FaunaV Pieninách a ochrannom pásme NP bolo doteraz zaznamenaných 61 druhov cicavcov vrátane rysa obyčajného (Lynx lynx), vlka dravého (Canis lupus) a medveďa hnedého (Ursus arctos). V rieke Dunajec a prítokoch rieky žije 17 druhov rýb. Vyskytuje sa tu viac než 190 druhov vtákov, z toho tu približne 134 druhov hniezdi. Viac...
FlóraNa území Pienin rastie viac než 1100 druhov vyšších rastlín (z toho 18 druhov čeľade Orchideacea), 291 druhov machov ( cca 670 druhov v SR), 470 druhov lišajníkov (v rámci SR 1200 druhov), 677 druhov húb. Viac...
Historicko-právny rámec a rozmery chráneného územia
Návštevný poriadokPodrobností o povinnostiach návštevníkov Pieninského národného parku (ďalej len „národný park“) a jeho ochranného pásma, o rozsahu a spôsobe dopravy, a kultúrno-výchovnom využívaní národného parku a jeho ochranného pásma vymedzuje VYHLÁŠKA Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 5/2006 z 27. júna 2006 o Návštevnom poriadku Pieninského národného parku a jeho ochranného pásma . v sídle Správy PIENAP-u. sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa, v Prešovskom samosprávnom kraji, rovnako ako ochranné pásmo NP. Národný park zasahuje do katastra 6 obcí, ochranné pásmo do katastra 14 obcí. Vyhlásenie16. januára 1967, nariadením č. 5. Predsedníctva Slovenskej národnej rady o zriadení Pieninského národného parkuVýmera vlastné územie: 3 749,50 ha ochranné pásmo: 22 444 ha.
Stupeň ochranyvlastné územie: zóna A až Dochranné pásmo: 2 Užitočné informácieČo robiť keď stretnem medveďaNajlepšia je prevencia. Vyhýbajte sa pohybu po území v súmračných hodinách večer a nad ránom, kedy je aktivita medveďa najväčšia. Pohybujte sa len po vyznačených chodníkoch, upozorňujte na svoju prítomnosť, ale bez zbytočného hluku. Postačuje sem tam odkašľať, alebo si pospevovať, prípadne ak nie ste sami, môžete viesť tichý rozhovor. Vyhýbajte sa húštinám, či uhynutým zvieratám.
Na území Pienin bol v roku 1932 vyhlásený prvý Medzinárodný park v Európe. Tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Neskôr, v roku 1967, vzniká Pieninský národný park (PIENAP). Má rozlohu 3725 ha a výmera jeho ochranného pásma je 22 444 ha. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka asi 6 km. Bradlové pásmo, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát, sa vyznačuje mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežičiek a bradiel rozmanitého tvaru, ktoré spolu s Prielomom Dunajca vytvárajú výrazné krajinné dominanty.
Rozčlenenie územia a hlavné geografické celky Pienín
Územie Pienin sa člení na tri časti: 1. Spišské Pieniny sa nachádzajú v západnej časti Pienin a rozprestierajú sa medzi riekou Bialka a Niedžicou. Ich súčasťou je hradné bralo Niedžica. Na slovenskú stranu neprechádzajú 2. Centrálne Pieniny sa nachádzajú po obidvoch stranách rieky Dunajec od hradného brala Čorštýn až po mesto Ščavnica. Centrálne Pieniny sa členia ešte na menšie časti, a to: Čorštýnske Pieniny s najvyšou kótou Nová hora (902 m n.m.) sa tiahnu od hradného brala Čorštýn až po sedlo Šopka západne od Troch korún. Na slovenskú stranu nezasahujú. Masív Troch korún sa rozprestiera od sedla Šopka až po údolie Pieninského potoka. Masív Troch korún rozdelila rieka Dunajec prielomovou dolinou na dve časti. Z ľavej - poľskej strany sú ich súčasťou známe Tri koruny (982 m n. m.), ktoré sa vypínajú až 520 m nad hladinou Dunajca. Na pravej - slovenské strane ich tvorí hrebeň Kláštornej hory (657 m n. m.), Holice (828 m n. m.) a Plašnej (889 m n. m.) s Haligovskými skalami. Pieninky sú považované za najmalebnejšiu časť centrálnych Pienin. Rozprestierajú sa medzi údolím Pieninského potoka po prielom Lesnického potoka. Najznámejším skalným bralom je Sokolica (747 m n. m.), ale najvyššou kótou je Čertežik (774 m n. m.). Výška skalných stien na poľskej strane dosahuje až 300 m nad hladinou Dunajca. Na slovenskej strane sav tejto časti Pienin nachádza len skalné bralo Osobitá (490 m n. m.) týčiace sa na pravej strane pred prielomom Lesnického potoka. 3. Malé Pieniny tvorí široký rozložitý hrebeň štátnej hranice nad obcou Lesnica, ktorý tiahne na západe od Prielomu Lesnického potoka a rieky Dunajec až po sedlo Rozdiel nad obcou Litmanová na východe. Ich súčasťou je najvyšší vrchol Pienín Vysoké skalky (1050 m n. m.).
Na území národného parku sa nachádzajú: Národné prírodné rezervácie Prielom Dunajca Prielom Lesnického potoka Haligovské skaly Národná prírodná pamiatka Aksamitka Prírodné rezervácie Kamienska tisina Malé jazerá Veľké Osturnianske jazero Jezerské jazero Prírodná pamiatka Jazero Chránený areál Pieninské lipy.
Pieniny patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa a v Poľsku do okresu Nowy Targ. Sídlo Správy národného parku je v obci Červený Kláštor. www.pienap.sk
Pltníctvo a turistické atrakcie
Pltníctvo na Dunajci Najväčšou atrakciou pieninskej turistiky je plavba na typických goralských pltiach. Historické pramene datujú prepravu po Dunajci už od 13. storočia. Plte boli zhotovené z vydlabaných kmeňov a slúžili na prepravu ľudí, materiálu a na rybolov. Pltnícka sezóna sa začína 1. mája a končí 30. októbra, slávnostným otvorením a uzavretím v obci Červený Kláštor. Na slovenskej strane je možné nastúpiť na plť z rôznych nástupných staníc a absolvovať splav rôznej dĺžky a času. Najkrajší úsek toku rieky - tiesňavu Dunajca, absolvujete bez ohľadu na výber nástupnej či výstupnej stanice. Počas plavby turisti dostanú výklad o flóre a faune, histórii, tradíciách a prírodných krásach Pienín. Trasy splavu, dĺžka a čas 8 km/cca. 1 h 30 min - z prístavu pltí pri NKP Červený Kláštor do Lesnice 9 km/cca. 1 h 45 min - z prístavu pltí Kvašné lúky pred obcou Červený Kláštor do Lesnice 12 km/cca. 2 h - z prístavu pltí pri obci Majere do Lesnice 14 km/cca. 2 h 20 min - z prístavu pltí Nokle za mestom Spišská Stará Ves do Lesnice www.pieniny.sk/pltnictvodunajec/
Naspäť do Červeného Kláštora je možné ísť pešo po turistickom chodníku popri Dunajci, na bicykli, na koči ťahanom koňmi alebo autobusom z Lesnice. Náročnejšia spätná túra vedie cez vrcholy poľských dominantných brál Sokolica a Tri koruny. Na Troch korunách sa nachádza vyhliadková veža, odkiaľ je úchvatný pohľad do strmím Prielomu Dunajca (vstup je spoplatnený).
Tesnú blízkosť hraničných prechodov možno využiť na výlet do Poľska. Hraničný priechod v Lesnici je určený len pre peších turistov a cykloturistov. Druhý hraničný priechod je v Lysej nad Dunajcom. Pre milovníkov vodných športov je na poľskej strane k dispozícii Czorsztynske jazero s plochou 10 km2 a Sromowské jazero. Jazerá vznikli prehradením rieky Dunajec. Na protiľahlých brehoch Czorstynskeho jazera sa nachádzajú hrady Niedzica a Czorsztyn. Veľmi zaujímavou je prehliadka hradu Niedzica, jedného z najzachovalejších hradov v Európe. Počas stáročí bol hrad pevnosťou i sídlom uhorských rodov, od r. 1920 patrí Poľsku. Turistov k návšteve hradu láka legenda o pokladoch Inkov, ukrytých v jazere Titicaca. Neďaleký Czorsztynsky hrad mal funkciu pohraničnej pevnosti ako protiváha uhorskej Niedzice. Býval častým ohniskom bojov, odboja a rebélií. Teraz je hrad štátnou kultúrnou pamiatkou. Z jeho zrúcanín je pekný výhľad. V zime môžu návštevníci lyžovať na blízkych lyžiarskych svahoch napr. v Kluszkowciach a v lyžiarskom centre Palenica v Szczawnici, kde majú k dispozícii viac lyžiarskych vlekov, sedačkovú lanovku, trate ľahké, stredne ťažké a ťažké, umelé osvetlenie a zasnežovanie.
Príroda a kultúra v PIENAP-e
Prielom Dunajca Začína sa pod Tromi korunami, kde dravé vody Dunajca vyhĺbili tiesňavu v dĺžke 8,5 km, pričom vzdušná čiara od začiatku po koniec prielomu má len 2,5 km. Prvou atrakciou v prielome je Jánošíkov skok, najužšie miesto tiesňavy, široké 10 - 12 metrov (podľa hladiny), jeho hĺbka dosahuje 12 metrov. Povesť hovorí, že keď Jánošík prijímal chlapcov do svojej družiny, prijal len toho, kto toto miesto preskočil. Dunajec na svojej ceste musel prudko meniť smer, čím vytvoril štyri veľké meandre. Za druhým meandrom sa rozprestierajú pozemky bývalej osady Lesnícka huta, ktorá vznikla približne v polovici 15. storočia a v minulosti sa v nej tavilo sklo. V oblúku tretieho meandra stoja legendami opradené skalné veže - Sedem mníchov. Azda najkrajšou prírodnou scenériou sa vyznačuje posledný meander. Dominuje mu vysoké štíhle bralo Sokolica na poľskej strane. Vo vrchole ohybu meandra vyteká z prameňa chladná Storočná voda. Vraj, kto sa z nej napije, určite sa takého veku dožije… Na konci prielomu ústi do Dunajca Lesnický potok. Ten pomedzi bralá Vylízaná a Osobitá skala vyhlodal tiesňavu v dĺžke asi 450 metrov. Pred vstupom do Prielomu Lesnického potoka bol ešte v 19. storočí postavený mlyn. Na jeho mieste je dnes vybudovaná Chata Pieniny. Pred vstupom do objektu sú osadené pôvodné mlynské kamene. V blízkosti chaty sa nachádza informačné stredisko PIENAP-u. 24. 6. 24. 6. Pieninský národný park (PIENAP) je rozlohou najmenší, ale svojou krásou nijako nezaostáva za ostatnými. Je v poradí druhým najstarším parkom a nachádza sa na hraniciach s Poľskom. Slovenskú prírodnú rezerváciu v Pieninách. Parkom Narodowym bola súčasťou prvého medzinárodného parku v Európe. ochranné pásmo má 22 444 ha a tvorí ho celé územie Zamaguria. pieninská, arábka chochlíkatá a rebrica horská sibírska. mäkkýšov a vyše 200 druhov stavovcov. Navštíviť sa odporúča najvyšší vrch Tri koruny ležiaci na poľskej strane parku. Krásu troch ostrých skál je však možné obdivovať aj počas plavby plťou. Komplex vápencových skál Haligovské skaly láka početnými jaskyňami a dutinami.
Geografie a susedné oblasti
Kde sa Pieniny nachádzajú a ku ktorým štátom patria? Pieniny ležia na území Slovenska a Poľska. Na Slovensku patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa, v Poľsku do okresu Nowy Targ. Do akého geologického celku Pieniny patria? Pieniny sú súčasťou bradlového pásma, ktoré sa tiahne približne 550 km od Moravskej brány až po Marmaroš v Rumunsku a tvoria hranicu medzi kryštalickými a flyšovými Karpatmi. Aké územia susedia s Pieninami? Na severe hraničia s Gorcami a Beskydom Sądeckim, na juhu so Spišskou Magurou, na západe s Belianskymi Tatrami a na východe s Ľubovnianskou vrchovinou. Aké sú rozmery Pienin? Dĺžka horstva je približne 35 km a šírka do 6 km. Čo formovalo reliéf Pienin? Pestrý reliéf vznikol vďaka rôznorodej odolnosti hornín a erózii, najmä pôsobením rieky Dunajec, ktorá vytvorila kaňonovitú Prielomovú dolinu medzi vápencovými bralami. Čím je známy masív Troch korún? Troje koruny (982 m n. m.) patria k najznámejším dominantám Pienin.
Ďalšie info sú o centroch, najvyšších bodoch, biotopoch a histórii; okrem toho sú uvedené podrobnosti o pestrom stave rastlinnej a živočíšnej ríše, ako aj o ochranných opatreniach a výstavbe infraštruktúry na rozvoj udržateľného turizmu a kultúrneho dedičstva.
