Je to syseľ pasienkový. Má dĺžku tela 20-22 cm a hmotnosť od 145 - 540 g. Vyznačuje sa štíhlym telom na nízkych nohách. Má žltohnedú až hrdzavohnedú srsť s nejasnými svetlými škvrnami a pomerne malé ušnice. Je to denný hlodavec žijúci v kolóniách, ktoré na našom území majú zväčša niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Pod zemou buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, sklad potravy, výchovu mláďat či zimný spánok.
Zimný spánok dospelých jedincoch trvá od augusta (mláďat začína asi o mesiac neskôr) do marca až apríla. Vo voľnej prírode sa dožíva okolo 15 mesiacov, maximálne 5 rokov. V zajatí je to 9 rokov. Živí sa predovšetkým zelenými časťami rastlín, ich semenami a obilím. Dnes vzácny syseľ patril v minulosti medzi bežné živočíchy a bol významnou zložkou potravy dravcov, napríklad sokola rároha, orla kráľovského či orla krikľavého.
Rozšírenie a význam for ochrany
Tie patria medzi cieľové druhy projektu LIFE Energia, vďaka ktorému sa podarilo zvýšiť v rámci aktivity C5 - Obnova kolónií sysľa pasienkového jeho početnosť v Slovenskom krase. Lokality v blízkosti výskytu sysľov boli očistené od krovín a stromov, aby mohli sysle z pôvodných kolónií obsadiť aj nové plochy. Následne sa sysloviská pravidelne kosia alebo sú spásané. Tiež sa na lokalitách vykonáva pravidelný monitoring - sledovanie a zaznamenávanie ich početnosti.
V poslednej dobe nás kvária mnohé nedobré správy. Klesajú počty hmyzu, ale aj mnohých skupín stavovcov, historicky sú na minime výskytu obojživelníky či plazy. Na Slovensku je v podobnej situácii aj syseľ. Kedysi bežný druh našich polí a pasienkov sa stal vzácny a vyskytuje sa len na niekoľkých desiatkach lokalít. Sme radi, že je Spiš jednou z posledných bášt výskytu tohto roztomilého zvieratka na Slovensku. Nájdeme ho tu na viacerých lokalitách, od Braniska až po Národný park Slovenský raj.
Hlavné lokality a ciele ochrany
Potrebu ochrany sysľa si však uvedomujeme aj na našich síce ešte početných lokalitách, ale väčšinou s malými populáciami. Ohrozenie predstavuje najmä zmena hospodárenia na lokalitách, ale malé lokality môže existenčne ohroziť trebárs aj nepriazeň počasia. Cieľom projektu je posilniť a zvýšiť jeho populáciu v lokalitách, kde sa vyskytuje, obnoviť vhodné biotopy a umožniť tak rozšírenie jeho výskytu. Tieto ciele chceme napĺňať v rámci kompetenčného územia správy NP najmä na dvoch lokalitách - ochrannom pásme národného parku Slovenský raj v lokalite Ďurkovec a na travertínovej kope Pažica, ktorá je súčasťou územia Natura 2000 SKUEV0105 Spišskopodhradské travertíny.
Ďurkovec leží severne od Tomášovského výhľadu. Syseľ sa tu vyskytuje vo viacerých, blízko od seba vzdialených kolóniách. Je zaujímavé, že prosperoval aj na verejnom táborisku, ktoré, žiaľ, pred časom zaniklo. Pohľad na syslíky, behajúce medzi stanmi, bol skutočne raritný a atraktívny. Ak má syseľ dostatok potravy a počas roka je trávny porast nízky, tak mu nevadí ani prítomnosť ľudí. Plochy na Ďurkovci miestne PD Čingov Smižany každoročne kosí. Ak chceme stabilizovať a zväčšiť populáciu sysľa začíname sa zaoberať v rámci projektu zavedením pastvy hospodárskych zvierat. Správa NP Slovenský raj už pred projektom začala spolupracovať s miestnym farmárom a zabezpečila na malej lokalite pastvu oviec a kôz. Turisti smerujúci na Tomášovský výhľad tak môžu vidieť pri starom vleku rozvíjajúcu sa malú farmu.
Z prostriedkov projektu sa plánujú zrealizovať ohrady pre regulované vypásanie a vyriešiť napájanie zvierat. Travertínová kopa Pažica je ďalšou známou lokalitou výskytu sysľa na Spiši. Dnes je syseľ hojný na malom kúsku výmery niečo cez pol hektára na okraji lokality, priamo oproti kapitule. Preto sa snažíme zmeniť a zintenzívniť spôsob hospodárenia, ktorý by viedol k udržaniu nízkych pasienkových trávnikov, ktoré sysľovi vyhovujú najviac. Našim tajným želaním je, aby syseľ nielen osídlil celú Pažicu, ale postupne sa rozšíril na susednú známu Sivú Bradu, kde pred niekoľkými rokmi vyhynul.
V úzkej spolupráci s majiteľmi a správcami pozemkov (majiteľ Rímskokatolícka cirkev, Spišské biskupstvo, správca PRO POPULO Poprad, s. r. o.) a mestom Spišské Podhradie je kľúčovou úlohou nájsť miestneho hospodára, ktorý bude fungovať nielen počas siedmych rokov trvania projektu, ale najmä po jeho ukončení. V spojení s konceptom Spišského Jeruzalema môže podpora sysľa prispieť aj k zvýšeniu úrovne turizmu v okolí Spišského Podhradia. Snažili sme sa nájsť najlepší spôsob hospodárenia v prospech sysľa a najmä nájsť ľudí, ktorí to správne hospodárenie zabezpečia.
Biotopy a životný cyklus
Slovensko predstavuje stredoeurópsku časť areálu rozšírenia druhu. Hranicu areálu na našom území tvorí pomyselná čiara oddeľujúca vyššie pohoria Západných Karpát od juhoslovenských kotlín a pahorkatín (Podunajská rovina, Nitrianska, Žitavská a hronská pahorkatina, Košická kotlina, Východoslovenská rovina) a nízkych karpatských predhorí (Cerová vrchovina, Slovenský kras). Z tohto centra rozšírenia preniká druh do karpatských kotlín, kde ostrovčekovito osídľuje vhodné biotopy. Pôvodne typický stepný živočích. Hlavnými biotopmi výskytu sú trávnaté, neorané plochy s rôznou funkciou, ovplyvnené (alebo vzniknuté) činnosťou človeka (spravidla kosené lúky, pasienky, medze, funkčné priestory - letiská, športoviská a pod.). Predtým považovaný za bežného škodcu v poľnohospodárstve, v súčasnosti zákonom chránený. Žiaľ v roku 1975 bol zaradený medzi poľovnú zver, čo urýchlilo jeho ústup. Obľubuje výslnné stráne, podmienkou jeho výskytu je, že obývaná plocha nesmie byť rozorávaná. Perspektívne možný výskyt je aj na golfových ihriskách na príklade susednej Českej republiky a Rakúska.
Žije v kolóniách. Samica rodí 5-8 mláďat raz za sezónu, v máji alebo júni. Mláďatá sa osamostatňujú po 7-8 týždňoch. Živí sa takmer výhradne rastlinnou potravou, najmä semenami tráv a zelenými časťami rastlín. Na jedálnom lístku má aj poľné plodiny, preto ho často krát prenasledujú ako škodcu. Menšie lícne torby ako chrček, v ktorých si nosí zásoby potravy do svojho príbytku, kde ju potom konzumuje. Aktívny je cez deň. Často panáčkuje podobne ako svišť. Vyhrabáva si hlboké zemné nory. Zimu prečkáva zimným spánkom. Zimný spánok má pomerne dlhý, od konca augusta do marca či začiatku apríla. Syseľ pacientesky (Spermophilus citellus) je hlodavec a patrí do čeľade vevericovitých. Žije v kolóniách. Najradšej má pasienky s nízkou vegetáciou. Živí sa steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín a hmyzom. Telo má pretiahnutý tvar a na konci každej končatiny má pazúriky, ktoré slúžia na vyhrabávanie podzemných skrýš. Hrabe prechodné a trvalé nory. Prednými končatinami a čiastočne aj zubami si hrabú zem pod brucho a odtiaľ ju zadnými nohami vyhadzujú za seba. Na zimu si vchody zvnútra uzatvoria hlinou. Až šesť mesiacov v roku - od októbra do marca, prežije v zimnom spánku. Počas zimného spánku syseľ úplne znehybnie. Teplota jeho tela klesne z 37° na 6°C. Ak telesná teplota klesne pod 5°C, tak sa začne cicavec „triasť od zimy“. Vtedy sa zo zásoby podkožného tuku produkuje v organizme teplo, preto má syseľ na jar iba polovicu svojej jesennej hmotnosti. Počas jarných a letných mesiacov si robia aj zásoby potravy vo svojich podzemných obydliach, tie však neslúžia ako zásoby na zimu. Na území Slovenska si nevytvára zimné zásoby. Rozmnožuje sa len jedenkrát za rok, od mája do júna rodia samičky po 25 dňoch gravidity 3 až 8 mláďat. Terajšie územie jeho výskytu v územnej pôsobnosti CHKO Cerová vrchovina je oveľa menšie ako kedysi - je rozdrobené a ostrovčekovité. Malé ostrovčekovité populácie sú náchylné na vyhynutie kvôli príbuzenskému kríženiu, chorobám, predátorom alebo nepriazni počasia. Tento stav je zapríčinený postupným úpadkom pasenia a zarastaním plôch. Správa CHKO Cerová vrchovina je zapojená do projektu LIFE Syseľ - Ochrana sysľa pasienkového, ktorý má za úlohu zlepšenie stavu populácie a biotopu tohto druhu, zapojenie vlastníkov a obhospodarovateľov pozemkov a reštitúcie jedincov z populačne a geneticky vhodných lokalít. Projekt zastrešuje Bratislavské regionálne ochrannárske združenie BROZ.Syseľ je zákonom chránený druh a jeho spoločenská hodnota je 690 € (Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z.). Rovnako je prísne chránený aj podľa Bernského dohovoru v zmysle prílohy II.
tags: #sysel #pasienkovy #slovensky #kras