Táto práca sa zaoberá vidieckym cestovným ruchom ako nástrojom možného udržateľného rozvoja územia a prezentuje porovnanie slovenských a českých strategických a programových dokumentov v oblasti CR a vidieka. V Centre je obec Čierny Balog ako príklad prepojenia štátnej a verejnej správy a vplyv samosprávy na programové a strategické dokumenty Slovenskej republiky. Cieľom je analyzovať potenciál rozvoja vidieckeho CR, stav CR a výsledky dotazníkového prieskumu z Čierneho Balogu a z DSO Šumavské Podlesí, pričom sa vyzdvihuje rozdielna situácia v CR v týchto oblastiach.
Vidiecky cestovný ruch ako nástroj udržateľného rozvoja a alternatíva k tradičným odvetviam
Práca sa zaoberá vidieckym cestovným ruchom, ktorý slúži ako nástroj možného udržateľného rozvoja územia. Cestovný ruch je možnou alternatívou ku poľnohospodárstvu a lesnému hospodárstvu. Práve v oblasti vidieckeho CR sa môžu obyvatelia vidieka realizovať. Môže to byť oblasť tvorby nových pracovných miest a vzdelávania. Udržateľnosť vidieka, resp. jeho rozvoj je problematika všetkých krajín EU. Tieto krajiny riešia túto problematiku a prerozdeľujú pomoc prostredníctvom svojich strategických a programových dokumentov. V tejto práci sú vybrané a porovnané slovenské a české strategické a programové dokumenty v oblasti CR a vidieka.
Príklad Čierneho Balogu a prepojenie správy s dokumentmi
Obec Čierny Balog je zvolená za príklad, ako je prepojená štátna a verejná správa a ako je naviazaná samospráva na programové a strategické dokumenty Slovenskej republiky. Tiež je v práci analyzovaný potenciál rozvoju vidieckého CR. Na analýzu potenciálu nadväzuje analýza stavu CR, ktorá sleduje či je tento potenciál správne využívaný. Na záver sú porovnané dotazníkové výskumy z obce Čierny Balog a z DSO ?umavské podlesí. Výsledky porovnania poukazujú na rozdielnu situáciu v CR, resp. vidieckom CR v oboch oblastiach.
Definícia, charakteristiky a klasifikácia vidieka pre CR
Na analýzu potenciálu nadväzuje analýza stavu CR, ktorá sleduje či je tento potenciál správne využívaný. Obec Čierny Balog je zvolená za príklad, ako je prepojená štátna a verejná správa a ako je naviazaná samospráva na programové a strategické dokumenty Slovenskej republiky. Tiež je v práci analyzovaný potenciál rozvoju vidieckeho CR. Na analýzu potenciálu nadväzuje analýza stavu CR, ktorá sleduje či je tento potenciál správne využívaný. Na záver sú porovnané dotazníkové výskumy z obce Čierny Balog a z DSO ?umavské podlesí. Výsledky porovnania poukazujú na rozdielnu situáciu v CR, resp. vidieckom CR v oboch oblastiach.
Vidiecka turistika nie je na Slovensku novým fenoménom. Slovenská krajina bola už v období Rakúsko-Uhorska miestom pasívneho či aktívneho oddychu šľachtických rodín. Dôkazom toho sú početné šľachtické letné sídla vybudované na vidieku. Vidiek im poskytoval priestor pre aktivity, ktoré nebolo možné v stiesnených podmienkach mesta vykonávať, napr. jazda na koni, poľovníctvo, a napokon vidiek vábil aj dobrým vidieckym vzduchom.
Hlavné aspekty a uplatnenie CR na Slovensku
Vidiek potrebuje aj iné ekonomické aktivity na zvýšenie príjmov. Vidiecky cestovný ruch a agroturistika sa stáva nástrojom stretnutia obyvateľov vidieka a miest, spôsobom zmiernenia vzťahu medzi mestom a vidiekom, príležitosťou pre ekonomickú činnosť vidieckeho obyvateľstva, založenou na rešpektovaní potrieb a reálnych možností ponuky vidieka. Formy cestovného ruchu umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska ich účastníka, jeho potrieb a očakávaní. To dovoľuje lepšie pripraviť produkt a ponúkať ho na trhu pre cieľovú skupinu účastníkov cestovného ruchu.
Procesy a podmienky rozvoja
Individuálnu slobodu cestovania môžeme ochraňovať vtedy, ak sa vidiecky cestovný ruch, resp. vidiecka turistika a agroturistika bude rozvíjať na ekologickom základe, t.j. zelená turistika ako nový spôsob návratu a objavu vidieka a poľnohospodárskych oblastí sa snaží harmonicky skĺbiť aktivity voľného času a uvedomenia si kultúrneho a prírodného bohatstva štátu. Ochrana životného prostredia a jeho integrácia do turistických aktivít a do celkovej politiky štátu, t.j. Podstatou rozvoja cestovného ruchu na vidieku je návrat človeka k prírode a odklon od masového cestovného ruchu k individuálnym formám užitia dovolenky a voľného času.
Obce na Slovensku majú rôznorodý prírodný a kultúrny potenciál, ktorý je možné využiť aj v prospech rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky. V tomto prípade je dôležitá lokalizácia obcí, ktoré majú nížinný, podhorský a horský charakter. Tým je dané aj ich rekreačné zázemie a miestna kultúra. Obce, ktoré sa nachádzajú v rekreačne hodnotnom prostredí s vhodnou urbanistickou štruktúrou a ľudovou architektúrou (kompaktné sídla, rozptýlené osídlenie-osady, samoty, lazy) možno pokladať za potenciálnu rezervu rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky.
Definícia rekreačných regiónov a ich význam pre CR
Rekreačnú dedinu možno charakterizovať ako vidiecke osídlenie s disponibilným bytovým fondom, rekreačným priestorom a pôvodnou ľudovou architektúrou. - výlučne rekreačná funkcia, kvalitné prírodné prostredie a charakteristická urbanistická štruktúra (napr. - prevláda rekreačná funkcia a v budúcnosti sa v obciach neuvažuje s ďalším rozvojom hospodárskej funkcie). Definíciu rekreačnej dediny možno považovať za stále aktuálnu z dôvodu, že disponibilný bytový fond, osobitý rekreačný priestor a pôvodná ľudová architektúra sú základnými podmienkami pre rozvoj vidieckého cestovného ruchu.
Podpora zo štruktúr EÚ a národné stratégie
SAPARD predstavuje predvstupový nástroj EÚ zameraný na riešenie dôležitých problémov pri trvalom prispôsobovaní sa pôdohospodárskeho sektora a vidieckych oblastí k acquis communautaire. V rokoch 2000 - 2006 poskytne EÚ prostredníctvom SAPARD ročne 18,3 mil. EUR. Program SAPARD financuje napr. rozvoj a obnovu vidieka, ochranu a zachovanie vidieka ako dedičstva, rozvoj a zlepšenie štruktúry vidieka, udržiavanie kultúrneho rázu krajiny, rozvoj a diverzifikácia hospodárskej činnosti na vytvorenie dostatočných pracovných miest alebo ďalších alternatívnych zdrojov príjmov (napr. vidiecka turistika, agroturistika) a pod.
V roku 2002 bude zahájená realizácia predvstupového programu EÚ SAPARD. V rámci tohto programu sú na realizáciu Programu obnovy dediny ročne vyčlenené čiastky 16,6 mil. Sk pre modernizáciu budov historického, kultúrneho a národného významu a 31,7 mil. Sk na technickú pomoc v rámci ktorej obce budú mať možnosť sa uchádzať o vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie. Z analýzy podmienok krajiny Slovenska vyplýva, že vidiecky cestovný ruch má dobré územné predpoklady pre jeho súčasný i perspektívny vývoj.
Organizácia, spolupráca a úloha samosprávy
Územná samospráva zohráva rolu aktívizátora a koordinátora rozvoja. Obce sa môžu na rozvoji vidieckeho cestovného ruchu podieľať svojou priamou účasťou, resp. nasmerovaním, naštartovaním a ponechaním si možnosti koordinácie, pričom ďalšie aktivity ponechávajú podnikateľským subjektom. Nemožno však pripustiť chaotický vývoj agroturistiky alebo vidieckej turistiky, pretože vzniká príčinnosť konfliktov, ktoré vedú k znižovaniu dynamiky rozvoja obce a v konečnom dôsledku aj k znižovaniu záujmu turistov. Hlavným zmyslom programu je organizácia všeobecného rozvoja obce na báze harmonizácie súkromných záujmov obyvateľov, podnikateľov i návštevníkov a odstraňovanie konkurenčných vzťahov tam, kde konkurencia nie je z hľadiska obce a jej prosperity, ani z hľadiska dlhodobých záujmov samotných podnikateľov produktívna.
Podmienky územného rozvoja a kritériá vidieka
Na základe analýzy podmienok krajiny Slovenska vyplýva, že vidiecky cestovný ruch má dobré územné predpoklady pre jeho súčasný i perspektívny vývoj. Vidiecka turistika podľa výškovej členitosti územia a v nadväznosti na to, podľa lokalizácie vidieckych sídiel, má predpoklady pomerne rovnomerného rozloženia na Slovensku. Pre vidiecku turistiku sú najvhodnejšie sídla poľnohospodárskeho charakteru a fariem v sústredenej dedinskej zástavbe, ale aj sídla rozptýleného osídlenia typu lazov, kopaníc a majerov. Pre tento typ cestovného ruchu sa môžu využiť aj staré banské sídla lokalizované v najatraktívnejších krajinných typoch. Chýbajúce skúsenosti a potreba charakterizovať nížinné, podhorské a horské oblasti na Slovensku tiež patria k témam ďalšieho rozvoja.
Záver bez finálneho hodnotenia
Hlavné smerovanie predstavuje podpora formovania rekreačných regiónov, zapojenie obcí do programov obnovy dedín, a systematický rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky s dôrazom na environmentálne, kultúrne a ekonomické aspekty. Nevyhnutnosť koordinácie verejných a súkromných aktivít a vypracovanie programu sociálneho a ekonomického rozvoja obcí súkrotkými prvkami pre udržateľný rozvoj vidieka.
