnou atmosférou. Čo sa týka dezertov, najlepšie letné osvieženie je gelato - zmrzlina, ktorú na ostrove nájdete prakticky na každom kroku. Santorini má svoje čaro a ulahodí ako instagramovým influencerom, tak aj milovníkom histórie, sopečnej prírody a skutočne unikátnych pláží. Pridajte k tomu jedlá z gréckej kuchyne, ktorá patrí medzi najlepšie na svete a o ulovený zážitok je postarané.
Len 50 kilometrov od rušných ulíc Atén leží polostrov Methana, známy svojimi liečivými sírnymi prameňmi a pokojnou atmosférou. Po desaťročia ho geológovia považovali za vyhasnutý relikt minulosti. Zatiaľ čo povrch polostrova Methana nepocítil horúcu lávu či popol viac ako tisíc storočí, hlboko v zemskej kôre sa odohráva úplne iný príbeh. Polostrov Methana je súčasťou saronského vulkanického oblúka, do ktorého patrí aj svetoznámy Santorini. Kľúčom k pochopeniu vnútra sopky sa stali kryštály zirkónu. Tieto drobné minerály fungujú ako geologické „čierne skrinky“ - uchovávajú v sebe informácie o teplote, tlaku a zložení prostredia, v ktorom vznikli.
„Zirkóny sú ako miniatúrne letové zapisovače,“ vysvetľuje vulkanológ Olivier Bachmann. Výskum ukázal, že magmatické komory pod Methanou boli aktívne takmer nepretržite. Jedným z najprekvapivejších zistení štúdie je vysoký obsah vody v magme, ktorá sopku vyživuje. Spoluautor štúdie Răzvan-Gabriel Popa upozorňuje, že vedecká komunita doteraz dostatočne nedocenila vplyv tejto „mokrej“ magmy na správanie sopiek v subdukčných zónach (miesta, kde sa tektonické dosky zasúvajú pod seba).
Tento objav má globálne dôsledky pre civilnú ochranu nielen v Grécku, ale aj v Taliansku, Japonsku či Amerike. Doterajšie modely hodnotenia rizík sa často sústredili na sopky s nedávnou históriou erupcií. VideoPatrí k tomu najkrajšiemu na svete. Polostrov Snæfellsnes na Islande je ako miniatúrna verzia celej krajiny - vtesnaná do jedného magického kúta sveta. Nájdete tu vyhasnuté sopky, drsné lávové polia, ľadovce i nekonečný Atlantik, ktorý bičuje čierne piesočné pláže. Dominantou regiónu je ľadovcový vulkán Snæfellsjökull, preslávený aj vďaka Julesovi Vernemu ako vstup do stredu Zeme.
Hoci bezprostredná erupcia nateraz nehrozí, vedci vyzývajú k prehodnoteniu monitorovacích protokolov. „Dlhé obdobie nečinnosti môže byť len zásterkou pre akumuláciu ničivej sily,“ varuje Bachmann. Odborníci vysvetľujú, čo presne sa v oblasti Santorini deje a prečo tam dochádza k seizmickému roju, ktorý znepokojuje miestnych aj turistov.
Ostrov Santorini, perla Egejského mora a jedna z najznámejších turistických destinácií na svete, zažíva aktuálne v dôsledku silnejúcej seizmickej aktivity krušné chvíle. Tento nárast seizmicity podnietil grécke úrady, aby pripravili núdzové opatrenia, zatvorili školy na štyroch ostrovoch a vyslali záchranné tímy do najviac ohrozených oblastí. David Pyle, profesor vied o Zemi na Oxfordskej univerzite, vysvetlil, že súčasná seizmická sekvencia sa zdá byť spôsobená aktiváciou niekoľkých zlomov. Podľa odborníkov nie sú prebiehajúce seizmické udalosti priamo spojené s činnosťou sopky pod Santorini, ale sú skôr výsledkom tektonických pohybov. Ďalším faktorom, ktorý treba zvážiť, je prítomnosť podmorskej sopky Kolumbo, ktorá sa nachádza približne 7 km severovýchodne od Santorini. Hoci vedci súhlasia s tým, že súčasné zemetrasenia sú spôsobené najmä tektonickými pohybmi, nevylučujú celkom možnú súvislosť s podzemnou magmatickou aktivitou.
Santorini s charakteristickým tvarom polmesiaca je výsledkom jednej z najpôsobivejších sopečných erupcií v histórii ľudstva. Sopka zostáva aktívna, aj keď posledná významná erupcia sa datuje do roku 1950. S viac ako 3 miliónmi turistov ročne je Santorini pilierom gréckej ekonomiky. Bezpečnosť návštevníkov a obyvateľov je prioritou úradov, ktoré zaviedli obmedzenia v oblastiach ohrozených zosuvmi pôdy a odporučili ľuďom, aby sa vyhýbali zhromažďovaniu v uzavretých priestoroch.
Aj keď nie je isté, čo sa stane v najbližších dňoch, dôležité je zostať v strehu a riadiť sa pokynmi úradov. Uvidí sa, či tento seizmický roj bude len prechodnou epizódou, alebo predohrou k významnejšej udalosti.