Trasa Terchová, čať Biely Potok - Poľany - Pupov, západný vrchol - Jánošíkovci - Šípková - Kýčerka - Javorinka - Zázrivá, ústredie - Petrová, Jánošíkov dvor - Biely Potok
Okrem toho, že som doteraz oné končiny nenavštívil, ma lákala predstava neopozeraných pohľadov na Rozsutce zo severu. Predpoveď počasie sľubovala, že by to mohlo vyjsť. Ráno nás privítal prvý snehový poprašok, aspoň trochu sa to bude podobať na zimnú túru.
Štart a prvé kilometre: z Bielych Potokov po zelenej a žltej značke
Rezko vyrážam po zelenej asfaltkou smerom na Zázrivú a za poslednými domami ma šípka naviguje doľava. Spevnená cesta má celkom slušné stúpanie, zahrievam sa a o chvíľu už vidím chalupy osady Hulčiarovci. Nikde ani nohy, víta ma len zúrivý štekot. Našťastie, sú na reťazi, nemám rád voľne pustených psov. Cez Pupov k Jánošíkovcom. Za osadou už vchádzam do terénu, poprašok síce vytvára zdanie zimy, ale mazľavé blato napremrznutého podkladu je zradné a znepríjemňuje chôdzu. Z lúk by bol pekný výhľad, ale od cca 1100 m visia sivé oblaky. Dúfam, že sa to časom zdvihne. Po vrstevnicovom chodníku prichádzam k TIM Poľany s krížom medzi štyrmi lipami a pekne spracovaným panelom náučného chodníka. Po prečítaní zaujímavostí o folklóre a ľudovej kultúre Terchovej opúšťam zelenú a vydávam sa strmým chodníkom po žltej na Pupov (1045 m).
Tento charakteristický výrazný chrbát oddelený od zvyšku pohoria som chcel navštíviť dávno. Snehu pribúda s nadmorskou výškou a v polovici kopca rozkladám aj paličky. Vrchol je zarastený borievkami a mladá smrečina o pár rokov znemožní dosť obmedzené výhľady. Možno neznačkovaný chodník smerujúci po hrebeni na východ by poskytol čosi viac, ale oblačnosť mi visí tesne nad hlavou - z výhľadov nič nebude. Len tak zbežne obzerám terén, či by som čírou náhodou neobjavil Adushkou hlásenú "kešku" a poberám sa nadol. Opäť strmina, "direttissimo" nadol smrečinou a kombinácia voľných kameňov a snehu znova potvrdzuje opodstatnenosť paličiek. Na úpätí na lúkach ich skladám a zasúvam do batoha.
Objavovanie Jánošíkovho rodiska a ďalší výstup na Pupov
Otvára sa výhľad na sever na hrebeň Kysuckej vrchoviny. Chodník sa stáča doľava, vidím šindľové strechy osady Jánošíkovci (tiež Jánošovci) a znovu ma vítajú miestni strážcovia neurčitej rasy. Dvaja sú uviazaní, ale tretí so zúrivým brechotom pribieha až ku mne. Odhadujem ho na "pes, ktorý šteká - nehryzie", a tak si ho fotím aj s kumpánmi. Ale celkovo, nemám rád nepriviazaných psov. Potom už v mieri prechádzam rodiskom legendárneho zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka (1688 - 1713), väčšina dreveníc je udržiavaná na rekreačné účely. Spúšťam sa prístupovou cestou k smerovníku, kde sa opäť napájam na zelenú, ktorú som pod Pupovom opustil.
Na hrebeň Pasienkami sa presúvam rozbitou cestou ponad samoty roztrúsené v doline potoka Struháreň. Začujem hukot motora a o chvíľu sa oproti "vyrúti" starý žigulík, vodička s hlavou vystrčenou k prednému sklu kľučkuje medzi výmoľmi. Darmo, aj teraz je život pod horami náročný. V centre osady Šípková nachádzam začiatok ďalšej žltej značky (bez smerovníka), ktorá ma vyvedie na hrebeň. Po osadu Balátovci je natiahnutý asfalt. Potom už vedie poľnými cestami a zarastenými chodníkmi popri potoku Struháreň, miestami ho prekračujúc blatistým terénom. Značka nebola dlhšie obnovovaná, tak mám oči na stopkách. V závere doliny stúpa lúkami doprava na bočný hrebienok. Na plošinke Sihelky medzi mohutnými lipami svietia snehom pokryté strechy dreveníc. Po prieskume pokračujem v stúpaní malebnými pasienkami prerušovanými pásmi borievčia, kde-tu spestrené solitérnymi smrekmi a posedom. Vchádzam do starej smrečiny, na jednom úseku je zvážnica tak rozjazdená mechanizmami, že to musím obchádzať, predierajúc sa okrajom lesa. Aj tak to veľmi nepomáha a po 200 metroch mám obuv dôkladne "naimpregnovanú" sivou vrstvou blata. Cesta sa umravňuje a prechádza do vrstevnice. Sledujem presvitajúci okraj lesa, chcem totiž preskúmať objekt, ktorého strechu som identifikoval doma na leteckej snímke. Už ho aj vidím a spúšťam sa k neveľkému zrubu v cípe lúky. Je dôkladne uzamknutý (vrátane vstupu do podkrovia), ale predsienka by prichýlila pár ľudí pred nepohodou. Vraciam sa na cestu a čo nevidieť som na vrcholových lúkach pri rázcestníku Kýčerka (900 m).
Celkom pekné miestečko s ohniskom, pod smrekmi by sa aj miesto na bivak našlo. Stopár Hrebeňový chodník je značkovaný modrou, vydávam sa po ňom tiahlym stúpaním na Okrúhlicu. Čerstvú snehovú vrstvu narúša len línia psích stôp. Hľadám stopy ľudského doprovodu (veď viete, nemám rád voľne pobehujúcich psov), ale žiadne nenachádzam. Potom mi docvakne, však stopy sú akési väčšie. Vlk - samotár si vybral rovnakú trasu ako ja. Doposiaľ som si myslel, že tieto šelmy sú výsadou východokarpatských lesov. Takto ho stopujem zo tri kilometre až za Okrúhlicu (1076 m), kde už je chodník pošliapaný aj ľuďmi. Stretávam turisticky vystrojenú dvojicu, prehodíme pár slov o miestnych vlkoch a medveďoch a poberáme sa svojimi smermi. Len veľká píla pripevnená na batohu bradatého chlapa mi s turistikou nejako nepasuje. Je čas obeda, ale nechce sa mi postávať, tak len počas chôdze uhryzávam z makovníka. Cesta sa vnára do zachovalých smrekových lesov, míňam drevený kríž, ešte posledný strmší úsek - a som na najvyššom bode dnešnej túry. Okolie rázcestia (1180 m) pod vrcholom Javorinky je pralesnaté a žiadne výhľady neposkytuje. Nezdržiavam sa a vydávam sa na zostup.
Znie to ako mapa: výhľady, lesy a vrcholový kruh Pupova
Sprvu strmý úsek smrečinou sa postupne zmierňuje, vchádzam na krajinársky malebné lúky, poskytujúce nerušené pohľady do doliny Zázrivky a na protiľahlé svahy Malej Fatry - áno, aj na Rozsutce, od polovice však ponorené do mrakov. Postupujem mierne klesajúcim hrebienkom, značenie tu poredšie, tak sa musím odtrhnúť od scenérií. V plytkom sedle medzi Jedľovinkou a Pálenicou prechádzam popri kaplnke s momentálne vyschnutým prameňom, a potom už definitívne klesám do Zázrivej. Presedlávam na poslednú zo štyroch farieb a červenou kráčam dolu obcou. Je v tomto čase akási "vymretá" a smutná. Pri križovatke ciest do osady Dolina opäť vchádzam do terénu. Psina na záver Sotva znateľným chodníkom sa vyšvihnem na grúň, mierne stúpajúci k lesu. Sprava od posledného domu zaznie brechot. Hlboký tón napovedá, že tentoraz to bude iný kaliber. A už sa aj objavuje biely čuvač a súc nepriviazaný, mieri si to ku mne. Nie je mi všetko jedno... ale obraciam sa, robím dva rázne kroky smerom k nemu, zohýnam sa, akoby som niečo bral zo zeme (hoci nič okrem vysušeného ovčinca by som tu nenašiel)... Psisko sa zarazí, prestane štekať a so stiahnutým chvostom sa otáča k domu. Na vrchole stúpania je v lese ukrytá zarastajúca plocha slatinného rašeliniska. Chránená prírodná pamiatka Bôrikova (alebo aj Bôrická) mláka je náleziskom vzácnych rastlín a živočíchov, samozrejme, pozorovateľných v inom ročnom období. Borovicovým lesom klesám do doliny Petrovského potoka k ceste, ktorá spája Zázrivú s Terchovou. V potoku zmývam posledné blato z topánok, už bude len asfalt. Po krajnici sa poberám nahor do sedla medzi Pupovom a Malým Rozsutcom. Chvíľu aj rozmýšľam nad stopovaním, ale tých päť kilometrov ma nezabije. V sedle stavajú nový penzión, už to tu nebude relatívne neporušené. Rozfúkalo sa, pridávam do kroku a za súmraku vchádzam medzi domy osád nad Bielym potokom. Spoza plotov sa ozýva brechot psov, som v strehu, veď viete...
Praktické informácie o štarte, parkovaní a časovej náročnosti
Na našej stránke už jeden článok z túry na Pupov existuje. Tentokrát sa však vydávame z južnej strany z lokality Terchová - Biely potok. Auto nechávame na platenom parkovisku (5€ / deň) pri hoteli Diery. Z parkoviska vedie necelý kilometer zelená turistická značka po chodníku popri hlavnej ceste. Následne odbočujeme na vedľajšiu cestu a začíname stúpať do osady Huličarovci. V osade sa lúčime s asfaltkou a po (zasnežených) lúkach sa presúvame ku smerovníku Poľany. Okrem informačných tabúľ tu je postavený aj pekný altánok na posedenie. Dávame si kratšiu pauzu na doplnenie tekutín a meníme zelenú značku za žltú. Druhý úsek lesom by sme označili ako najprudší na celej trase. Od smerovníka Poľany za približne 45 minút dosahujeme „vrchol“ Pupova. Nejedná sa o najvyšší bod, ale o najvyšší značený bod. Počas minulej túry sme sa kvôli hlbokému snehu práve tu otočili, dnes však určite pokračujeme hrebeňom ďalej.
Pre pokračovanie hrebeňom na najvyšší bod odporúčame mať so sebou offline mapy a v zime určite aj snehové návleky, keďže trasa pravdepodobne nebude vychodená a sneh bude preto hlboký. Samotný výhľad z najvyššieho bodu je tiež pekný, ale na rovinu musíme napísať, že ten od smerovníka Pupov je krajší. Pupov (1.096 m n. m.) je najvyšší vrchol Kysuckej vrchoviny. Jedná sa o masív s 3 vrcholmi (1.044, 1.059 a 1.096 m n.). Po krátkej pauze a s pocitom, že sme dosiahli najvyšší bod Kysuckej vrchoviny sa začíname vracať naspäť k smerovníku. V miestach, kde sa otvoril výhľad (najmä na sever) zároveň aj veľmi fúka a naše vychodené stopy po ceste sem úplne zmizli, takže si opäť tvoríme vlastnú stopu. Túra na Pupov je ľahká alebo len mierne náročná. Značený vrchol ponúka veľmi pekný výhľad a pre mnohých je cieľovým bodom túry. Pre pokračovanie hrebeňom na najvyšší bod odporúčame mať so sebou offline mapy a v zime určite aj snehové návleky, keďže trasa pravdepodobne nebude vychodená a sneh bude preto hlboký.
Ako to videli návštevníci: praktické tipy a história
Vhľadom na históriu a lokalizáciu Pupova, vrch je súčasťou Malej Fatry a leží v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra. Vrch má tri vrcholy - západný, stredný a východný; z najnižšieho západného je možný aj výhľad na Rozsutce, hoci výhľady bývajú obmedzené. Okolie Terchovej ponúka množstvo možností turistiky, relaxu a poznávania prírody, pričom Pupov predstavuje menej navštevovaný; vhodný je pre tichšie dni v roku. Z Jánošíkovej histórie sa často spomína rodisko Juraja Jánošíka a jeho putovanie okolo Terchovej, ktoré oživuje miestne drevenice a múzeá.
Ak hľadáte krátku a scenicky pestrú túru s výhľadmi na Rozsutcov a Malej Fatry, Pupov je určite správnou voľbou. Pri zimných podmienkach je potrebná opatrnosť a vhodná výstroj, najmä ak trasa nebola pravidelne vychodená.
Túra na Malý Rozsutec cez Jánošíkove diery | Slovenský raj v Malej Fatre
Na koniec dôležité technické poznámky: Pupov (1 096 m n. m.) je vrch v Malej Fatre, o ktorom si určite ešte nepočul a to je škoda. Nie je príliš známy ako ostatné malofatranské vrcholy, no rozhodne stojí za vyšlapanie na vrchol a umožňuje vidieť hrebeň Malej Fatry z iného uhla. Okrem toho, je to skvelá túra bez turistov najmä v lete, keď sa v Jánošíkových dierach tvoria kolóny.