Oficiálny digitálny sprievodca Národným parkom Veľká Fatra. Infobody v NP Veľká Fatra sú otvorené sezónne (jún - september), zvyčajne denne 9:00 - 17:00. Mimo sezóny môžu byť otváracie hodiny obmedzené. Parkovacie miesta sú k dispozícii na viacerých východiskových bodoch trás - Blatnica, Necpaly, Liptovské Revúce, Donovaly. Niektoré parkoviská sú platené (1-5€/deň). Voľné stanovanie a bivakovanie v národnom parku nie je povolené. Návštevníci môžu využiť chatky a ubytovne v okolí parku alebo oficiálne kempy. Zachovajte pokoj, neútekajte a nekričte. Pomaly sa vzďaľujte a vyhnite sa priamemu očnému kontaktu. V prípade agresívneho medveďa kontaktujte Zásahový tím na čísle 0800 162 662.
Áno, v NP Veľká Fatra nájdete viacero nenáročných trás vhodných pre rodiny s deťmi aj seniorov. Odporúčame sekciu Tipy na výlety - Nenáročná turistika. Objavte čaro Veľkej Fatry - kde divočina stretá ľudský dotyk. Veľká Fatra je fascinujúcim pohorím nachádzajúcim sa v centrálnej časti Slovenska. Je súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti a patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria v krajine. Veľká Fatra sa vyznačuje žulovým jadrom, ktoré vystupuje na povrch v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Väčšinu územia však tvoria usadené horniny druhohôr. Pohorie je ohraničené zo severu Oravskou vrchovinou a Malou Fatrou, na západe Turčianskou kotlinou, a na juhu Kremnickými a Starohorskými vrchmi. Veľká Fatra sa delí na sedem podcelkov: Bralná Fatra, Hôľna Fatra, Lysec, Revúcke podolie, Šiprúň, Šípska Fatra a Zvolen. Najvyšším vrchom Veľkej Fatry je Ostredok, ktorý sa týči do výšky 1 596 metrov nad morom. Tento vrchol ponúka úchvatné výhľady a je obľúbeným cieľom pre turistov.
Najväčšie a najznámejšie vrchy Veľkej Fatry a ich špecifiká
Územie Veľkej Fatry bolo v roku 1971 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť, ktorá bola v roku 2002 prekategorizovaná na Národný park Veľká Fatra. Veľká Fatra je obľúbená turistická destinácia s mnohými možnosťami pre pešiu turistiku, cyklistiku či rekreáciu. Medzi hlavné turistické centrá patria Donovaly, Malinô Brdo, Vlkolínec a Gaderská dolina. Pohorie ponúka množstvo horských chát a ubytovacích možností, vrátane chaty pod Borišovom, horského hotela Kráľova Studňa a turistickej ubytovne Limba.
Krížna - 1574 m n. Cestou k vrchol Krížnej. Jeden z top vrcholov Veľkej Fatry čo do krásy výhľadov a zároveň z pohľadu návštevnosti. Je súčasťou hlavného hrebeňa pohoria. Najpraktickejší výstup na jej vrchol vedie z Tureckej. Z veľkej časti vedie trasou starej zjazdovky. Orientačne je to nenáročný výstup, no strmý je riadne. Na pomerne krátkej trase naberiete riadne prevýšenie. Nám a zjavne i mnohým iným turistom sa páči predovšetkým zimný výstup na tento vrchol. Na lyžiach je to veľmi pekná túra, ktorá je zároveň zvládnuteľná i začiatočníkom s dobrou kondíciou. Možno vás na nej trochu prekvapí ruina hornej stanice vleku v oblasti Pod Líškou. Z týchto miest ste už zakrátko na vrchole Krížnej. Od vojenského vysielača na vrchole budete mať výborné kruhové výhľady na okolitú krajinu, i hlavný hrebeň Veľkej Fatry. Zjazd na lyžiach z vrcholu do Tureckej je celkom dlhý a skutočne famózny. Aspoň pokiaľ nie sú vrcholové partie Krížnej vyfúkané do ľadu a terén príliš rozoraný ostatnými lyžiarmi. Zostup touto trasou dá kolenám dosť zabrať. Pekný výstup a Krížnu je i zo Starých hôr cez zaujímavý skalný útvar Majerova skala. Túru si môžete naplánovať i so zastávkou na horskom hoteli Kráľova studňa.
Ostredok - 1596 m n. Ostredok - najvyšší vrch Veľkej Fatry. Ostredok je najvyšším vrchom Veľkej Fatry. Príťažlivý je najmä pohľadmi na hlavný hrebeň, predovšetkým vrcholmi Suchý vrch, Ploská, Čierny kameň a Rakytov na obzore. Napriek tomu, že je najvyšším v tomto pohorí, neočakávajte strmý kopec tatranského typu. Ide o rozložitý hôľny vrchol, pokrytý trávami. Je veľmi dobre dostupný z Krížnej. Oku lahodiacia je najmä časť hrebeňa medzi týmito vrcholmi.
Ploská - 1532 m n. Oblé krivky Ploskej. V prípade Ploskej ide podľa nášho názoru o jeden z tvarovo najoriginálnejších vrcholov Slovenska. Vďaka jej oblým tvarom ju dobre spoznáte už zďaleka. Rozľahlý trávnatý vrchol akoby charakterizoval celú Veľkú Fatru. Najmä tunajšie nádherné horské lúky. V zime, pokrytá snehom zase pripomína obrovitú cukrovú planétu. Ploská je rýchlo dostupná z Vyšných Revúc relatívne mierne stúpajúcim terénom. Je to fajn možnosť i pre lyžiarsky výstup počas zimného obdobia. Výhľady z Ploskej patria k tým najkrajším, ktoré celá Veľká Fatra dokáže poskytnúť. Sú plne kruhové, na ďaleký horizont. Na tomto vrchu máte pocit akoby ste sa nachádzali uprostred slovenských pohorí. Uvidíte Malú Fatru, Nízke i Vysoké a Západné Tatry. Tesne pri vrchole nájdete i nádherné pietne miesto v podobe hrobu s krížom. Podľa nápisu patrí práve na tomto mieste v II. Rakytov - 1567 m n. Na vrchole Rakytova. Rakytov jednoznačne patrí medzi najväčšie skvosty Veľkej Fatry. Je to vrchol, ktorý vám už počas strmého výstupu dá najavo, že ide o niečo výnimočné. Túru za krásnymi výhľadmi z Rakytova, môžete podniknúť po žltej značke vedúcej cez Teplú dolinu. Spríjemní vám ju návšteva Útulne Limba, kde sme zažili chatovú atmosféru, akú máme najradšej. Táto útulňa si ako jedna z mála uchováva pravého horalského ducha. Napokon, veď posúďte sami, keď sa tadiaľ vyberiete na Rakytov.
Záhady názvov a historické súvislosti
Končitá - 1248 m n. Kríž na Končitej. Končitá je menej známy výhľadový vrchol ležiaci na začiatku hrebeňa Malého Zvolena nad Nižnou Revúcou (časť obce Liptovské Revúce). Jedná sa o taký menší predvrchol Malého Zvolena, avšak s úplne inými výhľadmi. Tie sú prevažne na sever, smerom k Rakytovu a okolitým veľkofatranským kopcom. Vidno však i opačným smerom, k vrcholu Malého Zvolenu. Na vrchol Končitej vedie orientačne jednoduchá trasa, v podstate stále po zjazdovke z Nižnej Revúcej po žltej turistickej značke. Za koncom lanovky treba ďalej pokračovať po trase, smerom do lesa, až rázcestníku s názvom Pod Končitou. Tu sa treba vybrať po neznačenom vyšľapanom chodníku, presne opačným smerom ako je trasa na Malý Zvolen. Po zhruba 150 - 200 metroch sa dostanete na vrchol Končitej. Trasa na Končitú je náročná len v zmysle prevýšenia, keďže z Nižnej Revúcej prekonáte vyše 600 výškových metrov. Ak nie je blato, tak po zjazdovke sa vcelku dobre kráča.
Ostrá - 1247 m n. Ostrá. Najkrajšie vrcholy, často nemusia byť najvyššie a nemusia sa nachádzať ani priamo na hlavnom hrebeni toho-ktorého pohoria. Vrchol Ostrá to len a len potvrdzuje. Výstup na ňu patril k našim najkrajším v celej Veľkej Fatre. Táto časť pohoria je úplne jedinečná i v rámci celého Slovenska. Nájdete tu neobvyklú kombináciu lesov a množstva skalných útvarov a pomerne opustené končiny, ktoré priam volajú po objavení. Na Ostrú vedie výstup z Blatnice neďaleko Martina. Chodník stúpa nádherne formovanou prírodou, pričom neustále vás prekvapí nejaká ďalšia prírodná zaujímavosť. Skalné bralá sú skutočne neopakovateľné. Nám pripomínali krajinu doby kamennej. Našli sa tu rôzne skalné útvary, menšie jaskyne skryté v skalách a podobne. Terén na Ostrú je miestami dosť strmý. Samotný vrchol je špicatý. Jeho strmé, ostré skaly krásne čnejú k nebu. Na pohľad vskutku nádherný vrchol, ktorý je minimálne propagovaný, či už formou fotiek, alebo inak. Je to na možno na škodu, no na druhej strane o to pokojnejšie chvíľky si na ňom užijete. Za dobrého počasie budete mať z neho prekrásne, šíre výhľady na Turiec a Malú Fatru.
Tlstá - 1373 m n. Výhľady z Tlstej na Turiec. Tlstá, podobne ako Ostrá, patrí k vrcholom Veľkej Fatry nachádzajúcim sa v jej severozápadnej časti, neďaleko Martina. A taktiež patrí k tým, ktoré stoja tak trochu mimo najväčšej popularity, hoci aj ona dokáže nadchnúť unikátnou prírodou v podobe neobvyklých skalných útvarov, jaskýň, ako je Mažarná, ale taktiež úžasným výhľadom. Výstup na Tlstú je najpraktickejší z Blatnice. Celá túra sa nachádza v príťažlivom prírodnom prostredí, ktoré je veľmi jedinečné. Nebudete sa tak nudiť ani počas výstupu na tento vrchol. Výhľady z rozložitého vrcholu Tlstej stoja za to. Užijete si najmä pohľady smerom k Martinským holiam ponad Turiec.
Najvyšší vrch pohoria Branisko vo východnej časti Veľkej Fatry. Vrch Smrekovica ohraničujú tri sedlá. Na severe Lačnovské sedlo (859 m), na západe sedlo Prašivá (777 m) a na juhovýchode sedlo Smrekovica (1074 m). Východiskovým bodom výstupu je napríklad priesmyk Branisko, obec Vyšný Slavkov, alebo Lipovce. Trasa z priesmyku Branisko vedie prevažne cez hustý les, terén je v určitých miestach strmý, ale nie príliš náročný, a preto by ho mali bez problémov zvládnuť aj menej zdatní jedinci za cca 2 hod. Na vrchole sa nachádza drevený kríž, lavičky, prístrešok a ohnisko. Vrcholová, čiastočne zalesnená časť, poskytuje zaujímavé polkruhové výhľady na Levočské vrchy, Slanské vrchy, Kráľovohoľské Tatry s Kráľovou hoľou a Vysoké Tatry. Zo Smrekovice je možné pokračovať ďalej po žltej turisticky značenej trase smerom na neďaleký kopec Zelená skala. Túra tam trvá približne 30 min.
Historické a kultúrne súvislosti so značkami a názvami
Veľká Fatra patrí medzi najvyhľadávanejšie turistické lokality na Slovensku. Veď kto by sa nechcel prejsť po krivkách zvodného hrebeňa za asistencie červeného turistického chodníka, nesúceho označenie Veľkofatranská magistrála? Vedeli ste ale o význame stavby na Krížnej, nesúlade s určením najvyššieho bodu pohoria, či pôvode odlesnenia Veľkej Fatry a jeho následkov? Veľká Fatra patrí k najrozsiahlejším jadrovým pohoriam na našom území. Jej najvyšší vrch dosahuje výšku 1 596 m n. m., a nesie meno Ostredok. Delíme ju na sedem podcelkov - Bralná Fatra, Hôľna Fatra, Lysec, Revúcke podolie, Šiprúň, Šípska Fatra a Zvolen.
Krížna získava pomyselnú bronzovú medailu, keďže ide o tretí najvyšší veľkofatranský vrch. Týči sa do výšky 1 574 m n. m. Svojmu pomenovaniu vďačí pravdepodobne kvôli polohe, keďže sa tu križujú viaceré turistické trasy. Pri prvej návšteve Krížnej som sa pri dosiahnutí vrcholu (turistického, pochopiteľne) už z diaľky tešil na chutné občerstvenie (čítaj: pivo) v budove, ktorá stojí na jej najvyššom bode. Na moje sklamanie však bola budova falického charakteru oplotená a nedalo sa do nej ísť. Nikde žiadny chatár, bufetár, jednoducho nik, kto by vedel načapovať nad rysku. Vysvitlo, že ide o vojenský objekt spojovej služby s označením BAN 2000. Jeho primárnou funkciou je navigovanie lietadiel. Nachádza sa tu aj rádioreléový uzol pre vojenské linky, ale aj horskú službu, policajný zbor, či meteorologickú službu. V minulosti sme tu mohli nájsť televízny vysielač. Jeho veža merala na výšku až 12 metrov.
Na Ostredok sa z Krížnej dostanete priemernou chôdzou za približne 50 minút. „Predchádzajúci“ Ostredok, dnes bod „Ostredok, rázcestie“ (1 593 m n. m.) bol oficiálne uznávaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry. Zlom nastal v roku 2015, keď Klub slovenských turistov južnejšie osadil informačnú tabuľu s označením „Pustolovčia /1 595 m/ najvyšší bod Veľkej Fatry“. Toto konanie rozvírilo pokojné hladiny slovenskej kartografie viac než priemerné tichomorské tsunami. Po opätovných meraniach a rokovaniach zasadla v roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, a určila novú výšku i polohu pre Ostredok. Výsledok? Pustolovčia zmenila názov na súčasný Ostredok.
Veľká Fatra je dobre známe pohorie s množstvom lavínových a historických súvislostí. V noci zo 6. na 7. februára 1924 padla lavína pod svahmi Krížnej a zanechala 18 obetí; odhadovaná hmotnosť lavíny predstavovala 600 000 ton. Takéto informácie pripomínajú, že región má nielen prírodnú krásu, ale aj bohatú históriu a ľudské príbehy spojené s jeho využívaním a ochrannou politikou.
