Hlavným cieľom kategorizácie rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov. Ako zákon charakterizuje jednotlivé kategórie prác z hľadiska zdravotných rizík? Z dôvodu prevencie poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a pôsobenia faktorov práce či pracovného prostredia na zdravotný stav zamestnanca je potrebné každé pracovisko posúdiť z hľadiska zdravotných rizík. Tie musí na pracovisku vždy posudzovať zamestnávateľ. Na základe tohto posúdenia je následne povinný zabezpečiť kategorizáciu všetkých prác vykonávaných na jeho pracovisku v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, a to podľa osobitného zákona.
Čo sú kategórie prác podľa zdravotných rizík?
Kategórie prác podľa zdravotných rizík sú definované zákonom a rozlišujú sa podľa úrovne rizík a expozície faktorom práce a pracovného prostredia. Prvá kategória prác - sem patria práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo pri ktorých je miera zdravotného rizika z expozície akceptovateľná. Druhá kategória prác - tu sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale na druhej strane sa nedá úplne vylúčiť nepriaznivá odpoveď ľudského organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia. Tretia kategória prác - sem patria práce s vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých: vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných prostriedkov, je vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, alebo zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom. Štvrtá kategória prác - sem sa zaraďujú práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, a to len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok; ide o práce, pri ktorých nie je možné znížiť vystavenie faktorom na úroveň limitov a vystavenie prekračuje kritériá pre tretiu kategóriu a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia PPR.
Prvá a druhá kategória prác podľa rizík sú považované za nerizikové, čo znamená, že prekročenia limitov faktorov práce nie sú obvyklé. Príkladom môže byť administratívna práca, kde existuje stres a vizuálne zaťaženie očí, no pri nej sa bežne limity nedosahujú. Každý zamestnávateľ musí zabezpečiť kategorizáciu prác na pracovisku v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou a dodržiavať vyhlášky.
Kto a kedy musí oznamovať kategóriu 2 a aké sú povinnosti?
Na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, musí zamestnávateľ zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika najmenej raz za osemnásť mesiacov. Novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia zaviedla novú povinnosť pre zamestnávateľov - elektronicky oznamovať príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie. Zamestnávatelia si ju musia splniť každý rok do 15. januára.
Práca zamestnancov v tretej a štvrtej kategórii a čo to znamená pre bezpečnosť
Pre zaradenie práce zamestnanca do tretej a štvrtej kategórie musia byť splnené vyššie popísané zákonné podmienky. Práce zaradené do týchto kategórií sa považujú za rizikové, pretože pri nich spravidla dochádza k prekročeniu limitov faktorov práce stanovených osobitnými predpismi. O zaradení konkrétnej práce do tretej a štvrtej kategórie alebo jej vyradení rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa miesta sídla zamestnávateľa. Na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie musí zamestnávateľ zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika najmenej raz za jeden rok. Celá kategorizácia sa realizuje podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z., pričom prílohy definujú faktory práce a podrobnosti hodnotenia.
Prečo je kategorizácia prác potrebná a čo zahŕňa
Hlavným zmyslom kategorizácie prác je určenie miery rizika pri vykonávaných prácach z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Pre každý druh práce môže existovať iné zaradenie a nie je možné jednoznačne určiť vopred všetky prípady. Zabezpečenie kategorizácie prác vykonávaných na pracovisku musí každý zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, ktorá poskytuje odborné a poradenské činnosti na plnenie povinností podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Praktické súvislosti: mobilita a cestovanie za prácou na Slovensku
Čím vyšší vek a dlhšia doba nezamestnanosti, tým je ochota ľudí cestovať za prácou nižšia. Väčší problém dochádzať do zamestnania pritom majú ženy ako muži. Celkovo sa nezamestnaným za prácou chce cestovať ešte menej než vlani. Mobilita pracovnej sily na Slovensku je veľmi nízka a tento stav sa postupne zhoršuje. Na Slovensku ochota cestovať za prácou je minimálna a ochota sťahovať sa za prácou je tiež neveľká. Ak by mali ľudia za prácou cestovať, chcú minúť čo najviac málo peňazí. Prieskum ukázal, že za prácou je ochotných cestovať 61,7 % ľudí, pričom vlani bolo 65,5 %. Do práce by chceli dochádzať najviac hodinu a na tento účel sú ochotní minúť najviac 50 eur mesačne. Počet nezamestnaných, ktorí sú ochotní sa za prácou presťahovať, medziročne mierne stúpol, no stále nedosahuje ani tretinu všetkých bez práce. Hlavnou príčinou je rodina a bývanie, ale aj zdravotné ťažkosti. HR Aliancia navrhuje prijať opatrenia na podporu mobility, vrátane zlepšenia bývania a značného zjednodušenia presunu rodín.
Podpora dochádzky a cestovné príspevky
Slovenská legislatíva umožňuje požiadať o príspevok na dochádzku za prácou, ktorý slúži na čiastočnú úhradu cestovných výdavkov. Ide o finančnú pomoc od úradu práce podľa zákona o službách zamestnanosti. O príspevok treba požiadať písomne najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania. Maximálna výška príspevku je 200 eur mesačne, a výška závisí od vzdialenosti a počtu odpracovaných dní. Podanie žiadosti je bez poplatku a vypláca ho úrad práce. Po ukončení vyplácania sa príspevok môže znovu požiadať až po uplynutí jedného roka.
Ak úrad príspevok schváli, zamestnanec s ním podpíše dohodu a dostane peniaze po prvých potrebných dokladoch a v prvom mesiaci po predložení všetkých dokladov. Výška príspevku podľa vzdialenosti je presne stanovená vyhláškou ministerstva práce. Vzdialenosť 4-10 km prináša 30 eur mesačne, 20-30 km 60 eur, 30-40 km 75 eur, 50-60 km 95 eur, 60-80 km 105 eur, 100-150 km 150 eur, 150-200 km 185 eur mesačne. Zdôrazňuje sa, že príspevok sa vypláca iba za riadny pracovný pomer a požiadať je potrebné do jedného mesiaca od nástupu.
Vysielanie zamestnancov do zahraničia a praktické rady
Pred vycestovaním za hranice je dôležité vybaviť si záležitosti na úradoch, mať platný občiansky preukaz či cestovný pas, rozumieť vízam a pracovným povoleniam, a mať pripravený preklad životopisu do jazyka krajiny. Zdravotné poistenie je možné udržiavať v jednej krajine EÚ, no pre plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku je potrebné získať PD S1/E106 a registrovať ho vo vašej zdravotnej poisťovni. Ak ste poberateľom sociálnych dávok, informujte úrad o odchode. Odporúča sa mať aj kontakty na konzulát či veľvyslanectvo a na tiesňové linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.
Pred vycestovaním je vhodné mať kompletné doklady so sebou, nechať si kópie a nenechať doklady v miestach, ktoré môžu byť ľahko ukradnuté. Poraďte sa s konzulátom a vyhnite sa podpisovaniu zmlúv v jazyku, ktorému neporozumiete. Na mieste práce by ste nemali nikomu dávať svoje doklady a v prípade straty hlásiť to okamžite polícii a požiadať o písomné potvrdenie.
Konzulát vám môže vydať náhradný cestovný doklad, kontaktovať príbuzných a poskytnúť rady ohľadom práv a služieb miestnych inštitúcií. Upozorňuje sa na práva obetí obchodovania a na dôležitosť bezpečného návratu domov a ochrany súkromia a identity. Uvedené rady sú súčasťou ochrany a podpory pri práci v zahraničí a sú dôležité pre každého, kto uvažuje o migrácii za prácou.