Náročnosť: Stredne náročná túra s dobrou orientáciou na turistických značkovaných chodníkoch. V prvej časti výstupu na Pyramídu a Zobor nás čaká stále stúpanie, v ďalšej časti trasy len klesanie. Základná trasa: Túra sa začína pri zastávke MHD neďaleko svetelnej križovatky pri oplotení kasární pod Zoborom na mieste východiska červenej turistickej značky (0706a) s názvom Ponitrianska magistrála. Sledovať budeme červenú značku, po ktorej prejdeme okolo vchodu do kasární a mierne vystúpime po úbočí Zobora rovnomennou mestskou štvrťou po Dobšinského ulici. Za penziónom stojacom v zákrute cesty pokračujeme priamo ulicou Panská dolina. Času lemujú rodinné domy a záhrady. Čoskoro minieme štýlovú vináreň Buganka s rovnomenným prameňom vytekajúcim popod cestu, po ktorej sme prišli. Názov Buganka súvisí s pomenovaním Bugánskej doliny (dnešná Panská dolina), ktorá kedysi patrila samostatnej horskej obci Zobor.
V Ďalšom pokračovaní trasy prejdeme v priamom smere na strmú ulicu Slávičie chodníky. Z cesty sa pred namiotvoria čiastočné výhľady na mesto a širšie okolie. Po prekrížení Hornozoborskej ulice vojdeme pomedzi ploty záhrad a úzkym chodníkom dosiahneme mierne stúpajúcu Podhájsku cestu. V jej najvyššom bode sa pri okraji lesa nachádza malé parkovisko a rázcestie turistických značkovaných trás. Z rázcestia pokračujeme po modrej značke (2427a), ktorá miestami strmšie stúpa južným chrbtom Zobora na západný svah Pyramídy (kóta 553,8) pokrytý sutinou. Ním pokračujeme veľmi strmo na val refugiálneho hradiska, kde sa stúpanie končí a odkiaľ vedie pohodlnejší chodník k budove vrcholovej stanice lanovky (v súčasnosti nepremáva). Vedľa budovy je vyhliadka s lavičkami a so zábradlím. Za jasného počasia poskytuje jedinečné výhľady na mesto, Nitriansku a Žitavskú pahorkatinu, Považský Inovec, Malé Karpaty, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Južným smerom vidieť maďarské pohoria Gerecse, Pilišské vrchy a Börzsöny.
Zo známeho vrcholového miesta sa ponúka pohľad na torzo miléniového pamätníka. V roku 1896 ho postavil nitriansky kamenár J. Bartha podľa projektu J. Bercíka z 344 žulových blokov. Pomník bol pôvodne vysoký 20,6 m. Okolo objektu telekomunikácií zídeme do sedla pod Zoborom, kde sa zľava (od západu) pripája červeno značkovaná Ponitrianska magistrála (0706a), ktorou pokračujeme v priamom smere na vrchol Zobora (586,9 m). Výhľady obmedzujú vrcholky stromov s výnimkou východného a juhovýchodného smeru.
Z vrcholu zídeme po zelenej turistickej značke (5120) zo začiatku skalnatým lesným chodníkom k hornej časti Lyžiarskej lúky. Klesneme po lúke spoločne s modrou značkou, ktorá sa pripojí zľava (2427a). Pokocháme sa výhľadmi na náprotivné Pliešky a románsky Kostol sv. Michala v Dražovciach a prídeme na rázcestie Tri duby (444 m). Z rázcestia odbočíme na juh po modrej turistickej značke (2427a) a po historickej vozovej ceste, ktorá obchádza národnú prírodnú rezerváciu Zoborská lesostep. Prídeme k rázcestiu pri Svoradovom prameni.
Počas existencie benediktínskeho kláštora (stál na mieste dnešného Liečebného ústavu Zobor) tu postavili unikátny vodovod so zbernými studňami. Prameň vytekajúci do upravenej studničky je vyhľadávaným miestom oddychu. Neďaleko prameňa je Svoradova jaskyňa, ku ktorej odbočíme po modrej tvarovej turistickej značke, ktorá nás po krátkom stúpaní privedie k umelo rozšírenej krasovej dutine osídlenej už v praveku. Jej názov pochádza od mena pustovníka Svorada.
Na plošine nad jaskyňou je vyše 400-ročný kríž z bývalého Kostola sv. Jakuba v Nitre. Zobor nie je žiaden obor. Má iba 586,9 m n. m. a na slovenské pomery ide o nižší kopec. V lokalite Tríbeča však patrí k najvýraznějším vrcholom. Jeho výšku umocňuje práve fakt, že sa dvíha nad okolitú nížinu a mesto Nitra. Pohľad do nížin. Vrchol Zobora je ľahko dostupný a cesta k nemu je priam natrieskaná atraktivitami a vskutku bohatou históriou.
Je dobre známe, že táto časť nášho územia patrila do Veľkej Moravy. Ak cestujete po diaľnici naprieč Slovenskom, Zobor si nemôžete nevšimnúť. Svahy Zobora sú husto obývané. Zástavba rokmi postupuje čoraz bližšie k jeho vrcholu a tak nie je problémom dostať sa relatívne vysoko autom, alebo autobusom mestskej hromadnej dopravy. Ale ani peší, alebo cyklistický výstup z centra Nitry nie je nijako špeciálne namáhavý.
Samozrejme najdlhšiu variantu možno odporučiť skôr trénovanejším ľuďom. Na Zobor môžete vystúpiť modrou, červenou a zelenou turistickou značkou, resp. ich kombináciami. Kratšia trasa vedie o liečebného ústavu na konečnej autobusov. Začiatok dlhšej si môžete zvoliť ľubovoľne v meste Nitra, podľa toho aká vám vyhovuje prechádzka a napojiť sa na červenú značku začínajúcu v meste pri mieste známom ako Artin.
Parkovanie pri liečebnom ústave je možné na menšom parkovisku a popri ceste. Parkovanie pod Zoborom. Pri liečebnom ústave pod Zoborom je dostatok miesta na odstavenie auta. Z dôvodu vhodnosti pre najširšie masy sme sa rozhodli vyskúšať a opísať kratšiu trasu, vedúcu od liečebného ústavu. Trasa je navyše veľmi príjemná a plná zaujímavostí. Ani deti sa tak nebudú nudiť a vy nebudete musieť každú chvíľku odpovedať na klasickú otázku vašich ratolestí: „A kedy tam už budemeee?“
Výstup na Zobor touto trasou vám zaberie približne trištvrte hodinku, hoci pre nás v detskom veku predstavovala táto trasa celkom veľkú túru. Náučný chodník. Výstupová trasa je plná atraktivít. Od parkoviska pri liečebnom ústave sa takmer okamžite vnoríte do listnatého lesa a hneď sa zjaví prvá atraktivita - Svoradov prameň. Pramenitá voda je premenlivo pitná, alebo nepitná, čo uvádzajú konkrétne tabuľky pri prameni podľa jej aktuálneho rozboru. Prameň je v súčasnosti opatrený strieškou a sedením vyhotovenými v modernom štýle. Prameň je výdatný, zdá sa, že vyteká celoročne. Je možné, že v zime zamŕza, tak si vtedy radšej pribaľte čaj v termoske.
Počas našej zimnej výpravy, keď bolo približne 5 stupňov pod nulou, voda vytekala. Kúsok nad prameňom sa lesný chodníček vetví a my sa dáme doľava. Začína strmšie stúpanie, ale je na ňom situovaná ďalšia atraktivita - náučný chodník v podobe infotabulí so životmi tunajších svätcov. Informačných tabúľ je tu skutočne požehnane :). Je známe, že na Zobore mali svoj kláštor Benediktíni a pustovníčili tu svätci Svorad a Beňadik.
Prameň sv. Svorada. Na úvod výstupu na Zobor, si môžete dopriať malé občerstvenie a doplniť vodu. Prístup k Svoradovej jaskyni je odlesnený a tvorí ho exponovaný skalnatý chodníček. Nie je to však nič extrémne nebezpečného, ak zostanete ostražití. Z chodníčka aj od vchodu do jaskyne sú pekné, ďaleké výhľady na západ.
Samotná jaskyňa slúžila ako pustovňa sv. Svorada, ktorý tu žil. Na jeho prítomnosť spomína kríž a čoraz viac zvetraný obraz s jeho podobizňou. Jaskyňa je verejnosti voľne prístupná. Väčšina návštevníkov, však nevyhľadáva jej zastranenejšie časti (prístup je dosť komplikovaný), ale iba úvodných pár metrov, ktoré tvoria prírodnú skalnú kaplnku. Nad jaskyňou bol vybudovaný kríž, okolo ktorého budete pravdepodobne prechádzať počas túry na Zobor. Kríž vás však zároveň upozorní, že sa nachádzate na začiatku tzv. Zoborskej lesostepi, ktorá leží v 5. stupni ochrany a platí tu zákaz vstupu. Návštevník je preto povinný sa vrátiť na modrú značku. Hoci je chodník vedúci okrajom lesostepy zjavne od nepamäti masovo využívaný, v súčasnosti tu platí uvedený zákaz. Odporúčame preto dôkladne naštudovať mapu správnej trasy po modrej turistickej značke.
Jaskyňa sv. Svorada. V tejto jaskyni žil údajne miestny pútnik. Po návšteve jaskyne, ďalšia cesta vedie priamo nad ňu, ku krížu, a hneď tu máme ďalšiu prvotriednu zaujímavosť tzv. Zoborskú Lesostep. Ide o jedinečnú lúku, ktorá nemá na Slovensku obdoby. Na skalnatom podklade rastie najrôznejšia kvetena, po väčšinu roka však najmä trávy a veľmi výrazné, tunajšími klimatickými podmienkami formované borovice. Úvodu lúky dominuje spomínaný kríž, pripomínajúcu kresťanskú tradíciu na tomto mieste. Zároveň akoby mal odradiť od ďalšieho postupu výrazným chodníkom, vedúcim okrajom lesostepy. Tá totiž leží v 5. stupni ochrany, čo predstavuje pre turistu zákaz vstupu. Blízko kríža sú v skalách podložia zaujímavé zvetrané tvary, pripomínajúce ľudské stopy. Legenda hovorí, že keď tuhla láva na tomto kopci, sv. Svorad tu zanechal odtlačok svojej nohy. Fakt, že Zobor je vyhasnutým vulkánom sa však nepodarilo potvrdiť, hoci tvarom sopku veľmi pripomína. Zloženie hornín tomu však nenasvedčuje.
Zoborská lesostep má niekoľko sto metrov dĺžku a je relatívne úzka. Jej vrcholom je tzv. Meškov vrch. Rastie tu 14 druhov chránených rastlín a z tohto dôvodu tu platí spomínaný najvyšší, 5. stupeň ochrany. Zoborská lesostep. Leží v 5.
Po vystúpaní po modrej značke vás chodník dovedie na ďalšiu tiahlu lúčku - lyžiarsku lúku. V minulosti sa tu zvyklo sánkovať i lyžovať, no vlek tu nebol vybudovaný. Na najvyššom bode lúky stál prístrešok, no dnes ho tu už nenájdete. Stále tu však zostalo ohnisko, zjavne využívané. Lúčka začína bodom s názvom Tri duby.
V tomto bode sa trasa delí. Môžete sa vydať vpravo do sedla pod Zoborom a pokračovať na tzv. Pyramídu. Alebo ísť rovno k vrcholu Zobora, medzi niektorými pamätníkmi známemu aj ako Stará Pyramída. Odporúčame navštíviť oba body, sú vzájomne prepojené hrebeňom a blízko pri sebe. Je preto jedno, či sa najskôr vyberiete na prvý, alebo druhý z týchto bodov.
Križovatka cyklociest. Pyramída je hlavný vyhliadkový bod Zobora. Ide o trávnatú lúčku s výhľadom takmer na všetky svetové strany. Z východu je výhľad obmedzený lesom. Na lúke sa nachádza vysielač, tvarom evokujúci pyramídu. Okrem toho je tu zvyšok tzv. Miléniového pamätníka v tvare kamenného valca s výškou približne 3-4m. Hneď ako na vrcholovú lúku vstúpite, otvorí sa vám exkluzívny výhľad na západ, na mesto a rieku Nitra a ďaleký horizont. Zdá sa akoby ste stáli na oveľa vyššom vrchu. Výhľady sú impozantné.
Využiť môžete tunajší stacionárny ďalekohľad. Nižší ľudia si môžu stúpnuť na lavičku pod ďalekohľadom. Pod lúkou sa rozkladajú kremencové skalné bralá. Sú dosť impozantné a na ich hrebeňoch sa dajú robiť pekné exponované fotky. Tieto skaly občas vyhľadávajú lezci, podobne ako Malú skalku 406m - kúsok pod vrcholovou stanicou lanovky.
Časť skalných brál si môžete pochodiť. Výhľadové plató na Pyramíde. Veža na Pyramíde. Značeným hrebeňom medzi Pyramídou a Zoborom je vedená krátka, no veľmi pekná prechádzka s výhľadmi. Neobyčajne fotogenicky sa odtiaľto vyníma predovšetkým budova vysielača. Z vrcholu Zobor, známeho aj ako Stará Pyramída, sú zase ďaleké výhľady najmä na juh Slovenska.
Hrebeň medzi Pyramídou a Zoborom je okrem iného značený červenou značkou a predstavuje západnú časť Ponitrianskej magistrály. Vrchol Zobora (588m). Objekt veže. Zo Zobora je možné zostúpiť kombináciou viacerých trás. Je na vás ako si výlet naplánujete. Ak parkujete pri liečebnom ústave môžete si cestu pozmeniť cez Meškov vrch, aby ste nezostupovali rovnako, ako ste šli hore.
Existuje viacero fotogenických miest a historických zaujímavostí, ktoré robia túru bohatou na obsah: Vetrom formovaná vegetácia, Zoborská lesostep, dražovská kaplnka a ďalšie.
Miléniový pamätník a Zoborská kalvária predstavujú ďalšie zaujímavé zastávky. Hradisko Zobor je najstaršia a najrozsiahlejšia pamiatka v okolí Nitry. Vzniklo v neskorej dobe bronzovej a malo strategické postavenie v Dolnom Ponitrí. Pre zostup je najideálnejšie zvoliť modrú trasu cez Tri duby a Svoradov prameň.
Tipy na zostup a ďalšie aktivity: Dražovská kaplnka, Dražovská kaplnka, Dražovská kaplnka. Dĺžka a náročnosť sú uvedené v popise jednotlivých úsekov a okruhov. Zobor spoznáte už z diaľky z diaľnice ako siluetu Nitry. Je najjužnejším kopcom pohoria Tribeč.
Terén a bezpečnosť: Zoborská lesostep nepatrí k vysokým a nebezpečným pohoriam, dá však kondične zabrať. Pri túre na Zobor určite nepodceňte počasie a výbavu. Odporúčame mať so sebou mapu alebo Locus navigačný systém. Odporúčané trasy a cyklotrasy Zobor sú výborne značené.