Tráviš tento rok dovolenku na Slovensku? Inšpiratívnych nápadov na výlety či túry nie je nikdy dosť. Dovolenková sezóna je v plnom prúde. Nemôžete počúvať? Rovno ti položím prvú otázku, ktorú ti určite ešte nikto nedal. To som nečakal. Chystal som si to týždeň. Tak sa ti to podarilo.
Názov a celková myšlienka začať cestovať po Slovensku vznikla ešte v čase, keď som žil v Rakúsku. Tam som si uvedomil, že už mám čo-to pochodené v zahraničí, ale Slovensko reálne nepoznám. Že som vlastne nebol na tých najznámejších miestach, ako je Spišský hrad alebo Levoča, a že to chcem zmeniť. Zároveň som stále sníval o nejakom vlastnom projekte. Tak som si povedal, že to idem skúsiť. Dal som v práci vo Viedni výpoveď, vrátil som sa späť a začal som aktívne cestovať a spoznávať Slovensko. A čo sa týka konkrétneho názvu blogu, ten súvisí s tým, že Štúra mám vytetovaného na ruke. Keď som rozmýšľal nad názvom a ako to celé uchopiť, povedal som si, že by som to chcel prepojiť práve s ním, pretože je pre mňa aj pre iných ľudí veľkou národnou osobnosťou. Veľmi veľa toho počas života dokázal. A keďže je môj projekt, môj blog, vyslovene o Slovensku, myslel som si, že by to mohol byť fajn nápad.
V akom veku a životnom štádiu ti napadlo dať si vytetovať Ľudovíta Štúra? Ľudovíta Štúra som si dal vytetovať práve v Rakúsku, keď som žil vo Viedni. Tam som si uvedomil, že som hrdý Slovák a vždy som chcel mať nejaké špeciálne tetovanie. Tak som si povedal, že to bude Ľudovít Štúr, ktorý pre mňa znamená niečo špeciálne. Písal som o ňom už svoju bakalárku, takže som do jeho života trochu videl - čo robil a tak ďalej. Urobil si veľké životné rozhodnutie, ktoré nielenže neľutuješ, ale si vďaka nemu šťastný. Mnohí vo svojej komfortnej zóne často váhajú. Ty si vlastne začal z bodu nula, nie? Je to tak. Dal som v práci vo Viedni výpoveď, vrátil som sa na Slovensko a začal som to reálne budovať od nuly. Na začiatku ma nikto nepoznal. Zrazu sa tu len objavil nejaký chalan so Štúrom na ruke. Chvíľku to trvalo, kým som si vybudoval komunitu ľudí, ktorí ma sledovali a sledujú dodnes. Takže to naozaj bol výstup z komfortnej zóny. Na začiatku to možno nechápala ani moja rodina a kamaráti, lebo to nebol krok, ktorý ľudia bežne robia. Úplne prvý príspevok bol, možno nečakane, o výlete v Modre. To by mi fakt nenapadlo.
Keďže Štúr prežil v Modre svoje posledné roky, povedal som si, že si spravím symbolický výlet. Bol som si pozrieť jeho pamätnú izbu a miesta, kde niekedy bol, žil, fungoval. Skús nám povedať niečo o sebe. Spomínal si, že si študoval vo Viedni. Odkiaľ si? Čo sú tvoje srdcové záležitosti? Kým som nezačal robiť toto, teda do svojich dvadsiatich piatich, možno dvadsiatich šiestich rokov. A presne preto to robím. Ako sa aj vraví, „pod lampou je najväčšia tma“. Je to veľká pravda a platí aj pre mňa. Študoval som kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, potom som sa na tri roky ocitol v Rakúsku, a keď som sa vrátil, začal som robiť toto. V podstate teraz robím to, čo som študoval. Veľmi sa teším z toho, že to môžem aplikovať do praxe. Začnem skromne tým, že sa môžete pozrieť na môj Instagram. Verím, že tam už nájdete pomerne dosť tipov.
Ale pár som ich pre vás aj vybral. Snažím sa navštevovať menej známe miesta, ktoré sú nejakým spôsobom unikátne či už v rámci Slovenska alebo aj v Európe či vo svete. Máme tu aj také miesta a pamiatky, ktoré nikde inde nenájdeme. Naozaj je tu toho veľa, čo sa dá vidieť. Začal by som svojou rodnou obcou (pozn. red.: obec Kluknava, okres Gelnica), kde nedávno otvorili jediné múzeum obuvi na Slovensku. Je veľkým unikátom nielen v regióne, ale na celom Slovensku. Ľudia si tam môžu pozrieť vývoj obuvi od praveku po súčasnosť. Jeho súčasťou je aj expozícia, kde je možné obzrieť si topánky známych osobností. Je tam napríklad obuv Milana Lasicu, Mareka Hamšíka či Petry Vlhovej. Objavíte tam teda samé zvučné mená.
V rámci Bratislavy, ktorú si myslím, že by mal aspoň raz navštíviť každý, by som okrem Bratislavského hradu a Ufa spomenul viacero menej známych miest a pamiatok. Za všetky by som spomenul Villu Rusticu v mestskej časti Dúbravka. Sú to pozostatky bývalých rímskych kúpeľov, ktoré sú jediné na Slovensku a asi aj v celom regióne strednej Európy. Spomedzi ďalších unikátov európskeho formátu by som spomenul Nádvorie Európy v Komárne. Je zaujímavé tým, že sa tam nachádzajú budovy, ktoré reprezentujú jednotlivé členské štáty Európskej únie. Človek sa tu za pár minút prejde po celej Európe, čo má veľkú pridanú hodnotu. Len je škoda, že veľa ľudí o tom nevie. Myslím si, že toto miesto by malo byť plné turistov 24/7. Zatiaľ to tak nie je, ale verím, že sa to zmení.
A čo sa týka svetových unikátov, spomenul by som napríklad skalné obydlia v Brhlovciach. To sú vlastne domy vytesané priamo do skál. Podľa teba, aká je Slovensko krajina? Často sa hovorí, že sa nevieme predať a že máme mnoho „drahokamov“, o ktorých nevieme. Je, podľa teba, toto jeden zo zásadných problémov? Neviem, či by som to nazval problémom, ale myslím si, že máme čo zlepšovať aj v tejto oblasti. Naozaj, kdekoľvek v zahraničí vedia predať aj hocijakú skalu, ktorá je len trochu zaujímavá. To je to, čo tu chýba. Nech to aj znie ako klišé, no my tu skutočne máme veľa zaujímavých miest. Okrem mora tu máme všetko a každý si tu nájde to svoje. Čiže áno, v tomto máme stále čo zlepšovať, aby sme sa vedeli lepšie predať. Z môjho pohľadu sú regióny, ktoré si už uvedomujú ten turistický potenciál a ťažia z toho. Niekde možno až prehnane. Kde to je prehnané? Kde to je prehnané? (smiech) Bol som napríklad v Čičmanoch a tie mi prišli až príliš prehypované. Osobne ma to miesto veľmi nezaujalo. Videl som oveľa zaujímavejšie a krajšie miesta. Rovnako som bol nedávno na Oravskom hrade, ktorý je naozaj krásny, ale len čo som tam prišiel, zaplatil som 7 eur za parkovanie, potom 13 eur pri vstupe. Ani som teda nevošiel dnu a už bolo 20 eur na osobu preč. Pre rodinu sa to potom celkom pekne nazbiera. Tu si teda obec uvedomuje, že pamiatka je unikát.
Čo je tvoja najväčšia srdcovka v rámci prírody a hôr? Sám často chodím napríklad na vrch Sivec, čo je miesto na východnom Slovensku nad priehradou Ružín. Je to taká stredne náročná túra s naozaj krásnymi výhľadmi, ak človek vychytá pekné počasie. Nevidieť odtiaľ len samotnú priehradu, ale aj Vysoké Tatry. A potom Chopok a Ďumbier v Nízkych Tatrách. Vysoké Tatry mám celkom dosť pochodené. Rád by som preto ešte vypichol Kôprovský štít. Ide o túru, ktorá stojí za to, pretože už po ceste je čo obdivovať - všetky tie plesá a jazerá. Trasa potom aj rýchlejšie ubieha.
Keď už sme naťukli tie túry, povedz niečo o svojej príprave, výbave, príp. talizmanoch, ktoré ti nesmú nikdy chýbať. Úplne súhlasím. U mňa nikdy nesmie chýbať základná výbava, to znamená, že vždy vyrážam dobre oblečený, kvalitne obutý a v batohu mi nesmie chýbať náhradné oblečenie. Lebo v horách sa počasie naozaj mení každých päť minút a človek má byť pripravený. Naozaj nikdy neviem, čo ma tam stretne. Potom, samozrejme, dostatok jedla, vody (ideálne vo vlastnej fľaši), nejaké ovocie a základná lekárnička. Myslel som si, že povieš, že nepiť niečo iné, ale (smiech) aj to platí, samozrejme. Nie je to dobrý nápad. To som chcel povedať - poriadne nabitý telefón. Áno, lebo keď si po ceste robím content a nejaké výstupy, ktoré chcem použiť, tak to, samozrejme, ide pomalšie. Ale mne to nevadí. Viac si to užívam, nemusím sa ponáhľať. Priznám sa, že nemám rád ľudí, ktorí si na začiatku túry zapnú hodinky a idú odušu hore, aby tam boli čím skôr. V tom nevidím zmysel.
Prezraď niečo zo zákulisia influencera. Aké to je? Spoznávajú ťa ľudia? Aká je tvoja príprava? Samozrejme, pripravujem si samotnú trasu, ale zvyknem si robiť aj akýsi náčrt alebo scenár výstupov, ktoré chcem robiť. Samozrejme, závisí aj od toho, či ide aj o nejakú spoluprácu. Čas mi teda zaberie nelen samotná túra, ale dôležitá je aj príprava, ktorá spravidla vyžaduje niekoľko dní. Myslím si, že som celkom zodpovedný. Hlavne, keď viem, že ma to živí. Preto chcem, aby to bolo dobré nielen pre Instagram, ale aj pre klientov a pod. A či ma spoznávajú? Spoznávajú. No skôr to je tak, že si fotia iba ruku (smiech) a mňa si ani nefotia. Zatiaľ teda tak. Verím, že sa to časom trošku zmení. No možno aj nie, uvidíme. Je to, samozrejme, veľmi príjemné, keď ma spoznajú.
Zažil si v rámci svojich ciest aj nejakú kritickú situáciu? Priznám sa, že takúto vypätú situáciu som našťastie nezažil. Medvede som dodnes nestretol, aj keď ich vraj máme veľa. Do hôr nikdy nechodím sám a ani to ľuďom neodporúčam. Pri náročnejších túrach je to aj o bezpečnosti. Vždy som teda s kamošmi alebo s niekým. Nič náročnejšie sa nám teda nestalo. Istý čas som mal obdobie, že nech som prišiel kdekoľvek na Slovensku, pršalo tam. Takže to nebolo vždy len fajn.
Počasie je jasná vec, ale spýtam sa inak. Určite si ponadávam aj na samotnej túre. No vždy ma zamrzí aj to, že napriek veľkej celosvetovej osvete je medzi nami stále veľa ľudí, ktorým nerobí problém odhadzovať odpadky. Asi nikdy nepochopím, že človek si na túru dokáže zobrať plnú dvojlitrovú fľašu vody, ale keď ju vypije, je pre neho problém odniesť tých pár gramov späť. Radšej ju vyhodí do prírody. Vtedy si riadne ponadávam. Zvyknem tie odpadky na túrach zbierať a občas to zdieľam pre inšpiráciu, aby ľudia nerobili to isté. Nech spolu trošku prispejeme k čistejšiemu Slovensku. Tak toto ma vie nahnevať. A možno na niektorých miestach aj služby. Počas vysokej školy aj v zahraničí som dlhé roky pracoval v oblasti gastronómie. Viem si to teda odsledovať aj z praktickej stránky.
Zostaňme teda na chvíľu pri gastre. Cestujem po Slovensku a povedal by som, že ľudia u nás už vedia odhadnúť ceny. Aj to, kde už sú prestrelené. Ja som napríklad veľký kávičkár, no na slovenských cestách som prestal piť cappuccino, lebo na 99 % miest ho tu nevedia urobiť. Možno sú to detaily, ale zistil som, že keď si človek po celodennej túre chce dať dobrú kávu, na Slovensku si ju na veľa miestach jednoducho nedá. Takže odo mňa možno odkaz pre podniky, že netreba ísť vždy len po zisku.
Poďme ďalej bádať po Slovensku. Ako som spomínal, ja sa snažím ukazovať menej známe miesta. Keď sa povie Slovensko, ľuďom napadnú Vysoké Tatry, možno Štrbské pleso. Veľa ľudí ide, minimálne z môjho pohľadu, takto na istotu. Ale ak sa budú trošku snažiť a hľadať (nemyslím len na mojich stránkach), nájdu aj ďalšie. Ja by som odporučil napríklad horný Zemplín, kde som bol nedávno. Považujem ho za región, ktorý ponúka veľa zaujímavého. Veľmi ma baví objavovať malé dedinky akoby na konci sveta, kde majú možno nejaké múzeum alebo sa tam dá ísť na príjemnú túru. Primárne zvyknem jazdiť vlakmi. Chcem tak ľuďom ukázať, že aj keď nemajú auto, neznamená to, že musia sedieť doma. A rovnako sa takýmto spôsobom snažím žiť trochu ekologickejšie a ukázať, že to nie je až taký problém. Som samé ucho.
To, samozrejme, neviem presne (smiech), ale je to veľmi veľa. V lete som v podstate stále na cestách. „Obstojné“ je dobré slovo. Samozrejme, je čo zlepšovať, ale to je vo viacerých oblastiach. Už sme si ako-tak zvykli, že vlaky meškajú. Je to takmer nepísané pravidlo, ale verím, že sa to zmení. Samozrejme, náročnejšie je, keď idem do nejakej malej zabudnutej dedinky, tam sú tie spoje slabšie, často jeden autobus za deň. Vtedy je to náročnejšie, ale nevadí mi to, lebo ma baví také autentické cestovanie. Keď je človek v aute, tak si za pár hodín vie prejsť veľa miest. Ale mňa baví aj putovanie na to miesto, možno aj rozhovory s ľuďmi vo vlaku alebo s miestnymi v daných dedinkách.
Predstavme si teraz slepú mapu Slovenska a snažme sa vybodkovať miesta, na ktorých si bol. Bude to rovnomerné? Snažím sa ísť naprieč Slovenskom. Jednak aby ma to bavilo a aj aby som ľuďom ukázal, že v každej časti Slovenska niečo je. Mal som ešte čo robiť na Horehroní alebo Gemeri. Tam som až tak často nebol. A je to opäť región, ktorý nie je turisticky preplnený, ale ponúka veľa zaujímavých miest aj pamiatok. Môj kalendár na najbližšie mesiace vyzerá asi tak, že som vybookovaný do konca roka, z čoho sa veľmi teším, lebo ma to stále baví. Nebojím, lebo napriek tomu, že Slovensko je rozlohou malá krajina, máme tu toho veľmi veľa. Napríklad nevidím zmysel v tom, aby som si počítal miesta, ktoré navštívim. Takisto platí, že ak som už na nejakom mieste bol, neznamená to, že tam nemôžem ísť opäť. Stačí zmena ročného obdobia a tá atmosféra a miesto sú úplne iné. Som rád, že som sa vyprofiloval na blogera, ktorý cestuje len po Slovensku.
Ľudia sa ma zvyknú pýtať, či sa nechystám aj do zahraničia. Takéto spolupráce s hotelmi alebo gastroprevádzkami napríklad vôbec nerobím. Videl som už na začiatku, že sa mi ťažko opisovala realita, keď som vopred vedel, že je to spolupráca. Zistil som, že toto nie je pre mňa a nechcem to robiť. Keď si spomenul to zahraničie, nechýba ti more? Nechystáš sa? Chystám sa po lete, keď budem mať viac času, iba tak sa ísť vyvaliť na pár dní k moru. Viem, že sa budem opakovať, ale mňa naozaj baví Slovensko. Beriem to ako prácu, tak to vnímam inak ako bežný turista. Úplne iná asi nie. Ako som už spomínal, bolo pár miest, ktoré ma nedostali tak ako iných, napríklad tie Čičmany. Potom môžem spomenúť vyhliadku v Bojniciach, ktorá bola pred časom tiež vyhypovaná, ale pre mňa to žiaden zmysel nemalo. Čiže úplne sklamaný som nebol. Sám to robím tak, že sa vždy snažím ukázať realitu, aby sa mojim sledovateľom nestalo presne toto.
Skús dať na záver poslucháčom a poslucháčkam nejaké cestovateľské tipy. Prosím, špecifikujme si, kde sa nachádzame. Sme na východe Slovenska v košickom regióne, asi hodinku autom od Košíc. Je to Rastlinný kostol, jeden z najväčších prírodných unikátov na Slovensku. Ako som spomínal, nemá steny ani strechu a v strede rastie strom. Je to príjemné čarovné miesto. Kostol je na opustenej lúke asi tri kilometre za dedinou. Dostať sa tam nie je nič náročné. Môže to byť príjemný výlet aj pre rodinku s deťmi. Je tam dokonca ohnisko na opekanie. Ľudia tam teda vedia stráviť príjemný čas. Je to dobrý tip možno aj na jednodňový výlet. Už viem, ako to mám robiť (smiech).
Na strednom Slovensku mám rád napríklad obec Špania dolina, ktorá je neďaleko Banskej Bystrice. Tá už je v poslednom čase známejšia a pomerne obľúbená. Bol som tam, keď ešte taká známa nebola, a naozaj ma fascinuje. Bol som tam viackrát aj počas zimy, keď bola taká poriadna. A na západe? Tu budem diplomat a poviem, že Malé Karpaty. Oooo, nie, nie, nie, to je nuda. Dobre, tak spomeniem Holíč. Bol som tam nedávno a mesto ma príjemne prekvapilo. Keď sa povie Holíč, každému asi napadne zámok, ktorý tam je. Ten je, samozrejme, veľmi pekný, ale mne sa na tomto mestečku páčilo aj to, že tam majú aj rozhľadňu či veterný mlyn, ktorý je jediný na Slovensku. V zámockom parku sa nachádza bylinková záhrada, ktorá je naozaj veľmi pekná. Opäť ... Slovensko je skutočným pokladom pre tých, ktorí milujú prírodu. Nájdete tu horské masívy, krištáľovo čisté jazerá a husté lesy, ktoré ohromujú svojou krásou a rozmanitosťou. Každý výlet do národných parkov tejto krajiny je dobrodružstvom, kde príroda fascinuje podobne ako hra Plinko SK svojimi nečakanými cestami a prekážkami.
Horný Zemplín patrí k mojim najobľúbenejším regiónom na Slovensku, a tak som sa tam vybral štúrovať už tretí rok po sebe. Čo vidieť na Hornom Zemplíne? Cestovanie po Slovensku ponúka možnosť spoznať bohatú kultúru a zároveň si užívať online kasínové hry. Aby ste však mohli hrať legálne a bezpečne, je dôležité pochopiť zákony o hazardných hrách, licenčné predpisy a bezpečné platobné možnosti. Tu je kompletný sprievodca, ako začať.
Najzaujímavejšie miesta a zážitky z cestovania po Slovensku
Rozšírený prehľad miest, kde autor objavuje výnimočnú prírodu, históriu a menej známe poklady Slovenska. Od múzeí obuvi v Kluknave po Nádvorie Európy v Komárne a rastlinný kostol sv. Ladislava v Debradi. Rozprávanie kombinuje osobný príbeh, tipy na výlety a motiváciu objaviť menej známé stránky krajiny.
Objavíte návštevníkmi často prehliadané skvosty ako Skalné obydlia v Brhlovciach či Kôprovský štít v Tatrách, ktoré ponúkajú jedinečné výhľady a sezónnu návštevnosť, ktorá podčiarkuje ich jedinečnosť. Opisuje tiež negatívne skúsenosti s prehusteným turistickým marketingom a cenovou politikou pri niektorých pamiatkach, čo motivuje cestovateľa hľadať autenticitu mimo hlavných trás.
Najväčšia srdečná záľuba autora smeruje k Vysokým Tatrám a ich menej známejším vrchom ako Kôprovský štít či malebné pohľady zo Sivecu nad Ružínom. Okolitá príroda a turistické chodníky sú pre neho hlavným motívom, pričom dokumentuje aj praktické aspekty výbavy, plánovania a bezpečnosti na túrach. Vodiace stretnutia so sledovateľmi a zdieľanie skúseností sú súčasťou jeho autentického prístupu k cestovaniu po Slovensku.
V závere ponúka konkrétne tipy na výletné trasy a lokality po východnom, strednom a západnom Slovensku. Spomína Rastlinný kostol v Debradi, Španiu dolinu pri Banskej Bystrici aj Holíč s unikátnou architektúrou a výhľadmi. Tieto odporúčania majú povzbudiť čitateľa, aby aj menej známe miesta objavil a vnímal Slovensko ako komplexný prírodný a kultúrny poklad.