Na tejto stránke nájdete takmer všetky noviny a časopisy vychádzajúce na Slovensku. Zoznam ich aktuálne obsahuje 168.
Emma - mesačne vychádzajúci dámsky lifestylový magazín o kráse, móde, vzťahoch, kariéra atď. Mollie tvorí - mesačník zameraný na ručné práce a vlastnú tvorbu, tzv.
Senior magazín - mesačník určený seniorom, ktorého patrónkou je speváčka a televízna hviezda Gizka Oňová. Nájdete v ňom rozhovory s osobnosťami, reportáže, recepty, informácie o zdraví atď. Revue 50+ - cieľovou skupinou tohto relatívne nového časopisu sú, ako napovedá názov, čitatelia nad 50 rokov. Prináša rozhovory, informácie na tému zdravia, cestovania, bývania a pod. Téma - týždenník, ktorý po úspechu v Čechách prišiel aj na Slovensko.
F.O.O.D. Cestou zo Spišskej Novej Vsi cez sedlo Grajnár na Dedinky je pri ceste starý lom. Nedávno v ňom vyrástla turistická atrakcia Obri v Raji aj s nejakou tou infraštruktúrou. Vyhliadka, parkovisko, kaviareň, WC, detské ihrisko. Ideálne na takú kratšiu zastávku pre rodiny s deťmi presúvajúce sa autom niekde zo západu na východ alebo opačne. Tým, ktorí potrebujú chodiť trošku viac ako ponúka prechádzka na vyhliadku a späť sa ponúka neďaleká miniatrakcia, vyhliadka s miniferatou v kopci oproti.
„Vulgarizmy sú teraz moderné, v pokoji napíš: - Ba kieho! Ondrejisko/Borovniak 1272m. je oficiálne najvyšší vrch Slovenského raja. Príde mi to ako keď sa hovorí o Elbruse ako o najvyššom vrchole Európy... ale nevadí. Keď už na Slovensku zvykneme hovoriť o cestovnom ruchu, tak kvalitne a nielen vyznačené chodníky na takéto miesta sú úplný základ. V podstate to bol taký vetroplachovský redakčný pojazd/pokec po lesných cestách na rozhraní Nízkych Tatier, Stolických vrchov a Slovenského raja. Veď čo už robiť, keď sa dvaja podobne postihnutí aspoň raz za dlhý čas stretnú, a ešte aj tretí sa tam niekde naháňa na mtb-maratóne (report z pohľadu pretekára je na MTBIKERi).
To jednoducho bolo treba skoordinovať a po jazde aspoň na chvíľu (tri kofoly, dve hodiny? hehehe) povymieňať dojmy. Ešte aj počasie hralo do kariet: nie júnovo horúce, zrána zamračené, príjemné. Dedinky s priehradou Palcmanská Maša sú centrom a hlavným východiskovým bodom na túry do južnej časti Slovenského raja. Zatiaľ čo tej severnej časti Slovenského raja kraľujú rokliny, tak tá južná časť má zase možnosť kúpania a člnkovania na otvorenej vodnej ploche.
Zejmarská roklina je síce kratšia, ale zato vďačná túra, ktorá sa dá pekne zokruhovať cez náhornú planinu Geravy. Južnej časti Slovenského raja dominuje vodná nádrž Palcmanská Maša s malou osadou Dedinky na jej brehu. Toto miesto prežívalo svoj vrchol niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď počas socializmu bolo predovšetkým v lete vyhľadávaným turistickým cieľom. V tom čase tu bola aj zodpovedajúca turistická infraštruktúra: hotel Priehrada a kemping s možnosťou ubytovania, aj v chatkách.
Cesta ranným rýchlikom odhaľuje šialené extrémy tejto zimy: na Štrbe záľahy snehu, ale už vo Svite takmer nič. Cestou autobusom do Vernára túžobne čakám, kedy ten sneh začne okolo cesty pribúdať - myslel som si, že v tej studenej a chladnej doline predsa muselo niečo ostať... Veď „teplá jar“ po masívnom snežení trvala len zo dva, tri dni! Ale nič, Vernár suchý! Len z diaľky sa mi smeje ona - žiarivo biela, nasvietená vychádzajúcim slnkom, ktoré do tieňa doliny ešte nenakuklo. Preto takmer, lebo Slovenský raj v poriadnej zime, to sú ľady, ľady, ľady a všade sneh a pochodovanie v mačkách, alebo aspoň v mačiatkach.
Po novoročnom odmäku sme nieže sneh nemali, ale ani toho ľadu nebolo toľko, čo by sa pýtalo, aj keď posledné noci poriadne chladné udreli. Prešli sme obe rokliny v podstate „naboso“, len na pár miestach si zaľadnený rebrík alebo skaly vyžiadali trochu opatrnosti. Dilemou bolo skôr neustále vymýšľanie, či skákať cez potok, alebo brodiť - ak si topánky na to trúfli.
Na svete už neexistujú biele miesta, neobjavené. Človek, ten ustráchaný a večne zvedavý živočích strčil svoj nos už do každého kúta Zeme. Žijeme divnú dobu, a covid, ten neľútostný nepriateľ mieša naše životy ako v divokej ruskej rulete. Zákaz pohybu, len do prírody v rámci okresu. Je to takmer presne 40 rokov od požiaru, ktorý v júli 1976 zničil v dolnej časti rokliny a na strmých severných svahoch Pirča viac ako 30 hektárov lesa.
Pred požiarom bol Kyseľ najnavštevovanejšou roklinou Slovenského Raja, teraz sa Správa NP rozhodla sprístupniť ho alternatívou, ktorá obmedzuje masovosť. Na dĺžke 1470m vybudovala spolu s HZS niekoľko oddelených úsekov ferratového chodníka, dohromady so 430 stúpačkami, 320 metrami istiaceho oceľového lana a 150 konzolami.
Sedíme vo vlaku, ktorý smeruje z Horehronia do Margecian. Vystupujeme na stanici Telgárt - penzión. Vlak sa stráca v 1239m dlhom tuneli. Chvíľu čakáme, a už ho vidíme prechádzať oblúkovým Telgártskym viaduktom. My pokračujeme pešo po štátnej ceste č.66 smerom k sedlu Besník. Cestou míňame ďalší technický unikát - Chmarošský viadukt s deviatimi kamennými oblúkmi. Dostávame sa do pramennej oblasti Hrona. Prameň je zachytený v drevenej studničke, pri ktorej je altánok. Naberáme vodu do fľaše. Pekná, pohodová poldenná túra na najlepší vyhliadkový vrchol Slovenského raja. Parkujeme v obci Stratená (800m), kde panuje ešte pred hlavnou letnou sezónou veľký kľud. Priamo z obce popri kostole vyráža do kaňonu pod Sokolími skalami zelená značka. Prechádzame popri cintoríne a vnárame sa do lesa.
Pôvodne som v tomto článku chcel predstaviť pár perfektných chodníčkov na bajk v okolí Vernáru, tak trošku zabudnutej a zastrčenej obce neďaleko Popradu. Chcelo to roky hľadania a bajkovania po celom okolí, kým sa mi podarilo náhodou natrafiť na zarastené a zaváľané poľovnícke chodníčky v borovicovom lese nad Vernárom. O to väčšie bolo moje prekvapenie po jednom návrate domov zo zahraničia, keď som sa dozvedel, že kamaráti tam už chodia jazdiť, že chodníčky sú vyčistené a že za tým stojí partia jazdcov dokonca priamo z Vernáru...
Rok 2013 priniesol v sieti turistických značkovaných trás viacero pozitívnych správ v podobe novovyznačených chodníkov, takpovediac po celom Slovensku. Je tomu tak aj v Slovenskom raji. Na jar tohto roku sa značkárom z KST Dobšiná konečne podarilo ukončiť dlhoročný boj s úradmi o zlegalizovanie chodníka na Ondrejisko (1272 m n. m.), kopec považovaný za najvyšší bod v Slovenskom raji. Jeden chodník tu už v minulosti vyznačený bol, no ten museli na podnet úradov značkári zatrieť. Také podmienky veru nebývajú každú zimu.
Prielom Hornádu sa dá ísť peši, na korčuliach a dokonca aj na bežkách. Samozrejme ide sa po zamrznutom koryte riečky Hornád a nie letným chodníkom. Vzhľadom na nízke teploty podmienky ešte chvíľu vydržia. Passo Stelvio 2757m. Passo Stelvio 2757m. Riadne nakladačky. Výborne napísané. V tom počasí to bola všade morda. Takže klobúk dolu pre všetkým... klobúk dole, všetci ktorí tam boli vedia, aké to bolo a veru bol som rád, že som prehodnotil pred re... skoda ze tie traily dostavaju zabrat v dosledku tazby. Kedysi to boli rozpravkove chodnicky v krasno... Pěkný článek, dík! ...a nebol ten maraton pod dve hodiny v Londýýýýne? sivota ale tie ihličky vsesmerove kristalove, lustre po celom lese rozvesane, to jasne davalo najavo... paradny den to bol, sice bola nedela ale pracovne sme to nazvali Galfy den {lebo vyzeral ako utorkov...
V listine pápežského legáta Gentilisa z roku 1308 sa uvádza „domorum cartusiensis sancte Margarite in Lapis Refugii ac paradisi“ .. Citácia: “ Slovenský raj. Týmto krásnym menom poctený je kraj patriaci medzi najkrajšie na Slovensku. Je to v Spišskej župe v okolí Hrabušíc a Novej Vsiv doline Hornatu a iných bočných doliniek. Tento ozaj čarokrásny , dosiaľ nie úplne ocenený kút Slovenska, zásluhou Antona Straku bude oživený, znova vyznačkovaný. práce s tým spojené vykoná K.Č.S.T. Autorom správy bol známy turistický pracovník Gustáv Nedobrý. Dá sa povedať, že k mníšskemu Raju bol prvýkrát pridaný predikatív Slovenský. Iné pramene uvádzajú, že autorom názvu je prof. Béla Hajts. Prvé opisy územia terajšieho Slovenského raja boli napísané v 19.storočí. u.Aj keď ľud obývajúci toto územie vedel o jeho krásach, venujú ísa tieto opisy viac jeho hospodárskemu využitiu laebo opisu udalosti na Skale útočišťa. Až dielo Dr.Theodora Posewitza je sprievodcom opisujúcim krásy dnešného Slovenského raja. Systematický archeologický výskum v Slovenskom raji nám dokladuje jeho osídlenie od doby kamennej. Človek preniká na územie dnešného Slovenského raja a nachádza tu dobré podmienky na život, t.j. jaskynné priestory vhodné osídlenia, možnosť opevniť svoje sídlo, vodu, drevo a dostatok lovnej zveri. Praveký človek sa usádzal na brehoch rieky Hornád. Sídlil na sútoku Hornádu a Veľkej Bielej vody, Ihríku, Čertovej diere a inde na území dnešného Slovenského raja.Archeologický prieskum Kláštoriska na Čertovej sihoti odhlalil staršie valové opevnenia, z ktorých jeden val je datovaný do období 5.storočia pred Kristom. Nálezy zo Zelenej hury (predmety z bronzu a železa) pri Hrabušiciach sú z 3. až 4. storočia pred Kristom. Romantické a čarokrásne územie Slovenského raja je pozostatkom mohutnej „Silva nigra“, čiže „Čiernej hory“. Miestne geografické názvy a archeologický prieskum Slovenského raja nám dokladujú že pôvodné osídlenie územia bolo slovenské. Bohatstvom územia Slovenského raja nebola len drevná hmota ale prevažne nerastné bohatstvo, ktoré umožnilo rozvoj tohto územia. Nemecká kolonizácia prichádza na toto územie až v 13. storočí a dôsledkom tatárskeho vpádu sa pôvodné obyvateľstvo preriedilo. Obyvateľstvo z vyľudnených dedín sa ukryli v hlbokých lesoch a jaskyniach. Uhorský kráľ Belo IV. osídľoval neskôr krajinu kolonistami z Nemecka. Neskôr počas panstva Jana Jiskru z Brandýsa nastáva rozvoj bratríckeho hnutia, budujú sa malé opevnenia, ktoré podľa vzoru husitov nazývajú tábormi. Zelená hora (658 m) leží na dôležitom, strategickom a výhodnom mieste a bola dlhé roky dôležitým sídlom.
