Romantické vily síce nie sú samostatný tatranský fenomén, ale fenomén Vysokých Tatier tvoria. Bez nich by to jednoducho nebolo ono. Vila Marína na Štrbskom Plese. Je len pár metrov od jazera s takým fantastickým výhľadom cez okná, že aj vy by ste tu začali tvoriť ako poetka Máša Haľamová. „Na konci mojej križovatky stojí dom na brehu jazera. Skutočný. Nevysnívaný.“
Tieto jej slová si môžete prečítať na pamätníku pred vilou, kde žila v rokoch 1930 až 1956. Ale už keď sa do nej nasťahovala, stála takmer štyridsať rokov. „Bol to developerský projekt. Vilu Tivoli si nechal vybudovať Viliam Rajner, riaditeľ Kúpeľov Starý Smokovec, navrhol a postavil mu ju slávny architekt Gedeon Majunke v rokoch 1891 až 1892. Bol to nájomný dom. V tom čase patrila medzi lacnejšie ubytovacie zariadenia,“ rozpráva Maroš Semančík, historik umenia z Múzea v Kežmarku, a vy s úžasom počúvate, že klient pred prvou svetovou vojnou zaplatil za jednoposteľovú izbu štyri, dvojposteľovú sedem a za izbu s balkónom deväť korún!
„V roku 1919 vilu premenovali na Marínu podľa diela Andreja Sládkoviča,“ hovorí historik umenia, a my sa pomaly blížime k roku 1930, keď do Tatier nastúpil kúpeľný lekár Ján Pullman a v tom istom roku sa oženil so svojou asistentkou Mášou. Manželia vo vile žili až do roku 1956, keď lekár umrel a poetka sa odsťahovala do Bratislavy.
Slávikova vila: spoločenské srdce tatranskej smotánky
Smotánka v medzivojnovom období i krátko po ňom sa schádzala vo Slávikovej vile, kde pôsobili významné osobnosti: Martin Rázus, Vladimír Roy, Jan Werich, Jiří Voskovec, či guvernér slovenskej banky Imrich Karvaš. Mala to len pár minút „od domu“, doľava do kopca hore. Stavali si ju spriaznené rodiny Slávikovcov a Ruhmanovcov, Ján Slávik aj Ľudovít Ruhman boli v 30. rokoch minulého storočia poslancami.
Keď sa cez hromady sutín a odpadkov prederiete na druhé poschodie, k terase s výhľadom na Štrbské Pleso, aký nemá ani desaťhviezdičkový hotel, zatají sa vám dych.
Architektonické zázraky a súčasné výzvy
„Architektom vily bol Jaroslav Polívka, český architekt, ktorý počas druhej svetovej vojny emigroval a v rokoch 1946 až 1959 spolupracoval s nestorom americkej architektúry Frankom L. Wrightom. Polívka je spoluautorom aj slávneho newyorského Guggenheimovho múzea,“ hovorí Maroš Semančík. Ukazuje na „drevenú priečku s gotizujúcim oblúkom a fajansové kachle“, ale my vidíme iba vybité okná, vytrhané parkety, vyšklbané elektroinštalácie, fľaše, ohorky a smeti. Slúžiť bezdomovcom a neprispôsobivým individuám, to je zrejme najnovšia funkcia tejto funkcionalistickej vily z roku 1935.
O miestnych zvykoch sa dozviete, že vo vile za socializmu býval kúpeľný lekár, potom dom vrátili reštituentom a že ešte pred desiatimi rokmi sa tu po zemi váľali lekárske správy a striekačky. Nuž a z posudku pre Pamiatkový úrad z roku 2014, že chceli vilu vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku, proti čomu sa vlastník ohradil a oháňal sa pritom odborným posudkom, ktorý „nesie všetky znaky účelovo spracovaného dokumentu“. Ešte raz chýry - vraj chcú vilu zbúrať a na jej mieste postaviť zrubový apartmánový dom.
Vila Marína dnes: luxus s výhľadom a duch minulosti
Dve z víl, ktoré síce nie sú samostatný tatranský fenomén, ale fenomén Vysokých Tatier tvoria. História vily na brehu jazera je ako vystrihnutá z dobových básní. Zároveň je však dokonale moderným útočiskom na únik pred svetom, ruchom, stresom či povinnosťami. Láska na prvý pohľad.
Existujú miesta, do ktorých sa zamilujeme, a Vila Marína je presne taká. Pokojne si sediaca v čerstvom snehu, obklopená nedotknutou prírodou, presne taká, ako ju kedysi vo svojich básňach opisovala Maša Haľamová. Možno ste si ju už pri svojich prechádzkach okolo plesa niekedy všimli, no nenapadlo vám, že by ste v nej mohli aj zostať. Vila Marína, v ktorej kedysi 26 rokov bývala slávna slovenská spisovateľka, ešte pred pár rokmi zívala prázdnotou. Občas sa využívala pre vzácne návštevy, v rokoch 2014/2015 však vďaka európskym fondom prešla kompletnou rekonštrukciou a dnes víta hostí kedykoľvek a počas celého roka. A ak máte radi výnimočné miesta s príbehom, túto vilu na plese si zamilujete rovnako ako my.
Horskú vilu blízko výbežku do jazera, na ktorom dnes nájdete pamätník SNP, postavili v roku 1892. Pôvodne slúžila ako letné sídlo aristokracie, svietiac na pozadí tmavých tatranských lesov, ktoré ju neskôr objali a ukryli vo svojom tieni. Neskôr sa vo vily nasťahoval miestny lekár, ktorý pomáhal pacientom s rôznymi dýchacími či pľúcnymi chorobami. Práve za jedného z tatranských lekárov sa vydala poetka Maša Haľamová, ktorá v dome na brehu horského jazera žila svoju rozprávku. Opisovala vzácne kvety kvitnúce zo skál, snehom pokrytú prírodu, biele loďky hojdajúce sa na jazere, zelenú hladinu plesa, roztápajúcu sa jar.
Pri pohľade z veľkých vystupujúcich okien niektorého z piatich veľkých apartmánov Vily Marína presne vieme, kde známa umelkyňa čerpala svoju inšpiráciu. Pod tieňom ihličia nepočuť nič, len zvuky prírody a vlastné myšlienky. Dokonalé ticho. Zobudíte sa do živej tapety tatranských vrcholov a zrkadliaceho sa plesa, spoločnosť vám za oknom budú robiť len veveričky či občasní turisti bežiaci okolo, no ak by ste chceli, “civilizáciu” máte stále na dosah. Hoci je každý z luxusných elegantných apartmánov vybavený kuchyňou či veľkou chladničkou, k dispozícii je vám i skvelá reštaurácia Al Lago v hoteli Solisko, ktorý túto vilu spravuje. Raňajky si môžete vychutnať práve tu, ale aj v útulnej štýlovej bielej knižnici vo vile, kde nájdete okrem iného i vzácne výtlačky básní Máši Haľamovej.
Za cenu bežnej izby v lepšom slovenskom hoteli si môžete vo Vile Marína užiť bohatý, jedinečný priestor, honosné vybavenie, dokonalé pohodlie a atmosféru neopakovateľného horského luxusu. Napriek veľkým posteliam, mäkkým rodinným sedačkám či veľkému televízoru sa však luxus tohto miesta neskrýva vo vnútri, ale za oknom. #Hovorí sa, že na Štrbskom Plese nájdeš ten najkrajší výhľad na Vysoké Tatry.
Nedá sa s tým nesúhlasiť. Ide o vilu Limba, ktorá je jedným z najznámejších miest pre urbexerov v našich Tatrách. Dôvod je jasný. Z Limby je na Youtube množstvo videí, o to najnovšie sa postaral Marcelito Rečinský, ktorý sa do Tatier vybral s ďalšími slovenskými urbexermi - Ivanom Donovalom a Dávidom. Dnes je bohužiaľ terčom zubu času a vandalov. Okrem toho a graffiti (alebo bizarného nápis Lil Peep is life, ktorý reaguje na zosnulého rapera) tu však nájdeš aj krásne kachličky s motívmi od Heřmana Landsfelda. Ten bol tvorca keramiky v 20.
Komfortne zariadený apartmán v Hoteli Panorama Resort, priamo v centre Štrbského Plesa, na 9. poschodí. Je vybavený spálňou, obývacou miestnosťou s TV/SAT, pohodlným gaučom... Penzión Furkotka je situovaný na Štrbskom Plese, len päť minút chôdze od najznámejšieho tatranského plesa s rovnomenným názvom. Hosťom ponúka príjemné...
Dušan S. Jurkovič – architekt, ktorý premenil tradíciu na modernu
Hotel Toliar je vďaka polohe v nadmorskej výške 1355 m n. m. strategickým centrom relaxu priamo v srdci Štrbského Plesa. Nachádza sa len pár krokov od jazera, stanice tatranskej električky...
Na záver spomíname možnosti okolia: vizuálne aj historické, ako aj súčasné služby a turistické ciele v okolí, ktoré dotvárajú nezabudnuteľný zážitok z pobytu vo Vile Marína aj na blízkej Slávikovej vile.