Skúsený výlet turistický opisuje dĺžku a profil trasy spolu s praktickým nástupom do Liptovských Revúc, výstup na Ploskou a pokračovanie cez Chaty pod Borišovom, Krížnu a Ostredok až po Staré Hory. Text mapuje trasy, ktoré vedú cez magické doliny Revúcej a okolia Donovál, a vyzdvihuje výhľady, meniace sa počasie a zážitky z dvoch dní putovania.
1) Základné údaje o trase a profiloch
Typ cestynespevnená cesta: 3,9 km (68 %), nespevnený chodník: 1,54 km (26.6 %), cesta III. Profil trasyZ 5,8 km dlhej trasy je 5,2 km stúpanie (o 0,88 km), 567 m klesanie (o 95 m) a m je rovina.
Celkový profil trasy zahŕňa stúpania aj klesania s výraznou akcentáciou na výškové metre počas 2 dní po hrebeni Veľkej Fatry a jej susedných dolín.
2) Zrod cesty: východiská a začiatočné dni
Predpoveď počasia a miesta štartu ovplyvňujú aj tempo i rozhodnutia turistov. Skoro ráno sa stretávame na železničnej stanici v Prešove. Zatiaľ sme v zložení Matúš, Sašo, ja a na polceste do Kysaku k nám pristupje aj Jaro. Takže sme v plnom zložení, tak ako sme sa dohodli. Usádzame sa v rýchliku smer Ružomberok a všetci okrem mňa miznú na pivko do jedálenského vozňa, mne ostala nelichotivá rola strážcu batožiny a obsadených miest, ale neprekáža - obdivujem aspoň mihotajúcu sa krajinu a zároveň do seba hádžem prvé raňajky. Predpoveď počasia bola viac než zlá, celú noc pršalo, nad krajinou sa vznášajú ťažké sivé mraky a opar. Vzduch je veľmi vlhký a tak sme zmierení, že opäť zmokneme, ako to už na našich spoločných túrach býva zvykom.
3) Prvé dni na trase: Stúpanie k sedlu Ploská a prvé zastávky
1. deň Liptovské Revúce, Vyšná Revúca - Magury - sedlo Ploskej, prístrešok - Ploská - Chata pod Borišovom - traverz Ploskej - Kýšky (Chyžky) - Koniarky - salaš Martina pod Suchým vrchom. Pri Ružomberku sa však mraky trhajú a zrazu je deň krajší. Ba priam začína byť až horúco. Nakupujeme ešte nejaké maličkosti a čakáme na autobus do Liptovských Revúc. Na konečnej zastávke vo Vyšnej Revúcej vystupujeme spolu so skupinkou iných turistov, nerobili sme si nádeje, že počas takej zlej predpovede počasia tu bude veľa ľudí, hoci je víkend, ale asi sme sa zmýlili. V dedine sa vôbec nezdržujeme, ale hneď začíname naberať prvé výškové metre žltou značkou do sedla Ploskej. Všetci fučíme a dychčíme. Zrazu si želáme radšej chladné počasie ako takúto páľavu, keď sa z čela lejú pramene potu. Ale času máme nadostač, nie je dôvod sa plašiť, miest na prenocovanie je bohato a tak sa zastavujeme každých pár sto metrov, aby sme si vychutnali krásy, ktoré nám ponúka miestna krajina.
Všetci sme tu prvý raz a o to je táto krajina krajšia. Cesta stále stúpa, nečudo, veď nás dnešný deň čaká približne 1200 výškových metrov, ale v tak krásnej krajine s množstvom rozhľadov človek ani nevie ako, a kilometre sa za chrbtom strácajú. Postupne prichádzame k salašu Mogury (Magury) na lúkach pod Ploskou, ktorý nie je v mape naznačený a z každej strany sa ozýva psí brechot. Psy sú zjavne zvyknuté na prítomnosť turistov, štekotom len upozornia, že sa niekto blíži, ale z chládku spod stromov sa ani nepohnú. Úctivo sa zdravíme bačovi, ktorý vyšiel zo zadymenej búdy a on sa vypytuje krásnou ľubozvučnou slovenčinou, kam máme namierené. Ten nás súri - vraj si máme pohnúť, pretože bude búrka a tá by na hrebeni nebola príjemná. Dávame na jeho rady a radšej trošku zrýchľujeme tempo. A po pár minútach, neďaleko sedla Ploskej nás síce nezastihla búrka, ale dovalila sa nízka oblačnosť a zrazu sme nevideli ani na 10 metrov. Výrazne sa ochladilo a tak sa znova obliekame a dávame si krátku prestávku v prístrešku v sedle Ploskej. Dáme si niečo pod zub, niekto aj trocha rumu na zahriatie a znova stúpame smerom na Ploskú - stále po žltej značke.
4) Počasie, hmly a výhľady na hrebeňoch
Asi na minútu sa mraky roztrhli a pred nami sa objavil masív Ploskej a neďaleký obrys Čierneho kameňa, stačím spraviť pár fotiek a mraky dieru, ktorá v nich vznikla, rýchlo znova scelili. Na Ploskú sme vystúpili v mliečnej hmle a vlastne sme okrem smerovníka nevideli na vrchole nič iné. Určite nás to mrzelo, keďže sme tu prvý raz, chceli sme si užiť miestnu krajinu naplno. S nádejou, že sa počasie opäť umúdri, mierime tentokrát už červenou k Chate pod Borišovom, kde si chceme spraviť dlhšiu prestávku, napiť a najesť sa, dať si pivko a načerpať sily pre ďalšiu trasu, ktorá nás dnes ešte bude čakať.
V hmle bola orientácia dosť náročná, značky sme nevideli dopredu a tak sa držíme len vyšliapaných chodníkov s nádejou, že je to správny smer. Klesanie z Ploskej je dosť náročné, ani nie tak kvôli prudšiemu zostupu ako kvôli blatistým premočeným chodníkom. Neskôr sa k červenej značke pripája aj žltá a modrá značka a obe vedú k rázcestiu pri chate. Hmla nás stále sprevádza, našťastie sa už zmiernila a viditeľnosť stúpla na niekoľko desiatok metrov. Prechádzame okolo salaša pod Ploskou a za ďalšou zákrutou už vidíme turistickú chatu. Z rázcestia pod chatou je nutné vystúpiť niekoľko metrov a z pliec zhadzujeme batohy, objednávame pivko, polievku a odychujeme, pričom okolo nás pobehuje nemecký ovčiak, ktorý sa chce stále hrať a aportovať.
5) Noc v salaši a druhý deň: Suchý vrch, Frčkov a Krížna
Noc by sme chceli stráviť v niektorom zo salašov blízko hrebeňa, navrhujem, aby sme išli v prvom rade skúsiť salaš Martina pod Suchým vrchom, ak by bol obsadený, tak potom buď útulňu Mandolína alebo salaš pod Kyškami. S heslom „Kto prv príde, ten prv melie“, opúšťame príjemné prostredie Chaty pod Borišovom a vraciame sa na miesto, kde sa modrá značka odpája od červenej a popod vrchol Ploskej vedie znova na červenú značku na hlavný hrebeň. Hmla sa začína trhať a tak vidíme aspoň časť Borišova a jeho okolia. Obdivujem ešte aj krásne soldanelky karpatské a mnoho kvietkov mne zatiaľ neznámych mien. Na hrebeni je opäť hmla. Sme z toho dosť rozčarovaní, ale sme radi, že nás zatiaľ nechytil dážď, aj napriek tomu, že to hovoril v televízii Dr. Iľko a dokonca aj bača na salaši.
2. deň Salaš Martina pod Suchým vrchom - Suchý vrch, sedlo - Ostredok - Frčkov - Krížna - Líška - Majerova skala - Staré Hory. Ráno vstávam ako prvý a cez okno vidím, že krajina je opäť zaliata akoby krupicou. Hmla je hustá a my opäť putujeme cez Suchý vrch, Ostredok a Krížnu s výhľadmi, ktoré sa postupne odhaľujú. Pokračujeme cez Majerovu skalu, Staré Hory a končíme v pohostinstve pri pivku a polievke, aj keď sme premoknutí, teší nás množstvo zážitkov a otvorených výhľadov na okolie Veľkej Fatry.
6) Čo ponúka región a dôležité body
Veľká Fatra ponúka množstvo turistických ciest, ktoré prevedú človeka nádhernou krajinou hlbokých dolín a mohutných vrchov. Ostredok s výškou 1592 m n.m. je považovaný za najvyšší vrchol Veľkej Fatry. Výstup na vrchol je možný z obce Liptovské Revúce, konkrétne z časti Vyšná Revúca. Trasy ponúkajú unikátne výhľady, ale aj príjemnú prechádzku lesom a na hrebeni s možností nocľahu v teréne. Pred vyústením na hlavný hrebeň sa dostávame na Ploskú a pokračujeme cez Chatu pod Borišovom smerom na ďalšie vrcholy.
Možnosti výstupov a trasy
- Žltá trasa cez Sedlo Ploskej a Ploskú na Chatu pod Borišovom (1512 m) s pokračovaním na Čierny kameň a späť cez Ploskú a Ostredok.
- Červená Cesta Hrdinov SNP spojujúca Donovaly, Zvolen a Veľký Šturec s možnosťou zostupu do Revúc po zelenej trase alebo cez Teplú dolinu.
- Veľkofatranská magistrála (červená) s vedením cez Lišku, Majerovu skalu a Ostredok, zakončením na Krížnej a späť cez Ploskú.
- Liptovská magistrála (zelená): Ružomberok - Smrekovica - Rakytov - Chata pod Borišovom - Belianska dolina - Belá.
7) Obrázky a videá
8) Záver bez klasického záväzného zhrnutia
Celkové putovanie cez Veľkú Fatru a Revúcke doliny prináša bohaté zážitky z prírody, výhľady na okolité vrchy a rôznorodé prostredie hôľ a lesov. Text podčiarkuje, že cesta má svoje zvláštnosti, počasie môže meniť podmienky, a pritom trasy ponúkajú množstvo príležitostí na odpočinok a obdivovanie krajiny.