Těžba v tatranské Tiché a Kôprové dolině vyvolala mezinárodní pozornost, protesty i angažmá Evropské komise. Tichá a Kôprová sú dve doliny vo Vysokých Tatrách. V novembri 2004 Vysoké Tatry zdevastovala víchrica. Treba dodať, že nepôvodné smrekové monokultúry. Len čo sme sa spamätali z prvotného šoku, začali spory, čo ďalej.
Na jednom póle stáli radikálni ochranári, pre ktorých pád neprirodzeného smrekového lesa bol príležitosťou na obnovu prirodzeného lesa bez ľudských zásahov. Podnikatelia uvítali víchricou zabezpečené holoruby v miestach, na ktorých plánovali nové hotely a zjazdovky. Padnuté stromy tí prví vnímali ako biomasu, ktorá podporí rast budúceho ekosystému, tí druhí ako komoditu, ktorú treba urýchlene vyťažiť. Väčšina plôch, v ktorých víchrica napáchala najväčšie škody, nepatrila do najvyššieho stupňa ochrany prírody. Kalamitné drevo z nich čoskoro začali odstraňovať. Už to sa stretlo s nesúhlasom.
Použitá ťažká technika nebola vhodná na nasadenie v Tatranskom národnom parku. Celkove z TANAPu odstránili 93 % popadaného dreva. Tichá a Kôprová dolina nepatria k častým cieľom turistov. Aj vďaka tomu, že je tu pokoj od ľudí, žijú tu tisíce druhov živočíchov. Žije tu 25 medveďov. Zo vzácnych chránených vtákov nájdeme tetrova hlucháňa, tetrova hôlniaka a orla skalného. Tu žijúce svište sú snáď poslednými skupinami tatranských svišťov, ktoré sa ešte boja ľudí a žijú tak, ako je to ich druhu prirodzené. Kamzíkov je tu pomenej, ale žije tu veľa jeleňov a sŕn. Za nimi prichádzajú ich predátori - rysy a vlky. A okrem týchto „viditeľných“ živočíchov tu žije množstvo vzácnych druhov hmyzu.
Na jar tohto roku si lesníci spomenuli, že v oboch dolinách majú nevyťažených 55 tisíc metrov kubických dreva z kalamity z roku 2004. A spomenuli si, že už pred kalamitou našli v oboch dolinách lykožrútove ohniská. V Tichej doline to bolo asi 270 stromov, teda asi 200 metrov kubických dreva, a v Kôprovej doline okolo 140 stromov, čo predstavuje asi 100 metrov kubických dreva. Rozhodli sa, že lesy v oboch dolinách treba ochrániť pred lykožrútom a kalamitné drevo treba rýchlo odviezť. S ťažbou začali 11. apríla 2007.
Rastislav Jakuš, špecialista na podkôrny hmyz z Ústavu ekológie lesa SAV, upozorňoval, že sa o dva roky oneskorili. Ak sa má naozaj účinne zabrániť premnoženiu lykožrútov, treba drevo spracovať do júna v prvom roku po polome - v tomto prípade by to bol jún 2005. V lete 2005 lykožrúty napadli asi 10 % polomu. Naozaj sa premnožili v lete 2006 a obsadili všetky kmene, na ktorých nebolo zaschnuté lyko. A do jesene 2006 sedemdesiat percent lykožrútov kalamitné drevá opustilo. Ležiace smreky sú buď oschnuté, alebo rozožrané lykožrútmi. Proti zahájeniu ťažby dreva začali okamžite protestovať rôzne skupiny ochrancov prírody. Argumentačne aj akčne. Skupiny dobrovoľníkov viackrát blokovali ťažobné mechanizmy a proti blokádam niekoľkokrát brutálne zasiahla polícia. 28. apríla sa na parkovisku v Podbanskom uskutočnila demonštrácia temer 2000 ľudí zo Slovenska, Čiech a Poľska. Štátom vlastnené pozemky v Tichej a Kôprovej vyhlásili za ÚCHO - Územie chránené občanmi. 514 zúčastnených podpísalo prihlášku za ochrancov ÚCHO a vyjadrilo tak pripravenosť v prípade potreby osobne zasiahnuť. ÚCHO nie je na Slovensku úplnou novinkou. Za ÚCHO vyhlásili bratislavskí občania lesík na Krasovského ulici - kus zelene na petržalskej strane Dunaja, ktorý sa má stať miestom výstavby výškových budov. Za ÚCHO vyhlásili aktivisti tú časť dolín, ktorá je majetkom štátu. Časť územia má súkromných vlastníkov. Tí 28. apríla usporiadali vlastnú demonštráciu. Aj oni sú oprávnene nespokojní. Ich pozemky sú v najvyššom stupni ochrany prírody a nesmú ich využívať, zatiaľ ale nedostali kompenzácie z fondov EÚ. Súčasne aktivisti upozorňovali, že ťažba je nelegálna. Na ich podnet Slovenská inšpekcia životného prostredia ťažbu po dvoch týždňoch pozastavila, kým nerozhodne o jej legálnosti. Už po zastavení ťažby aktivisti v noci zastavili autá, ktoré potajomky z dolín odvážali neoznačené drevo. Greenpeace objednalo u známej advokátnej kancelárie Dedák a Partners právnu analýzu kauzy. Tá potvrdila, že ťažba bola nelegálna. Uskutočnila sa na územiach v štvrtom stupni ochrany a preto by bola možná iba na základe výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny, udelenej Ministerstvom životného prostredia. Výnimku ale ministerstvo neudelilo. Potrebný súhlas neudelil ani Obvodný úrad životného prostredia. Štúdia vplyvu ťažby, ktorú Národné lesnícke centrum a Štátna ochrana prírody (ŠOP) vypracovali, nespĺňa požiadavky definované v zákone o EIA a preto ju nemožno považovať za povinne vyžadovaný posudok. Direktorát pre životné prostredie (DG ENV) Európskej komisie napísal list ministrovi životného prostredia, v ktorom ho vyzývajú na zastavenie prác v oboch dolinách, pretože nerešpektujú prístup, ku ktorému sa minister zaviazal v liste adresovanom DG ENV v decembri 2006, a poškodzujú lokality siete NATURA 2000. Ministerstvo životného prostredia neváha a koná. Už pred zahájením prác v Tichej a Kôprovej vymenilo riaditeľov národných parkov vrátane riaditeľa TANAPu. Koná aj generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Legálnosťou ťažby sa pôvodne zaoberal inšpektorát v Košiciach, pod ktorý dotknuté územie spadá, a ktorý ťažbu predbežne pozastavil. Kvôli úniku informácií o prešetrovaní podnetu riaditeľ odobral kauzu Košiciam a dal ju prešetriť žilinskému inšpektorátu. Konajú aj štátne lesy. Ak žilinský inšpektorát ŽP ťažbu uzná za legálnu, budú musieť aktivisti, ktorí ju blokovali, zaplatiť pokuty v celkovej výške 1,8 milióna korún. Štátne lesy TANAP na svojej webovej stránke zverejnili zoznam dlžníkov. Akcia vyvolala reakciu. Odborní pracovníci TANAPu sa obrátili otvoreným listom na svojho novovymenovaného riaditeľa Pavla Majku a vyzvali ho, aby odstúpil, keďže ťažbu dreva v Tichej a Kôprovej považujú za začiatok ústupkov ťažbárskej a developerskej lobby. Českí vedci napísali otvorený list ministrovi životného prostredia Izákovi. Mnohí z podpísaných vedcov sa v roku 2005 zúčastnili prípravy stratégie postupu odstraňovania následkov kalamity z roku 2004 predošlým ministrom Miklóšom. Nechápu, prečo ju nový minister dnes chce otvárať a meniť. No a napokon 182 pracovníkov Štátnej ochrany prírody napísalo výzvu ministrovi životného prostredia, v ktorom protestujú proti prístupu vedenia ŠOP i ministerstva pri spravovaní siete chránených území a žiadajú o vyvodenie osobnej zodpovednosti. 182 pracovníkov vo verejnej sfére protestuje proti postupom najvyššieho vedenia a riskuje nielen ďalšiu kariéru, ale aj miesto. To, čo sa v budúcich rokoch stane, závisí aj od rozdelenia Tatier na zóny. V súčasnosti je zón päť. V zóne jedna je najnižší stupeň ochrany, zóna päť je bezzásahová. Nová zonácia bude rozoznávať štyri zóny, pričom A má byť bezzásahová a D bude mať najnižší stupeň ochrany prírody. Plán zonácie, ktorý by sa mal v týchto dňoch dostať do parlamentu, sa zrejme bude líšiť od konceptu, pripraveného odvolaným riaditeľom TANAPu Tomášom Vančurom. A tak opäť stoja proti sebe občania, ochranári, odborníci, vzdelanci, a hŕstka ľudí vo vysokých pozíciách štátnej správy a výkonnej moci. Nejde len o dve tatranské doliny. Nejde ani „iba“ o koncepciu rozvoja Tatier. Vedci pozorujú, že najmä na miestach zasiahnutých smršťou či podkôrnikmi, sa darí aj jedinečným biotopom a vzácnym druhom. Tichá dolina je jednou z najvýznamnejších prírodných oblastí na našom území. Kým v minulosti bola rúbaná, sčasti aj spásaná, klčovaná a vypaľovaná, dnes v nej platí najprísnejší stupeň ochrany. Patrí do Tatranského národného parku, do sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000 aj do Chráneného vtáčieho územia Tatry. Svojou históriou, jedinečnosťou a krásou prilákala aj filmárov.
V novembri 2004 sa však Tatrami prehnala silná veterná smršť, po ktorej nasledovali namnožené podkôrniky. Zanechali za sebou úplne inú krajinu, na akú sme boli zvyknutí. Les v Tichej a Kôprovej doline, ponechaný na prirodzený vývoj, však prežil. Ba čo viac, po rokoch ukazuje, čo má v ňom svoje prirodzené miesto a čo nie. Domov jedinečných biotopov
Dnes, 14 rokov po smršti, vedci pozorujú v dolinách pestrý život, a to aj bez zásahu lesníkov. „Podľa mojich zistení z Tichej a Kôprovej doliny práve v polohách najviac zasiahnutých smršťou a podkôrnikmi, dobre prežíva a prirodzene sa obnovuje veľmi rozmanitá škálovaná mozaika najmenej 17 typov prirodzených biotopov.Lesných, krovitých, vysokobylinných, močiarnych, vodných, sutinových, skalných i iných,“ hovorí vedec Ján Topercer, ktorý sa výskumu v Tichej doline venuje už 14 rokov. Rovnako sa les obnovil aj v Bavorskom lese, švajčiarskych či rakúskych Alpách, ba aj v Česku na Šumave , kde bola v roku 1999 jedna z prvých demonštrácií ekologických aktivistov, ktorí blokádou chceli zabrániť ťažbe dreva.
Topercer pozoruje v Tichej a Kôprovej doline okrem typických biotopov aj veľmi zvláštne až jedinečné biotopy.„Napríklad zákrpkový, ,bonsajovitý‘ smrekový lesík na machnatom blokovisku pri dne Tichej doliny alebo rameno divočiaceho Tichého potoka, pokryté plávajúcim kobercom machu kosierika,“ opisuje Topercer svoje vzácne nálezy. Bohatstvu biotopov je podľa neho priamo úmerné aj bohatstvo druhov - bylín, machov, lišajníkov, húb, bezstavovcov v pôde i v mŕtvom dreve, šeliem, viac ako 60 druhov vtákov, ale aj 9 druhov stromov a 21 druhov krov. 18 fotiek v galérii
Odoláva suchu i dažďom
V neťaženom polome sa podľa Topercera obnovujú prirodzene z výmladkov alebo z „banky“ semien v pôde či zo semenáčikov a majú životaschopné rozrastajúce sa potomstvá. Hustotami sú porovnateľné so Šumavou, ide o tisíce jedincov na jeden hektár. Na rozdiel od Šumavy tu prevláda jarabina vtáčia. Jej 6- až 8-metrové porasty pokryli už 30 až 80 percent plochy polomu. Ďalších 10 až 40 percent porastajú hlúčiky mladých smrekov, javorov horských, jedlí, bukov a iné, ktorým jarabina, tzv. lesná „pionierka“, pripravuje prijateľnú mikroklímu a pôdu so živinami. Take tieto nové štádium lesného ekosystému nielenže začalo žiť svoj nový život, ale neprestáva plniť ani mnohé dôležité funkcie lesa.„Už takýto 10- až 15-ročný polomový jarabinový les nielenže dobre odoláva suchu, ale aj prívalovým dažďom, snehom a iným pribúdajúcim extrémom počasia a klímy.