Správa NP Veľká Fatra mala byť ochranármi vopred upozornená, že v lokalite v Nižnej Lipovej sa vyskytuje vzácny mach - kyjanôčka zelená.
Ľubochňa 13. apríla (TASR) - Iniciatíva My sme les upozorňuje na ťažbu dreva v Národnom parku (NP) Veľká Fatra, ktorá mala zničiť chránené územie a ohroziť výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Ochrana a porušenia pri ťažbe
Správa NP Veľká Fatra mala byť ochranármi vopred upozornená, že v lokalite v Nižnej Lipovej sa vyskytuje vzácny mach - kyjanôčka zelená, ktorý je druhom európskeho významu a patrí medzi chránené rastliny. „Na svoje prežitie potrebuje dostatok odumretého dreva. Tak rozsiahla ťažba dreva však zničila jej biotop, keďže na veľkom rúbanisku tento druh neprežije.“
Ochranári po ťažbe preskúmali rúbanisko a našli až 67 kusov kyjanôčky, čo podľa nich znamená, že zničená lokalita bola pre tento mach významná. „Okrem toho tu pozorovali aj päť jedincov najväčšieho európskeho ďatľa - tesára čierneho, ktorý taktiež patrí medzi európsky významné chránené druhy.”
Podrobnosti ťažby a ďalšie lokality
Správa Národného parku Veľká Fatra ťažila drevo v Ľubochnianskej doline na miestach s druhmi európskeho významu. Jedno z nich má o niekoľko rokov prejsť do bezzásahovej A zóny. Na svoje prežitie potrebuje dostatok odumretého dreva. Ochranári po ťažbe preskúmali rúbanisko a našli až 67 kusov kyjanôčky, čo znamená, že zničená lokalita bola pre tento mach významná. Okrem toho tu pozorovali aj päť jedincov najväčšieho európskeho ďatľa, tesára čierneho, ktorý patrí medzi európsky významné chránené druhy.
Budúce plánované zóny a ochrana
Druhé rúbanisko sa nachádza nad riečkou Ľubochnianka. Ide o lokalitu, ktorá sa v roku 2033 má stať najprísnejšie chránenou časťou národného parku, kde sa nesmú robiť žiadne zásahy. “Obe ťažby dreva boli vyznačené ako asanačné, čiže formálnym dôvodom bol lykožrút. Kopy prevažne zelenej čečiny po ťažbe v zimnom období ale ukazujú, že tu zrejme opäť raz bola kalamitná ťažba zneužitá na vyťaženie stromov, ktoré by sa inak vyrúbať nedali.”
Je nepochopiteľné, že ťažbu dreva urobila samotná správa národného parku na štátnych pozemkoch. Ťažba Nižná Lipová. Podľa ochranárov aj tieto prípady ukazujú, že pri tvorbe nových zonácií je kľúčové dať čo najväčšie plochy štátnych pozemkov rovno do najprísnejšiechránenej A zóny. Ochranári pripomínajú, že v národnom parku sú iné lokality s umelo vysadenými lesmi s nevhodnými druhmi stromov, ktoré sú ideálnymi kandidátmi na úpravy a zlepšovanie. Po výraznom preriedení by tu mohli samovoľne začať rásť vhodnejšie druhy stromov a spolu s nimi aj množstvo druhov rastlín a živočíchov.
Legislatívne a administratívne kroky
Zonáciu Veľkej Fatry schválila na konci svojho pôsobenia vláda Ľudovíta Ódora, platí od 1. januára 2024. 15. Správa Národného parku (NP) Veľká Fatra odmieta kritiku ťažby dreva v Ľubochnianskej doline, na ktorú upozornila iniciatíva My sme les. Správa NP tvrdí, že zásah bol nevyhnutný z dôvodu ochrany porastu pred škodcami. Dotknutý porast bol podľa správy NP poškodený už pred prevzatím obhospodarovania NP, niekedy okolo roku 2019.
Postup pri posudzovaní škôd a riešenia
V dotknutom poraste, ktorý sa podľa NP skladal z nepôvodnej smrečiny vo veku približne 55 rokov, mal vykonávať asanačné ťažby v rokoch 2021 až 2023 štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. „Rozpad porastu jednoznačne nastal už pred prevzatím obhospodarovania NP,“ podotkla Belešová na portáli Teraz.sk. Povedala, že začiatkom roku 2025 odborný lesný hospodár Správy NP Veľká Fatra zvolal terénnu pochôdzku so zoológom a botanikom NP a dňa 6. februára 2025 na vzorníku, chradnúcom smreku odobrali vzorky škodcov.
„Ako škodcu sme pod mikroskopom podľa typických druhových znakov určili druh lykokaz matný. Po určení škodcu odborný lesný hospodár požiadal o spoluprácu Lesnícku ochranársku službu. Žiadosť bola zameraná na vykonanie terénnej pochôdzky, potvrdenie, alebo vyvrátenie škodcu a navrovanie ochranných opatrení. Vzorky boli poslané na určenie škodcu Lesníckej ochranárskej službe.“
Následne bola podľa správy NP 25. februára 2025 vykonaná terénna pochôdzka s pracovníkom Lesníckej ochranárskej služby, na základe ktorej sa zistilo, že primárny škodca je podpňovka, ktorá v období suchom oslabených smrekov na nich prosperuje a ako sekundárny škodca sa potom šíri lykokaz matný. „Lesnícka ochranárska služba navrhla opatrenia spočívajúce v odstránení napadnutých smrekov, aby sa sekundárne na nich nemnožil podkôrny hmyz a urýchlené spracovanie kalamity podkôrneho hmyzu,“ spresnila Belešová.
Vzťah k kyjanôčke zelené a komunikácia NP
Správa NP Veľká Fatra zároveň odmieta medializované tvrdenia, že bola poškodená lokalita machorastu kyjanôčka zelená. „Kyjanôčka zelená bola nájdená v Ľubochnianskej doline, ale v inej lokalite. Vegetatívna časť tohto machu je minimálna, takmer neviditeľná. Obe terénne pochôdzky aj s botanikom NP, aj odborným pracovníkom Lesníckej ochranárskej služby boli v období výskytu výtrusníc, ktoré dorastajú do 25 milimetrov a pre odborníkov sú ľahko poznateľné,“ uviedli zo správy národného parku a dodali, že je nepravdepodobné, ak sa tam kyjanôčka zelená nachádzala, že by si ju dvaja odborníci na dvoch rôznych pochôdzkach nevšimli. „Oslovenie Národného lesníckeho centra, konkrétne Lesníckej ochranárskej služby Banská Štiavnica, ktorá je vysoko odborným pracoviskom s kvalitnými odborníkmi dlhodobo sa venujúcimi tejto problematike na vysokej vedeckej úrovni, bolo pre NP jedinou voľbou.
