Trasa Turčianske Teplice - Žarnovická dolina - Kráľova Studňa - Úplaz - Japeň - Dolný Harmanec - žel. st. Harmanec - jaskyňa ČremošnianskeLazy
Po dlhom čase si vychutnávam skorý nástup na túru bez potreby využitia dopravného prostriedku. Na konci Turčianskych Teplíc cez most prechádzam hradskou do obce Háj. Práve sa brieždi a ja si vychutnávam nebeské divadlo, kde hrajú rôzne druhy oblakov, osvetlené všetkými odtieňmi červenej. Pri kostole cesta opustí hradskú a okrajom obce mierne stúpa až k lesu. Tu sa nachádza smerovník, tak sa pri nasledovnej trojkrižovatke inštinktívne vyberám strednou cestou. Niet tu žiadnej značky, ale podľa mapy idem správne, stúpam malým hrebienkom. V rannom tichu vyplaším jeleniu zver, kúsok opodiaľ ma nezvetrí mladý jeleň s laňou. Krásny pohľad, avšak bez šance na zvečnenie. Hrebeň sa zrazu odlesní a vystúpim až na kótu 711, kde vedie multifunkčný chodník Greenways. Kóta 711 je jedným z tých nenápadných vŕškov, s nápadne dobrým výhľadom. Okrem takmer celej Turčianskej kotliny, Žiaru, Lúčanskej Malej Fatry, Vtáčnika a masívu Flochovej je samozrejme vidno juhozápadné vrchy Veľkej Fatry a ponad zníženinu Žarnovickej doliny tiež vrchol Krížnej. Vzdušnou čiarou je vzdialený asi 12 km. Teraz už pokračujem odlesneným hrebeňom do oblúka, s peknými výhľadmi. Miniem lyžiarske stredisko Medvedia dolina (pod prístreškom by sa dalo núdzovo bivakovať), súkromné chaty až k miestu, kde sa otvorí pohľad do Žarnovickej doliny - z jej dna stúpajú chumáče pary. Chodník opustí lúčny terén a klesavým traverzom svahu, čiastočne zarasteným a mierne zapadaným, sa postupne pripojí na asfaltku v doline.
Žarnovická dolina a historické zázemie
Žarnovická dolina je podobná ako ostatné doliny na turčianskej strane Veľkej Fatry. Žblnkotavý potok Teplica, mokrade, skalné útvary. Dolina sa raz rozšíri, raz zúži. V mieste, kde do nej ústi Rožková dolina, sa nachádzajú ruiny rozsiahlej chaty Cyklámen. Nad chatou v Rožkovej doline sa týčia impozantné skalné veže. Pokračujem po žltej značke, modrá odbočila vľavo. Za chatou dolina na chvíľu nadobudne charakter tiesňavy, narušený stavbou asfaltky. Dolina stúpa len mierne. Len čo chodník opustí asfaltku (tá stúpa vľavo do traverzu svahu), začne výraznejšie stúpať po spevnenej lesnej ceste. Asi po kilometri sa nachádza rázcestie, ktoré by som nazval "U dvoch latrín". Neviem, kde sa tu nabrali, jedna rozbitá, druhá funkčná - dokonca s doskou. Snáď sú reliktom po nejakej chate, lebo kúsok vpravo sú základy nejakej stavby. Ľavou vetvou doliny stúpam čoraz strmšie, po asi pol kilometri chodník definitívne opustí Žarnovickú dolinu a stúpa vpravo, ponad bočnú strmú dolinku. Chodník je zapadaný, ale stromy sa dajú obísť alebo nadísť bez problémov. Prejdem cez skalné vráta, dolinka je plytšia, ale chodník o chvíľu opäť strmo stúpa cez hustejší zapadaný les (časté obchádzky) až na hrebeň. Z prieseku už vidno hôľnu Fatru. Ešte ma čaká krátke, klzké klesanie až na rázcestie Košarisko, na prístupovej ceste k hotelu na Kráľovej Studni.
Kráľova studňa a výhľady z vrcholov
Kráľova studňa a skala Opisovať ďalšie kilometre by bolo ako nosiť drevo do lesa. Preto sa spolu ocitneme až na Kráľovej studni. Zvažujem, či absolvovať odbočku na Krížnu, ale radšej zvolím krátky výšľap na Kráľovu skalu, ktorú som viackrát len míňal. Asi dva krátke úseky, kde treba použiť pravidlo troch pevných bodov a zo tri šikmé stúpania medzi nimi a ocitnete sa priamo na rozhraní. Na rozhraní, kde Krížňanský masív pri vyzdvihnutí "striasol" zo seba usadené vápence pravekého mora a tak vytvoril extrém nižších, rozoklaných vrchov na jednej strane a mohutných hladkých chrbtov na strane druhej. Úplaz Smerovník na Kráľovej studni navádza na zelenú značku rovno cez lúku, kde rozoznávam riedko vychodený chodníček. Nie, to nie je diaľnica ako na Krížnu. O chvíľu už križujem malú strž a cez trávy sa brodím svahom. Pomaly sa začína otepľovať a dobiedza hmyz. Ešteže sú tu čučoriedky, ktoré mi zlepšujú náladu. Hrabem sa šikmo až k okraju kosodreviny, kde narazím na chodník. Cesta už ubieha veselšie, po pravej strane sa rozkladá hlboká Bystrická dolina, z náprotivnej strany lemovaná skalnými útvarmi. Miestami sa križujú lúky so skalnými stržami a úzky chodníček je po dvoch daždivých dňoch dosť šmykľavý. To je však nič v porovnaní s úsekom, kde chodník vstúpi do lesa. Napriek tomu, že chodník je rovný, šmýka v ňom ako na ľade. Som celkom rád, keď dorazím na odlesnenú časť hrebeňa na Úplaze. Z malého pahorka, kúsok nad sedlom so smerovníkom, je úžasný kruhový výhľad. Dominuje hrebeň Krížnej od Úplazu až po Majerovu skalu s lavinóznymi svahmi Veľkej a Malej Ramžinej, Turecká dolina s rovnomennou obcou a Starými horami, západným smerom mohutná Bystrická dolina a vrchy, medzi ktorými som prešiel, na juhu hrebeň Japňa v pozadí so Starohorskými a Kremnickými vrchmi. Japeň
Japeň a nádherné výhľady zo zalesneného hrebeňa
Za Úplazom sa hôľna časť Veľkej Fatry pomaly vytráca. Zalesneným hrebeňom schádzam pomedzi popadané stromy tentoraz po žltej značke. Hrebeň je pomerne úzky, po ľavej strane presvitá cez stromy masív Krížnej. Na celom úseku zaujme vysoký počet hrobov neznámych vojakov. V malom sedielku končí zvážnica, kto by ju chcel využiť, klesal by do Bystrickej doliny protismerne. Stúpanie na Predný Japeň nie je obzvlášť namáhavé, strmšie úseky, najmä prvý kamenistý, sa striedajú s "oddychovými". Na moje potešenie je vrchol Japňa odlesnený, poskytuje polkruhový výhľad od Krížnej až po Skalku nad Kremnicou. Zaujmú najmä pohľady na Banskú Bystricu a Donovaly, vlastne možno sledovať ako na plastickej mape doliny, ktoré ich spájajú spolu s okolitými horami. Diaľkové výhľady sú však obmedzené oblačnosťou, masív nízkotatranskej Prašivej či Poľany sa stráca v oblakoch a opare. Klesanie z Predného Japňa po zelenej značke vedie sprvu po úzkom skalnom hrebienku medzi stromy, neskôr vstúpi na lúky. Lúky, ktoré už nikto neobhospodaruje a počet prechádzajúcich turistov ich nestačí prešliapať. Otvorený pohľad na lúčny hrebeň Zadného Japňa dodá výstupu nový rozmer. Našťastie, tieto lúky sú už bez malinčia, zrejme sa občas aj obhospodarujú. Malé sedielko a mierne stúpanie. Obzriem sa - spätný pohľad je úžasný, kontrast odlesneného hrebeňa Krížnej, kulisa Bystrickej doliny a kľukatého hrebeňa lesno-lúčneho Japňa. Turistický chodník nevedie na vrchol Zadného Japňa a priznám sa, ani ho nehľadám. Pomaly sa začína prejavovať únava a čaká ma úmorné klesanie do Harmanca. Chodník opúšťa lúky zvážnicou vpravo. Doteraz sporadická značka sa už neobjaví hodnú chvíľu vôbec. Zjaví sa až krátko pred vysielačom, kde sa chodník starým úvozom spustí strmo doprava. Vľavo už presvitajú osady okolo Harmanca. Chodník dorazí na zvážnicu a stojím pred večnou otázkou turistu zďaleka - vpravo či vľavo? Správna odpoveď je kúsok vľavo a strmo dole, hľadal som ju však dosť dlho a odbočovaciu šípku som našiel až v protismere. Ďalej už nasleduje len párkrát zakrivený strmý zostup lesnou cestou až do Harmanca. V závere je nad rúbaniskom pekný pohľad na impozantné skalné steny lemujúce vstup do Bystrickej doliny. Určite by sa v nich dali vybudovať aspoň cvičné ferraty. V Harmaneckom kaňone
V ústí Bystrickej doliny a atraktívne technické unikáty
V ústí Bystrickej doliny sa už teším na kúpeľ v potoku Bystrica. Nie je nič lepšie na sparené nohy ako ľadové vody horského potoka! Keďže som práve prešiel okolo smerovníka k Vodnému žľabu Rakytovo (10 minút), uprednostním tento cieľ pred návštevou pohostinstva. Cestu vedľa Čierneho potoka sprevádza náučný chodník so štyrmi panelmi. Asi po šiestich minútach prichádzam k technickému unikátu - poslednému funkčnému vodnému žľabu na splavovanie dreva v strednej Európe. Niektoré technické parametre: dĺžka 2450 m, prevýšenie 268 m, max. dĺžka splavovaného dreva 1 m (vzhľadom na polomery), celodrevená konštrukcia. Je zaujímavé, akou rýchlosťou sviští voda v žľabe. Kúsok povyše je prameň dobrej vody. Náučný, teraz už úzky chodník medzi mokraďovým porastom pokračuje popri Čiernom potoku až k poslednému panelu "Kaskády". Potok tu kaskádovito prechádza cez skalné prahy. Vôbec sa mi nechce vracať späť, podľa mapy som len kúsok od parkoviska pri jaskyni. A chodník naozaj pokračuje ďalej, dosť nebezpečne po betónovej, vegetáciou narušenej hrane múru nad "Harmaneckou kaskádou". Cestička sa nakoniec pripojí k štátnej ceste vedúcej na Malý Šturec, kde prejdem po modrej značke ešte necelý kilometer, v závere opäť so stúpaním na romantickú žel.stanicu Harmanec-jaskyňa, kde ryšavý kocúr trpezlivo čaká, kto mu čo pohodí.
Geografia Veľkej Fatry a kultúrne dedičstvo
Veľká Fatra je jedno z najkrajších pohorí na Slovensku, známe svojimi divokými hrebeňmi, rozsiahlymi lesmi a malebnými výhľadmi. V oblasti sa zachovalo mnoho tradičných dreveníc a ovčiarenských salašov, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Známe sú tiež tzv. „kopanice,“ malé osady roztrúsené po svahoch, kde sa pestovali plodiny a chovali zvieratá. Veľká Fatra ponúka množstvo turistických trás rôznej náročnosti. Väčšina z vrcholov už bola cieľom predošlých ročníkov turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Tak skúsme malé zhrnutie. Hrebeňová túra Veľkou Fatrou je jednou z najkrajších hrebeňoviek na Slovensku. Vedie od Ružomberka (z Černovej) po Donovaly. Trasa prechádza cez výrazné vrcholy ako Ostredok (1592 m n. m.) - najvyšší vrch Veľkej Fatry, Ploská, Rakytov, Krížna a iné. Prenocujte na horských chatách (napr. Dĺžka: cca 20 km, 1592 m n. m. Ostredok je najvyšším vrcholom Veľkej Fatry a výstup naň je zážitkom pre každého turistu. Najčastejšie trasy vedú buď z obce Turecká alebo z Liptovských Revúc. Ak chcete spojiť viacero cieľov výzvy 7 kopcov 3 jazerá do jedného epicu, presne tu začína kráľovská veľkofatranská magistrála. Trasa vedie z Malinného cez Smrekovica ➔ Rakytov ➔ Ploskú ➔ Ostredok až na Krížnu. Dĺžka: cca 16 km, 1567 m n. m. Rakytov je jeden z najcharakteristickejších vrcholov Veľkej Fatry. Výstup naň je strmý, ale z vrcholu sú úchvatné výhľady. Trasa vedie cez lúky a lesy, s výstupom po úzkom hrebeni, ktorý ponúka nádherné pohľady na okolité pohoria. Pre tých, ktorí hľadajú pohodovejšiu túru, je Gaderská dolina ideálna. Je to krásna krasová dolina s mnohými jaskyňami, skalnými útvarmi a bohatou faunou a flórou. Túra môže pokračovať Blatnickou dolinou, ktorá je menej turisticky frekventovaná, ale rovnako očarujúca. Nezabudnite navštíviť Hrad Blatnica a Gaderský vodopád. Trasa vedie z obce Blatnica na dva impozantné vrcholy - Tlstú a Ostrú. Výstup je náročný, ale ponúka nádherné výhľady a zaujímavé skalné útvary. Tlstá je známa svojim masívnym vzhľadom a ponúka panoramatický výhľad na celé Turčianske kotliny. Ostra je menšia, ale dramatickejšie členitá. Dĺžka: cca 15 km, 1574 m n. m. Krížna je jeden z najvyšších vrcholov Veľkej Fatry a ponúka jedinečný výhľad na celé Slovensko. Cesta vedie cez krásne lúky a horské pasienky. Čierny Kameň je výrazný skalný útvar, ktorý je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Trasa začína v Liptovských Revúcach a vedie cez horské lúky a lesy až na Ploskú. Každá z týchto trás má svoje čaro, od dramatických skalných úsekov po jemné lúky a nádherné výhľady.
Jednou z najkrajších a najnavštevovanejších lokalít v regióne je bez pochýb Gaderská dolina, ktorá sa rozprestiera v západnej časti Veľkej Fatry, len pár kilometrov od Turčianskych Teplíc. Gaderská dolina je dlhá približne 18 kilometrov a považuje sa za jednu z najmalebnejších dolín Slovenska. Už pri vstupe vás privíta tichý šum Gaderského potoka, ktorý vás bude sprevádzať väčšinou trasy. Turistický chodník prechádza celou dolinou a je popretkávaný množstvom lesných ciest, ktoré vás môžu zaviesť až na vrcholy hrebeňa Veľkej Fatry - napríklad na Tlstú (1 373 m n. m.) alebo Ostrú (1 247 m n. No ak sa vám nechce šliapať hore kopcom, alebojte sa - rovinatejšia trasa cez dolinu je ideálna na pohodovú prechádzku alebo výlet na bicykli.
Prosíme návštevníkov Gaderskej doliny o zvýšenú opatrnosť. Aktuálne prebieha výstavba návštevníckeho a vzdelávacieho centra Žihľavná, preto sa v úseku 2 km od vstupu do Gaderskej doliny pohybujú stavebné stroje. Na Borišov vedú k značky všetkých farieb z každej strany. Zrúcanina hradu z 13. Sklabinský hrad síce nevidno z diaľky ako väčšinu zrúcanín, no patrí k tým ľahko dostupným. Kľak je najvyšším vrchom turčianskej vetvy hlavného veľkofatranského hrebeňa. Lysec je vrchol, ktorý je rozpoznateľný z veľkej diaľky. Tiešňava pri Krpeľanoch patrí medzi menej navštevované veľkofatranské zákutia. Krásne výhľady, nikto nikde, iba vy a príroda. Sidorovo je masívny vrchol nachádzajúci sa nad Vlkolíncom v severnejšej časti Veľkej Fatry. Vrch Špičiak ( okr. Dômyselná sústava rybníkov a vodných serpentín z 19. Poznáte vrcholy Veľkej Fatry Tlstá a Ostrá? ...
Vrcholy Tlstá a Ostrá môžete pozorovať aj z postelí chát Woodpark vo Valčianskej doline. Ráno vás môže prebudiť slnko, ktoré vychádza práve spoza týchto kopcov pýšiacich sa svojou mohutnosťou a krásou. Výstup na Tlstú 1 373 m. n. Výstup začnete z Gaderskej doliny (kde začína výstup aj na Blatnický hrad). Doobeda zaparkujete bez problémov, okolo obeda však už môžete mať problém, preto odporúčame vyraziť na túru ráno. Vyberte sa asfaltovou cestou, smerom k zrúcanine Blatnického hradu, až kým sa nedostanete k Ústiu Vápennej doliny. Okolo seba budete mať krásne skalné previsy a terasy. Najväčším lákadlom tejto cesty a Vápennej doliny je však jaskyňa Mažarná, ktorá sa nachádza asi v polovici výstupu na vrch Tlstá. Jaskyňa Mažarná patrí k najväčším vo Veľkej Fatre, má krásnu a zároveň impozantnú vstupnú bránu dlhú takmer 130 m. Jaskyňa nie je zaujímavá len svojím tvarom, ale aj významnými archeologickými objavmi. Našli v nej pozostatky jaskynného medveďa a dôkaz, že jaskyňu osídlil človek v mladej dobe kamennej. Tesne povedľa jaskyne vedie menší chodník zaistený reťazami s väčším „stupákom“. Po výstupe vás bude čakať prvý, no zatiaľ menší, výhľad na Turčiansku kotlinu. Postupne pokračujete výstupom, až si začnete všímať, že listnatý les ustupuje ihličnatému, a po chvíli sa zjavia prvé lúky. Po výstupe na vrchol si všimnite tabuľu Tlstá a zistíte, čomu vďačí za svoje pomenovanie. Je to mohutný kopec s veľkou lúkou, ktorú držia obrovské skaly. Môžete nadobudnúť pocit, akoby ste boli na Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji. Zo samotného vrchu uvidíte celú Turčiansku kotlinu, Malú Fatru so všetkými vrcholmi ako je Kľak, Veľká lúka, Malý alebo Veľký Kriváň. Dalekohľadom uvidíte aj naše chaty a obec Valča. Z druhej strany uvidíte ďalšie krásne vrcholy Veľkej Fatry ako napríklad Ostredok alebo Krížna. Pokračovanie na vrch Ostrá 1 247 m. n. Z Tlstej si všimnete skalu, hovorí sa, že Ostrá má jeden z najkrajších skalných vrcholov nielen Veľkej Fatry, ale na celom Slovensku. K vrcholu Ostrá sa vyberiete približne 30 minútovou prechádzkou po hrebeni, trasa je označená zelenou značkou. Miestami budete kráčať po úzkom chodníku a všetky kopce budú pod vami. Finálny výstup na Ostrú tvorí skalnaté stúpanie spojené reťazovým chodníkom. Následne sa dostanete ku skalnatému oknu, cez ktoré musíte preliezť. Tu sa môžete zdržať, mnoho turistov si odtiaľ robí zaujímavé fotky. Krásne miesto so vzdušným výhľadom na Blatnickú dolinu a vrchol Drieňok v pozadí. Po pravici a ľavici sa tiahne skalnatý hrebeň Ostrej, výhľad je skutočne nádherný. Vrchol Ostrej poskytuje jeden z najkrajších výhľadov v slovenských horách. Vidno celý Turiec, Malú Fatru, a ďalekohľadom aj chaty Woodpark. Vychutnajte si tu zaslúžený oddych a nádherné výhľady, ktoré vás očaria. Z vrcholu Ostrej vedie veľa chodníčkov dole, my vás prevedieme trasou Janka Bojmíra po žltej turistickej značke smerom na Muráň a Ústie Konského dolu. Turistický chodník Janka Bojmíra nesie meno muža slovenskej turistiky. Narodil sa v roku 1887 v Jazernici a bol vášnivý a aktívny značkár, turista a fotograf. Pri zostupe jeho chodníčkom natrafíte na malé, ale i veľké jaskynné skaly a ďalšie výhľady. Turistiku zvládne aj menej zdatný turista, za vynaloženú námahu budete obdarený neskutočnými zážitkami a výhľadmi, ktoré vám ponúkne tento výlet.
tags: #velka #fatra #vystup #z #turcianskych #tepliciach