Územie Národného parku NP Poloniny sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska. Z hľadiska regionálneho geomorfologického členenia Slovenska patrí prevažná časť územia do oblasti Polonín, južný okraj územia zasahuje do oblasti Nízke Beskydy. Tieto oblasti sú súčasťou subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty.
Geografické vyčlenenie a hranice parku
Oblasť Poloniny, ktorých hlavná časť sa nachádza na území Ukrajiny a Poľska, tvorí na našom území celok Bukovské vrchy, ktoré tvoria podcelky Bukovce a Nastaz. Oblasť Nízke Beskydy reprezentuje celok Beskydské predhorie zastúpené podcelkom Ublianskou pahorkatinou, ktorá tvorí južnú hranicu územia. Západnú hranicu predstavujú Nízke Beskydy - ich celok Laborecká vrchovina. Severnú hranicu územia NP Poloniny tvorí hraničný hrebeň s Poľskom s kótami výraznejšie prekračujúcimi nadmorskú výšku 1000 m - Strop (1012), Kruhliak (1100), Pľaša (1162), Ďurkovec (1188), Hrúbky (1186) a Kremenec (1210).
Východnú hranicu NP Poloniny tvorí hraničný hrebeň s Ukrajinou s masívmi Stinská (1092) a Rožok (793). Masívy Veľkého Bukovca (1012), Malého Bukovca (Stolová 932), Kučalaty (917), Nastazu (Stredný grúň), Magury (655) a Skury (857) spolu s pohraničnými hrebeňmi uzatvárajú vnútrohorské kotliny - Ruskú, Runinskú, Sedlickú a Uličskú. Územie NP Poloniny je podľa geologického členenia Slovenska súčasťou duklianskej jednotky flyšového pásma, ktoré tvoria sedimentárne horniny strednej kriedy až paleogénu.
Geológia a relief
Horniny sú tvorené rytmicky sa striedajúcimi vrstvami prevažne ílovcov a pieskovcov. Súvrstvie hornín predstavuje pozostatok dna prehistorického flyšového mora Tethys. Duklianska jednotka obsahuje viacero vrstiev: najstaršie lupkovské vrstvy, cisniansky, podmenilitové, menilitové a vrchné časti súvrstvia dukliankej jednotky predstavujú čergovské vrstvy. Flyšové horniny sú často prekryté mladšími kvartérnymi sedimentami. Jednotlivé flyšové formácie boli prevrásnené horotvornými pohybmi do synklinálnych a antiklinálnych pruhov. Po tektonických pohyboch je územie rozdelené na brachyvrásové a brachysynklinálne štruktúry, ktoré formujú horské chrbty a medzihorské kotliny.
Reliéf NP Poloniny je výrazne členitý: striedajú sa horské chrbty s hlbokými dolinami, v ktorých sa nachádzajú malé kotlinky a brázdy. Výrazné kopce, zvané tvrdoše, vystupujú nad okolitý terén a sedlá, ako napríklad Ruské sedlo vo výške 797 m, vytvárajú prechod medzi chrbtiami. Vrstvenie a tektonické poruchy sa prejavujú aj tvorbou svahových porúch a jazykov v podobe blokových zosuvov, čo vedie k objavovaniu skalných stien ako Jarabá skala, Oreničova skala a Borsučiny.
Klimatické pásma, pôdy a hydrografia
Z hľadiska klimatických pomerov sú na území NP Poloniny zastúpené všetky klimatické oblasti - teplá, mierne teplá a chladná oblasť. Pestré klimatické pomery sú podmienené rozmanitosťou reliéfu. Územie patrí z veľkej časti do chladnej klimatickej oblasti, v kotlinách je mierne teplá a v horstvách sú najdrsnejšie vrcholové polohy.
Na vzniku pôd sa spolupodieľali tvar reliéfu, nadmorská výška, klíma, biotické činitele a antropogénne faktory. Pôdy sú zastúpené prevažne hnedými pôdami nenasýtenými; v nivách väčších vôd sa nachádzajú surové až hnedé nivné pôdy. Flyšové polohy sú zastúpené pararendzinami a pôdne typy sú náchylné na eróziu.
Riečny systém NP Poloniny patrí do povodia Bodrogu a vytvára vejárovitú sústavu vodných tokov s množstvom prítokov. Hlavné prítoky zahŕňajú Uliu a Ublianku na západe a Laborca s prítokmi Cirochou a Udavou. Západná časť územia je odvodňovaná cez Cirochu; najväčšia časť územia je odvodňovaná Uličkou a jej prítokmi. Rieka Udava pramení na území parku a je významným javom v pramennej oblasti, ktorá súvisí s prebiehajúcim procesom pirátstva medzi poľskými tokmi Solinkou, Osławou a Balnicou.
Na rieke Cirocha bola v roku 1987 vybudovaná Vodárenská nádrž Starina o objeme 59,8 mil. m3 vody, s plochou 240 ha a výškou hrádze 50 m. Voda z nádrže sa používa na zásobovanie miest Snina, Humenné, Vranov nad Topľou, Košice, Prešov a okolitých sídiel.
Biológia, ochrana a kultúrne hodnoty
Unikátom Polonín sú bukové lesy a pralesy; v rokoch 1993 bol NP Poloniny zaradený do siete medzinárodných biosférických rezervácií pod správou UNESCO. Viac ako 80 % rozlohy parku tvoria lesy. Vysoký význam majú aj endemické a vzácne druhy rastlín a živočíchov; nachádza sa tu veľká koncentrácia endemických a ohrozených druhov.
Najvyššie vrchy Polonín sa sústreďujú na hlavný hrebeň, ktorý zároveň slúži ako štátna hranica s Poľskom. Poloniny patria do mierne kontinentálneho podnebia. V oblasti je možné sledovať Mliečnu cestu a tisíce hviezd počas jasnej noci; pozorovanie oblohy ponúka aj Astronomické observatórium na Kolonickom sedle, ktoré je súčasťou Vihorlatskej hvezdárne v Humennom.
Medzi zaujímavými lokalitami sa nachádza Jarabá skala v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskom pohraničnom hrebeni, Lúka medovej baby na trase z Novej Sedlice na Riabe, či vrch Ďurkovec s pozorovaním hviezd na výške 1188 m. Vrch Kremenec s výškou 1 221 m je súčasťou Bukovských vrchov a NP Poloniny.
Sprievodná kultúrno-prírodná hodnota
Medzinárodný výbor UNESCO v roku 2007 zaradil bukové pralesy v Bukovských vrchoch medzi svetové pamiatky, dopĺňajúc zoznam s pralesmi na Ukrajine a v ďalších častiach Slovenska. Unikátnym prvkom sú aj tradičné drevené chrámy a kultúrne dedičstvo regiónu. NP Poloniny je otvorený celoročne a predstavuje najvýchodnejší slovenský národný park, ktorý zároveň zasahuje aj na poľské a ukrajinské územie.
Hlavné východiskové mesto pre návštevníkov Polonín je obec Nová Sedlica. Z turistického hľadiska je park známy bukovými lesmi, pralesmi a možnosťou pozorovať hviezdnu oblohu; vhodné miesto na poznávanie je aj Starina a strediská okolo Vihorlatskej oblasti.
filmové upokojujúce turistické video [prírodné video 4k] sony a7iii
Vysvetlenie základnej truth: Poloniny predstavujú jedinečnú kombináciu geomorfologických, geologických a ekologických hodnôt s prepojením na susedné státy, čo im dodáva medzinárodný význam a význam pre ochranu biodiverzity v Európe.