Centrálna časť pohoria je tvorená kryštalickými horninami (granit, granodirit, rula, filit) a modelovaná pôsobením ľadovcov. Tam, kde ľadovce svojou činnosťou nezasiahli, sa vytvoril hladko modelovaný hôľny reliéf. Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Lesy zaberajú až 90% územia národného parku. Sú tu zastúpené lesné vegetačné stupne od tretieho dubovo-bukového, až po ôsmy - kosodrevinový. Podstatnú časť národného parku pokrývajú horské lesy smrekovo-bukovo-jedľového a smrekového lesného vegetačného stupňa. Zachovalé prirodzené lesy nájdeme aj mimo vyhlásených maloplošných CHÚ. Vo vrcholových častiach pohoria je vyvinutý aj alpínsky stupeň, reprezentovaný alpínskymi lúkami.
Zoogeograficky územie patrí do západokarpatského úseku podprovíncie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Fauna bezstavovcov Nízkych Tatier dodnes nebola predmetom systematickejšieho výskumu, avšak už čiastkové výskumy odhalili celý rad faunisticky významných druhov. Bohato je zastúpený hmyz, z ktorého najviac pútajú pozornosť motýle.
Rôznorodosť živočíchov: od veľkých šeliem po alpínske druhy
Medzi najvýznamnejšie druhy patrí endemický chrobák subalpínskeho a alpínskeho pásma pohoria behúnik podzemný (Duvalius microphtalmus). Vzácny je bežec snežný (Nebria tatrica) a bežec (Deltomerus tatricus). Ďalší mimoriadne vzácny vysokohorský zástupca z čeľade bystruškovitých je Leistus rousii. Z triedy mäkkýšov prevládajú horské druhy. Kruhoústnice patria medzi najstaršie nájdené stavovce.
Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského a podhorského pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Z obojživelníkov je najbežnejším skokan hnedý (Rana temporaria).
Na teplejšie lokality lesostepného a stepného charakteru je viazaná ropucha zelená (Bufo viridis). Veľmi vzácne sa v území vyskytuje rosnička zelená (Hyla arborea). Až do najvyšších hrebeňových polôh vystupuje vretenica severná (Vipera berus). V porastoch kosodreviny hniezdi stehlík čečetavý (Carduelis flammea).
Veľké šelmy a vodná fauna: kľúčové druhy a ich potreby
Z veľkých šeliem sa v Nízkych Tatrách vyskytuje medveď hnedý, vlk a rys ostrovid. V alpínskom pásme žijú svišť vrchovský a introdukovaná populácia kamzíka vrchovského tatranského. Z dravých vtákov hniezdi orol skalný. Svoj hniezdny areál tu má aj bocian čierny. Mnohé vtáčie druhy patria medzi vzácne migranty, transmigranty, resp. nidifikanty. Vytvárajú pestrú mozaiku biotopov a sezónnych sťahov.
Medzi ďalšie významné druhy patria kamzík vrchovský tatranský - na Slovensku ho nájdeme iba v Tatranskom národnom parku a v Národnom parku Nízke Tatry. Kamzíky žijú spoločenským spôsobom života; dospelý kamzík dosahuje hmotnosť do 50 kilogramov. Ruja prebieha v novembri až začiatkom decembra a mladé prichádzajú na svet koncom jari. SVIŠŤ VRCHOVSKÝ TATRANSKÝ obýva pásmo holín a skalných sutín nad kosodrevinou; dokáže si počas vegetačného obdobia vytvoriť dostatočné tukové rezervy, ktoré mu umožňujú prežiť dlhú tatranskú zimu.
Ekosystém a ochrana parcov
NAPANT je domovom aj najväčšej mačkovitej šelmy Slovenska - Rysa ostrovida či Vlka dravého. Unikátny jaskynný systém je domovom až 15 druhov netopierov a nájdeme tu tiež hniezdiská vzácneho vtáctva. Národný park Nízke Tatry (skr. NAPANT) je národný park na strednom Slovensku medzi údoliami riek Váh a Hron. Rozkladá sa na území Banskobystrického, Žilinského a Prešovského kraja. Najvyšší vrch je Ďumbier 2043 m n. m. Dominujúcim rastlinným spoločenstvom je les, ktorý pokrýva približne 70% z celkovej rozlohy.
Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny; porasty kosodreviny boli na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. Vďaka hustým konárom kosodreviny môžeme vidieť máloktoré vzrastom vyššie druhy a častejšie prevládajú brusnica čučoriedková a brusnica obyčajná. V Demänovských vrchoch a Salatíne sú prítomné všetky typické druhy rastlín typické pre Slovensko. Žijú tu takmer všetky západokarpatské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Kamzík vrchovský tatranský je ikonou pohoria a jeho populácia je súčasťou histórie a manažmentu parku.
NAPANT ponúka viac než 840 km značených turistických trás a 15 náučných chodníkov. Rozloha parku sa v priebehu rokov menila v súlade s úpravou hraníc a zonáciou; najnovšie údaje ukazujú zmeny, ktoré ovplyvňujú aj ochranné pásmo. Rozsiahla ťažba dreva a vznik holín sú často predmetom diskusií o budúcnosti parku. Ochrana tak ostáva kľúčovou témou pre správu parku a zodpovedné správanie návštevníkov.
Na špecifikáciu pravidiel pohybu návštevníkov a ozrejmenie vstupu motorových vozidiel do chráneného územia možno nájsť v návštevnom poriadku a súvisiacich dokumentoch. NAPRÁMZ NAJLEPŠIE ZDROJE: zborník Príroda Nízkych Tatier a brožúra Národný park Nízke Tatry - prírodné hodnoty, história a súčasný stav ochrany územia.
