Žiadny milovník prírody, ktorý zavítá do subtropického juhozápadného Španielska, si istotne nenechá ujsť návštevu proslulého Národného parku Doñana. Chráněné územie vyhlásené v roku 1969 leží v ústí rieky Guadalquivir do moře a zaberá 543 km2. Oblasť dostala meno po vévodkyni doně Aně de Silva y Mendoza. Výstredná aristokratka v deltě rieky zbudovala sídlo pripomínajúce skôr pustovňu než prepychový palác. Národný park nevznikol vďaka predvídavosti štátnych úradov, ale kvôli medzinárodnej neziskovej organizácii. Dnešný Svetový fond na ochranu prírody (WWF International) totiž ešte ako nadácia IUCN - Medzinárodná únia na ochranu prírody vykúpil v roku 1963 od súkromných majiteľov časť miestnych močiarov.
Ak by sme hľadali v Európe chránene územie, ktoré sa stalo sběrateľom najrôznejších medzinárodných ocenení územnej ochrany, Národný park Doñana by bol viac než vhodnou voľbou. Oblasť, miestnymi označovaná ako Coto de Doñana, sa pod podnet UNESCO stala biosférickou rezerváciou a lokalitou svetového dedičstva. Národný park získal aj prestížny Európsky diplom Rady Európy a Úmluva o mokřadoch majúcich medzinárodný význam, známejšia ako Ramsarská úmluva, ho vyhlásila za mokřad medzinárodného významu. A hneď na úvod povedzme, že naprosto zaslúžene.
Najvýznamnejšie ekosystémy a ich charakter
Veľká päťka územia národného parku tvorí päť základných ekosystémov. Třicetikilometrový pás prírodných pláží, tiahnúci sa od Matalascañas po ústie Guadalquiviru, ani vzdialene nepripomína miesta hromadného slnečenia, dobre známe českej verejnosti z Costa Brava či Costa del Sol. Doñanu ale najviac preslávili pohyblivé piesočné duny, vytvorené vetrom vanúcim z Atlantického oceánu a šíriace sa do vnútrozemia rýchlosťou čtyroch až šiestich kilometrov ročne. Zarastajú ju sporá vegetácia tvoriaca odolné trávy, cistem (Cistus spp.), vresom obecným (Calluna vulgaris), vresovcom pleťovým (Erica scoparia), krovnatými rastlinami a pôsobivou borovicou piniou (Pinus pinea), v angličtine podľa tvaru výstižne označovanou ako deštníková borovica.
Duny vysoké až 40 m môžu vyvolať návštevníkom predstavu Sahary. Ostatne, to bol dôvod, pre ktorý tu opakovane vysadili nepôvodné veľblúdy jednohýbé (Camelus dromedarius). Charakter miestnych močálov sa výrazne mení podľa ročného obdobia. Mokrade vznikajúce na nahromadenom íle vo sníženinách vďačia za vznik vydatným jesenným dažďom. Planina delty Guadalquivir sa tak môže premeniť na takmer súvislé plytké jazero. Na jar sa v močiaroch zelená nová vegetácia, tvoriaca opeřencům vynikajúce podmienky na hniezdenie. Letné horúčavy naopak zeleň ničia a vysušujú mokrade do takej miery, že ešte nedávno životom nabitá lokalita pripomína popraskaný povrch púšte.
Pre krovnatú vegetáciu, tvoríacu ekoton medzi močálmi a zpevnenými dunami porastenými lesom, sa vžilo označenie vera a nájdeme v nej mokrade aj lesné druhy rastlín a živočíchov. Na nepohyblivých pieskoch rastú lesné porasty, v ktorých dominuje borovica piniová, korkový dub (Quercus suber), planý olivovník európsky (Olea europaea) a niekoľko druhov jalovcov (Juniperus spp.). Piesčité duny zarastajú krovinnou vegetáciou, borovicami piniemi (Pinus pinea) a jalovcom (Juniperus spp.).
Ptačí ráj Doñany
Věhlas Doñany potvrdzujú najmä ornitológovia. Na území národného parku bolo doteraz zaznamenaných 419 stálych a migrujúcich druhov vtáctva, čo je viac než v celej ČR. Mokrade so sladkou alebo sladkovodnou vlhkosťou rok čo rok priťahujú k prezimuovaní viac než pol milióna vodných vtákov. Pretože rezervácia leží na hlavnej migračnej trase z Európy do Afriky a späť, tvorí „hrdlo fľaše“, ktorým každoročne migruje šesť miliónov opeľencov. Avšak nejde len o počet druhov alebo jedincov.
Národný park Doñana je jedným z mála miest v Európe, kde sa vyskytuje plameňák ružový starosvetský (Phoenicopterus ruber roseus). Najväčšiu popularitu medzi návštevníkmi si získavajú plameňáky ružové starosvetské (Phoenicopterus ruber roseus), brodia sa v tisíckach plytkých, maximálne 60 cm hlbokých mokraďach. Ptáci, ktorým antickým autorom pripomínali bájneho Fénixa, tu v období s dostatkom vody tiež vyvádzajú mláďatá. Milovníci dravcov sa tešia, že pri pohľade na oblohu zvyčajne uvidia krúžiťého dravca. Zatiaľ čo početnosť orla iberského (Aquila adalberti) sa vo Španielsku zvýšila z 38 párov v roku 1974 na 253 párov zaznamenaných v roku 2008, v Doñane v 90. rokoch 20. storočia pytliaci otrávili polovicu populácie, takže dnes tu hniezdi len sedem párov tohto majestátneho dravca. Ti, ktorí sa učarovali vodným ptákom, môžu pri šťastí pozorovať čírku úzkozobú (Marmaronetta angustirostris). Stredoeurópan určite poteší zo stretnutia s celosvetovo ohrozenou kačicou bielohlavú (Oxyura leucocephala), rýchlo miznúcu v dôsledku kríženia s invazívnou severoamerickou kačicou kaštanovou (Oxyura jamaeinsis), ktorá sa v mnohých európskych krajinách dostala do voľnej prírody z chovov a vytvorila tu životaschopné populácie.
V Coto Doñany hniezdi najpočetnejšie európske populácie ďalších exotických ptačích klenotov, menovite sýkora modrá (Cyanopica cyan), ibis hnedý (Plegadis falcinellus), stepokura krásna (Pterocles alchata) alebo lyska hrebenatá (Fulica cristata).
Navštíviť Doñanu však znamená aj rešpektovať, že návštevníkom zostáva prístupná len malá časť parku a že počet turistov je prísne regulovaný. Preto je vhodné sa pred návštevou dohodnúť so správou parku. V Európe hniezdi čírka úzkozobá (Marmaronetta angustirostris) iba na niekoľkých miestach v Španielsku - v Coto de Doñana zimuje až 600 jedincov tejto pozoruhodnej kačice.
Hrozby a súčasné výzvy
Najaktuálnejšie výskumy DNA a paleontologické nálezy naznačujú, že populácia straky modrej (Cyanopica cyan) na Pyrenejskom polostrove sa natolko líši od 9 000 km vzdialenej populácie vo východnej Ázii, že by mala byť považovaná za samostatný druh - straku iberskú (Cyanopica cooki). Plná štvrtina celosvetovej populácie ohrozenej kačice bielohlavej (Oxyura leucocephala) žije vo Španielsku - 200 párov vyvádza mláďatá v Národnom parku Doñana.
Doñana sa nachádza na západnom cípe Andalúzie a spolu s ňou sa o ňu delia dve provincie - Huelva a Sevilla. Andalúzsky Národný park Doñana sa rozkladá na brehu rieky Guadalquivir u Atlantiku. Rozmanitá krajina s lagúnami a močaristiny je útočiskom a hniezdišťom mnohých vtákov, najmä jeřábov. Sídlí tu celé kolónie plameňákov. Kanadské drevá a mokrade zimujú všetky druhy vtáctva z celej severnej Európy. Do Coto Doñany je možné sa dostať buď autobusom z mesta Sevilla, alebo využiť turistické výletné lode a plaviť sa po rieke plavidlami. Pre vstup je nevyhnutné povolenie od Biologickej stanice Doñany. S sprievodcom je potom možné vybrať si medzi pešou turistickou alebo jazdou autom landroverom. Klima v Doňane je subhumídne stredomorské, takže letné priemerné teploty sa pohybujú okolo 25°C a jarné obdobie je charakterizované daždivým počasím. Celková plocha parku je 54 252 hektárov. Pozdĺž pobrežia je k videniu množstvo malých obranných veží, ktoré sa stavali proti pirátom. Názov parku pochádza z mena paní Doña Any Gómez de Mendoza y Silva, pre ktorú siedmy knieža z Medina-Sidonia postavil palác uprostred hôr. Skrátením Doña Ana = Doñana vznikol názov miesta. Park bol súkromný a až v roku 1963 odkúpil španielsky štát časť, asi 7000 ha, spolu s Medzinárodným fondom na záchranu prírody (WWF) a bola vytvorená Biologická rezervácia Doñana. O šesť rokov neskôr bol park vyhlásený za národný a v roku 2004 rozšírený do dnešnej veľkosti. Park je od roku 1994 na zozname UNESCO.
V roku 1998 zasiahla Doñanu najväčšia ekologická katastrofa v histórii Európy. Šesť miliónov ton bahna protrhlo hrádzu nádrže v Aznalcóllaru, asi 40 km severne od hraníc parku, kde sa ťaží železná ruda a zinek. Do rieky Guadiamar sa okrem masívnej hmoty dostali aj štyri milióny metrov krychlových čiernych, extrémne kyslých odpadových vôd obsahujúcich množstvo kovov. Vďaka okamžitým opatreniam a nákladom českých a španielskych daňových poplatníkov vo výške približne 200 miliónov eur sa kontaminovanú vodu z väčšej časti podarilo odkloniť. Napriek tomu vo vodných tokoch Doñany uhynuli všetky ryby, mäkkýše a kôrovce. Olovo a meď prenikli do potravného reťazca a ich vyššia koncentrácia v tkanivách viedla k úhynu vodných ptákov. V bezprostrednom ohrození sa ocitli najmä opeřenci živiaci sa koreňmi vodných rastlín, ktoré obalila vrstva sústrediújúca zinek.
Těžkosti čelia aj symbol parku. Najohrozenejšia kočkovitá šelma sveta, rys pardálový (Lynx pardinus), ničí čoraz viac silniční doprava. Vďaka sledovaniu pomocou vysílačiek (telemetria) vieme, že v Doñane žije 22 až 30 zvierat, čo predstavuje šiestu časť celosvetovej populácie. Ročne sa vo voľnej prírode Doñany narodí desať mláďat, ale počas roku zahynie štyri až šesť dospelých jedincov pod kolami automobilov. Preto bol na začiatku tisícročia zahájen chovný program zameraný na rozmnožovanie rysov v ľudskej starostlivosti. V roku 2005 sa v chovnej stanici El Acebuche narodilo vôbec prvé kotě v zajatí. Sľubne sa rozbiehajúci záchranný program však zasiahla možná smrteľná rana. Pretože pri území parku je povolený tradičný chov hovädzieho dobytka, rozšírila sa tuberkulóza skotu nielen na kopytníky, ale aj na rysy. A aby toho nebolo málo, od decembra 2009 do marca 2010 uhynuli v chove na chronické zlyhanie obličiek štyri jedince a viac než tretina jedincov v ľudskej starostlivosti vykazuje príznaky tejto choroby, ktorá sa pritom u rysov vo voľnej prírode nevyskytuje.
Doñana sa nachádza v západnej časti Andalúzie a spolu s ňou sa o ňu delia dve provincie - Huelva a Seville. Andalúzsky Národný park Doñana sa rozprestiera na brehu rieky Guadalquivir pri Atlantiku. Ide o rozmanitú krajinu s lagunami a močiarmi. Je útočiskom a hniezdišťom mnohých druhov vtákov, zvlášť jeřábov. Sídlí tu celé kolónie plameňakov. Kerovité lesy sa striedajú s pohyblivými dunami, brakické mokrade sú zimoviskom najrôznejších vtákov zo severu Európy. Nachádza sa tu najvýznamnejšia prírodná rezervácia močiarov Rocío, založená v ústí Guadalquiviru v roku 1963. Prezimuje v nej vtáctvo všetkého druhu putujúce Evropou. Žije tu mnoho rysov, polapených zvierat a dravého vtáctva. Do Coto Doñany je možné sa dostať buď autobusom z mesta Sevilla, alebo využiť turistické člny a prehliadnuť si krásy parku z rieky plovoucimi lodmi. Pre vstup je nutné povolenie, ktoré vydávajú na Biologickej stanici v Doňane. S průvodcom je potom možné vybrať si medzi pešou turistickou alebo jazdou autom landroverom. Klima je v Doňane subhumidné stredomorské, takže letné priemerné teploty sa pohybujú okolo 25 °C a jarné obdobie je typické daždivé. Celková plocha národného parku je 54 252 hektárov. Pozdĺž pobrežia je vidieť množstvo malých obranných veží, ktoré sa stavali proti pirátom. Názov parku pochádza z mena pani Doña Any Gómez de Mendoza y Silva, pre ktorú siedmy knieža z Medina-Sidonia postavil palác uprostred hôr. Skrátením Doña Ana = Doñana vznikol názov miesta. Park bol súkromný a až v roku 1963 odkúpil španielsky štát časť, približne 7 000 ha, spolu s WWF a bola vytvorená Biologická rezervácia Doñana. O šesť rokov neskôr bol park vyhlásený za národný a v roku 2004 rozšírený do dnešnej veľkosti. Park je od roku 1994 na zozname UNESCO.
Praktické informácie pre návštevníkov
Do Dona ny nie je úplne jednoduché sa dostať. Pre vstup je nevyhnutné povolenie vydané Biologickou stanicou v Doñane. S sprievodcom je možné vybrať si medzi pešou turistikou alebo jazdou landroverom. Návštevníci by mali rešpektovať, že prístup do najchránenejších zón parku je vo všeobecnosti obmedzený a vyžaduje autorizáciu. Park ponúka široké možnosti pozorovania voľne žijúcej fauny cez turistické trasy a špecifické výlety z lodí po rieke Guadalquivir.
Kačice Neobmedzená migrácia vodného vtáctva Biotop
Metadáta a praktické doplňky
Doñana je UNESCO svetové dedičstvo a biosférická rezervácia s bohatými mokraďami, dunami a pestrou faunou. Návštevníkom ponúka množstvo trás pre pešiu turistiku, cyklistiku a pozorovanie vtáctva. Pri návšteve sa oplatí rešpektovať delenie parku a komunikovať s miestnou správou, aby bola zaručená ochrana citlivých ekosystémov a vzácnych druhov.