Levočské vrchy ponúkajú peším turistom a cykloturistom množstvo prírodných krás, oddych a nádherné výhľady. V lokalite je vyznačených okolo 340 km chodníkov vedúcich po spevnených lesných cestách členitým terénom. Jednou z najvýraznejších atraktivít je rozhľadňa Marčulina na vrchu Javorina - Marčulina (1225 m n. m.).
Najvýznamnejšie miesto s výhľadom: Javorina-Marčulina a jej rozhľadňa
Na vrchole stojí vyhliadková veža. Veža dosahuje výšku takmer 31 metrov a vďaka svojmu strategickému umiestneniu na európskom rozvodí Čierneho a Baltického mora ponúka panoramatické výhľady od Veľkej Fatry až po Poloniny, od Nízkych Tatier a Volovských vrchov až po poľské pohoria Gorce a Beskydy. Veža bola slávnostne otvorená 25. júla 2025. V prízemnej časti vyhliadkovej veže sa nachádza turistická útulňa. Je vybavená ôsmimi drevenými lôžkami, stolíkom, stoličkami, suchým WC a solárnym napájaním pre základné osvetlenie. Útulňa poskytuje jednoduchý, ale príjemný komfort pre návštevníkov, ktorí si chcú pobyt na Javorine-Marčuline predĺžiť alebo prenocovať v lone prírody.
Hneď pri rozhľadni sa nachádza krásny fotopoint Lavička lásky. Najjednoduchšia trasa vedie z Levočskej doliny alebo z neďalekej obce Torysky. Trasa je pomerne náročná, ale zvládne ju aj menej skúsený turista. Zaberie približne 3 hodiny do kopca cez lesné a asfaltové chodníky, ale aj lúky.
Ako trasa vyzerá a čo návštevník uvidí z Javoriny
Javorina, cieľ cesty, je odtiaľ pekne na dohľad a blízko. Od pamätníka prejdem ešte asi 200 metrov po červeno značenej asfaltke, blízke východné svahy Javoriny sú však plné mladých stromov a ohradené ostnatým drôtom. Tadiaľ sa hore asi nedostanem, preto odbočujem doľava na zvážnicu. Nie je veľmi používaná, preto je porastená nízkou trávou. Konečne, je to príjemná zmena. Zvážnica traverzuje južné svahy Javoriny, ktoré sa teraz dvíhajú po mojej pravej ruke. Chcem sa dostať na opačnú stranu hory, ktorá vyzerá byť bez ohradeného porastu. Pred očami mám neustále Vysoké Tatry, po ľavej strane padá terén hlboko do doliny Peklianskeho potoka, vďaka čomu sa tu otvára ohromný priestor až po Nízke Tatry. Jednoducho nádherná prechádzka.
Po pretraverzovaní celého úbočia Javoriny sa dostávam na miesto, v ktorom z nej hrebeň klesá juhozápadným smerom a ďalej pokračuje výrazne nižšími vrchmi. Odtiaľto vedie na vrchol ledva badateľný chodníček, na ktorý sa nechávam pozvať. Nasleduje prvý a jediný aspoň trochu strmší výstup dnešnej túry, je však krátky a na vrchole som raz-dva. Na samom okraji vrcholovej plošiny stojí výhľadová lavička, ktorá si svoj názov naozaj zaslúži. Čosi podobné som videl aj na Ondrejisku, najvyššom vrchu Slovenského raja, mám však dojem, že výhľady z Javoriny ju prekonávajú.
Nádherné, vzdušné výhľady do celej podtatranskej oblasti olemované Nízkymi a hlavne Vysokými Tatrami, na ktoré je odtiaľ fantastický pohľad. Scenérie zahŕňajú aj Slovenský raj a Volovské vrchy na jednej strane, či Spišskú Maguru na druhej strane. Dnes dokonca vidím aj pár vrchov Veľkej Fatry, čo je odtiaľ cez 100 km. Jednoducho exkluzívny, viac ako polkruhový výhľad, a to všetko z jednej lavičky. Tí, čo ju tu osadili, vedeli, čo robia. Predpokladám, že v Levočských vrchoch nie je veľa takýchto miest. Je to dané presne geomorfológiou, ktorú som si všimol doma na mape.
Hrebeň 1200-metrových vrchov tiahnuci sa od severovýchodu na Javorine výrazne klesá a ďalej pokračuje v priemere o 150 metrov nižšie. Je úplne samozrejmé, že sa na lavičke zabivakujem, nemienim odísť odtiaľ príliš skoro. Aj keď bolo dnes celkom chladné ráno a teraz som na najvyššom bode túry, dá sa tu vysedávať v pohode. Pofukuje síce chladný, no slabý vetrík a poludňajšie slnko citeľne hreje.
Javorina, podobne ako všetky okolité vrchy, prišla pred rokmi kompletne o lesnú pokrývku. Stalo sa tak už dávnejšie, preto sú všetky rúbaniská zakryté trávou a všade sa dvíha nová smreková a smrekovcová mladina najrôznejšej výšky. Niektoré stromčeky siahajú po kolená, iné už prevyšujú človeka, všade naokolo rovnaký obraz, ako v gigantickej lesnej škôlke. Opäť je to ale monokultúra, najskôr ju čaká podobný osud, aký postihol les minulý. Avšak dnes sa to tu pekne zelená, pohľad je to podstatne príjemnejší ako v Nízkych Tatrách či Slovenskom rudohorí. Jedným slovom, dá sa tú cítiť príjemne.
Geografia a základné informácie o vrchole
Vrchol Javoriny je rozložitý, plochý, ostatne, ako celý hrebeň, ku ktorému patrí. Vlastne pohľad na severovýchod, teda smerom, ktorým sa hrebeň tiahne, sa ničím nelíši od akejkoľvek rovinatej, len mierne zvlnenej krajiny, akurát v nadmorskej výške 1200 m. Skutočne nevšedná horská krajina. Pár krokov od výhľadovej lavičky sa nachádza vrcholový kríž a vrcholový rázcestník s dvomi informačnými tabuľkami. Prvá nesie nápis Javorina-Marčulina 1250 m. Rozšírený názov zrejme upresňuje, že sa nachádzame na južnom okraji (vrchole) masívu Javoriny, ktorého vrcholová plošina pokračuje minimálne pol kilometra na severovýchod, kde dosahuje svoj najvyšší bod. Rozdiely vo výškach sú však naozaj zanedbateľné.
Mätúci je skôr údaj o nadmorskej výške, ktorá je na všetkých mapách udávaná o 25 metrov nižšie, čo je značný rozdiel. Zaujímavejšia je druhá tabuľka, ktorou je šípka s nápisom „Vyhliadka s lavičkou lásky 80 metrov“. A ja, somár, som sem prišiel sám! Uznávam, že rande na tomto mieste v prípade vydareného počasia bude nezabudnuteľné. Fakt, že šípka ukazuje smer na západ k lavičke, odkiaľ som prišiel, nevyhnutne znamená, že tu musí byť vyznačená výstupová trasa z opačnej strany, teda po východnom svahu. A naozaj, predo mnou sa ukazuje klesajúca cestička pomedzi mladinu, ktorou sa dá evidentne zísť dole k červenej značke. Čiže som Javorinu obchádzal zbytočne. Neľutujem však ani krok, bolo to rozhodne pekné spestrenie túry.
Späť a alternatívne trasy
Krátky úsek medzi stromami ma privádza na lúku, kde sa nachádza poľovnícka chata Hrby aj rovnomenný rázcestník. Modrá značka odbočuje kamsi na juh, ja sa vydávam opačným smerom, na severozápad, kam mieri značka žltá. Ak by som bol na bicykli, tak fajn, keďže idem po vlastných, tak ma ďalšie pokračovanie asfaltovej cesty nenadchýňa. Po chvíli prichádzam k miestu, kde naľavo medzi stromami vidím vstup na rozľahlejšiu lúku. Je to len pár krokov a predo mnou sa otvorí celkom pekný pohľad. V diaľke na obzore sa belejú vrcholky najvyššej časti Nízkych Tatier a viac vpravo sa ukazuje kúsok Tatier Vysokých - Gerlachovský štít a jeho najbližší susedia.
Kratučký zostup a som opäť na asfaltke a za okamih pri rázcestníku Javorinka pamätník SNP. Späť do Torysiek sa vraciam po identickej trase, rozhodne ma to však nenudí, nakoľko sa pohľadom a objektívom môžem venovať obzoru, odkiaľ zrána svietilo slnko. Hlavne odpočívadlo Brinky poskytuje pekný výhľad na juhovýchod, čo bolo doobeda nanič, takže sa tu zastavujem na dlhšiu prestávku, aby som si vychutnal pohľady na naozaj neporušený južný okraj Levočských vrchov olemovaných na horizonte Volovskými vrchmi.
Historický a výhľadovo-záujmový kontext
Levočské vrchy sú stále pomerne málo objavené turistami. Nájdeš tu pokoj, prírodu, minimum civilizačného hluku a krásne výhľady. Jar, ale aj jeseň sú ideálne - príroda hrá všetkými farbami a vzduch je svieži. V zime je výstup možný so snežnicami alebo na bežkách (ak si na to trúfaš). Javorina-Marčulina je miesto, kde sa spája príroda, romantika a pokoj. Niekedy netreba cestovať ďaleko - stačí nájsť si kúsok raja blízko domova.
Objektívne informácie o projekte a dostupnosti
Levoča - v Levočských vrchoch nedávno pribudla na vrchu Javorina vyhliadková veža Marčulina. Projekt je výsledkom cezhraničnej spolupráce PSK v rámci programu Interreg z Fondu mikroprojektov, ako aj Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, Krajskej organizácie cestovného ruchu Severovýchod Slovenska a Združenia turizmu Levoča. „Vedie tadiaľto cyklotrasa aj pešia trasa, červeno značená trasa prechádza celým hrebeňom Levočských vrchov a začína sa v obci Oľšavica. Rozhľadňa je dostupná napríklad z Levočskej doliny, z Torysiek, Kežmarku, ale aj z Ľubice, Ihľan, Jakuban a Tichého potoka zo Sabinovského okresu. František Baláž z KOCR Severovýchod Slovenska doplnil, že súčasťou stavby je aj turistická útulňa, vybavená drevenými lôžkami, stolíkmi, stoličkami a solárnym napájaním. Rozhľadňa na vrchu Javorina leží na Jakubskej ceste, medzinárodnej pútnickej trase, a vo svojej novej podobe je zároveň súčasťou nového produktu cestovného ruchu, ktorým kraj prepája pútnický turizmus s ďalšími možnosťami aktívneho oddychu. Ide podľa Rusnáka o jednu z najvyšších vyhliadkových veží na Slovensku a postavenú na jednom z najvyšších miest.
