Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) v stredu 25. februára schválilo nájom častí nehnuteľností vo vlastníctve Letiska Piešťany. Nájom bude trvať od nadobudnutia účinnosti zmluvy až do 20 rokov od ukončenia realizácie projektu, pričom cena nájmu je stanovená na jedno euro ročne počas celého obdobia trvania nájmu. Podľa dôvodovej správy kraj reaguje na výzvu Ministerstva dopravy SR Podpora rozvoja udržateľnej mobility mimo BSK, ktorá je súčasťou Programu Slovensko. Projekt je v súlade s územným plánom mesta a počíta sa s geometrickým plánom na presné určenie trvalého záberu pozemkov po dokončení stavby. Projekt je považovaný za strategický pre rozvoj dopravy a mestského prostredia v Piešťanoch a je financovaný z nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy ministerstva. Počíta sa s vybudovaním záchytného parkoviska pre približne 200 automobilov a autobusov. Realizovaná bude aj modernizácia existujúcich zastávok pre verejnú hromadnú dopravu a vybudovanie zastávok pre MAD vrátane potrebnej infraštruktúry. Súčasťou projektového zámeru je tiež príprava plochy pre budúci objekt cyklostanice s možnosťou doplnenia prislúchajúceho mobiliáru. Záchytné parkovisko bude chodníkom napojené na sieť mestských chodníkov a cyklochodníkom na mestskú cyklotrasu Pod Párovcami a Vážsku cyklomagistrálu s dostupnosťou do centra Piešťan. Čierny scenár sa nerealizuje. Zatiaľ.
Po minulotýždňovom valnom zhromaždení pokračuje spoločnosť Letisko Piešťany vo svojej prevádzke naďalej. O obnovenie plnej prevádzky však zrejme nepôjde. Podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Tibora Mikuša sa naskytá možnosť, že by sa zlúčilo s bratislavským letiskom a stalo by sa jeho záložnou pristávacou plochou. „Rokovania s potenciálnymi investormi, ktorí by mohli finančne vstúpiť do spoločnosti Letisko Piešťany, sa skončili neúspechom. Dúfam, že sa nám podarí letisko zachovať, ale bez pomoci štátu to nepôjde,“ vysvetlil Mikuš s tým, že podľa neho by ideálnym riešením bolo zlúčenie. Tomuto riešeniu nahráva výhodná vzdialenosť s dojazdom po diaľnici.
Župan Tibor Mikuš obviňuje Piešťany z nepriateľských krokov. Výsledkom minulotýždňového valného zhromaždenia je aj výzva veriteľom, aby svoje pohľadávky voči spoločnosti kapitalizovali a pomohli jej oddlženiu. Výška záväzkov Letiska Piešťany dosahuje asi 1,6 miliónov eur, pričom najväčším veriteľom je Mesto Piešťany. To za svoju šesťstotisícovú pohľadávku zablokovalo všetok nehnuteľný majetok letiska. Podľa primátora Miloša Tamajku je to vraj jediný možný spôsob, ako môže mesto zabrániť rozpredaju majetku spoločnosti. Naopak, Mikuš to vidí ako prejav nepriateľstva zo strany kúpeľného mesta. Mesto Piešťany v spoločnosti aktuálne zastupuje Remo Cicutto ako predseda dozornej rady. Jeho funkčné obdobie sa končí a zatiaľ nie je známe meno jeho nástupcu. Rozhodovať o ňom by mali piešťanskí poslanci ešte tento rok, keďže primátor Tamajka za tri roky o túto funkciu neprejavil záujem.
Podľa informácií sa na základe negatívneho postoja mesta k letiskovej akciovke zvažuje, že by o svoj súčasný vplyv v nej mohlo prísť. V zmysle zákona sa totiž v obchodných akciových spoločnostiach hlasuje podľa počtu akcií. TTSK vlastní 59,31 percent akcií, Mesto Piešťany 20,04 percent a ministerstvo dopravy 20,65 percent. Letisková spoločnosť mohla na svoju činnosť takmer okamžite získať 500-tisíc eur za predaj hangárovej haly, ktorú i tak nevyužíva. Nový majiteľ ju chcel využiť v súvislosti s leteckou prevádzkou, no primátor Tamajka ako zástupca mesta túto možnosť odmietol. Prišiel s investorom, ktorý má vraj o kúpu letiska vážny záujem. Z tohto investora, ktorý mal disponovať kapitálom s pôvodom v Ruskej federácii, sa takmer okamžite vykľula len, a to doslovne, schránková firma so svojím sídlom v poštovej schránke na priečelí piešťanského penziónu na ulici Pod Párovcami.
Téma letiskovej spoločnosti najviac rezonovala v novembri minulého roka. TTSK zvolal mimoriadne valné zhromaždenie, kde mala zaznieť jedna z možností, ako spoločnosť ozdraviť, a to jej likvidáciou podľa obchodného zákona. Riadne valné zhromaždenie letiskovej spoločnosti sa odohralo v stredu 31. mája v dopoludňajších hodinách. Okrem zástupcov troch akcionárov - Mesto Piešťany, Ministerstvo hospodárstva a dopravy SR a Trnavský samosprávny kraj (TTSK) - sa vstupu na zasadnutie domáhali aj dvaja zástupcovia piešťanských seniorov pod vedením poslanca mestského zastupiteľstva Petra Veverku. Zhruba po niečo viac ako dvoch hodinách ako prvý zasadačku opúšťal primátor Miloš Tamajka. Podľa jeho slov sa neprerokovalo to, čo chcel, a celé rokovanie vraj na neho pôsobilo chaoticky a nepripravene.
Spory medzi TTSK a Mestom Piešťany ohľadom letiska pretrvávajú odvtedy, čo sa stal Tamajka primátorom. Do dnešného dňa nereagoval na ponuku župana Tibora Mikuša byť členom dozornej rady letiskovej spoločnosti. Ambície mal však v roku 2015 viceprimátor Michal Hynek, ktorý sa do tejto funkcie nominoval sám a aj si to odhlasoval. Pre samozvanca ale nemali ostatní akcionári pochopenie, a tak ho nepodržali. Mesto tak v spoločnosti zastupuje exprimátor Remo Cicutto, ktorý však dosluhuje. Komu takýto stav vyhovuje? Pravdepodobne len Tamajkovi pre sebauspokojenie, že ho dnes nikto z mestských poslancov nemôže obviňovať zo zlého stavu letiskovej spoločnosti.
Piešťanské letisko nie je jediným slovenským letiskom, ktoré sa utápa v ekonomických problémoch. O svoju existenciu v súčasnosti bojuje aj letisko Žilina-Hričov. Zlá finančná situácia žilinského letiska nie je otázkou posledných mesiacov, kritický stav rovnako ako na letisku v Piešťanoch pretrváva už celé roky. Žilinskému letisku nepomáha ani fakt, že v tomto prípade je štát takmer stopercentným vlastníkom. Zanedbateľný počet akcií v tejto spoločnosti vlastní Žilinský samosprávny kraj, čo je zásadný akcionársky rozdiel oproti piešťanskej letiskovej spoločnosti, ktorej najväčším akcionárom, viac ako 60-percentným, je Trnavský samosprávny kraj (TTSK).
Štát, konkrétne zodpovedné ministerstvo dopravy a výstavby, z priamej podpory regionálnych letísk vycúvalo už pred niekoľkými rokmi. Piešťanské letisko v minulom roku žiadalo na túto činnosť 250-tisíc eur, štát mu však prisľúbil len sumu 162-tisíc. Podľa ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka na všetko ostatné si letiská musia zarobiť svojou činnosťou. Ako však prednedávnom pre Piešťanský týždeň Á. Érsek povedal, podľa neho je päť letísk na malé Slovensko priveľa. Piešťanské letisko rovnako ako žilinské je tesne pred kolapsom. O likvidácii spoločnosti, ktorá ho prevádzkuje, sa malo rozhodnúť už na valnom zhromaždení tejto akciovky v novembri minulého roka. Vtedy však pod ťarchou protestov verejnosti trnavský župan Tibor Mikuš o likvidácii nedal hlasovať a po skončení valného zhromaždenia vyhlásil, že rozhodujúce stretnutie akcionárov sa odkladá na máj v roku 2017. Piešťany, ktorým by malo na ich letisku zo všetkých miest kraja najviac záležať, medzitým zablokovali na katastrálnom úrade všetok nehnuteľný majetok letiskovej spoločnosti a blokujú i vyplatenie dlhov, na ktoré už existujú právoplatné súdom vydané platobné príkazy. Dočítate sa v Piešťanskom týždení číslo 15, ktoré je v predaji od 18. Nad piešťanským letiskom sa v súčasnej dobe výrazne zamračilo. Oblohu nad ním však nezatmeli mračná atmosférické, ale ekonomické. Letisko je už niekoľko rokov v strate. Zadlžuje sa najmä v kúpeľnom meste, a to neplatením daní z nehnuteľnosti za pozemky, na ktorých sa rozprestiera. Na novembrové mestské zastupiteľstvo je na prerokovanie pripravený materiál týkajúci sa úľav na dani z nehnuteľnosti letiskovej spoločnosti, ktorý by podľa dôvodovej správy predloženej do mestských komisií pre letisko znamenal ročnú finančnú pomoc vo výške 5600 eur. Pri tejto úľave sa radnica opiera o zákonnú možnosť zbaviť daňovej povinnosti pozemky funkčne spojené s dopravnou infraštruktúrou. Uvedená pomoc je však podľa našich informácií pre TTSK nepostačujúca. Letisko totiž na dani z nehnuteľnosti za niekoľko rokov kúpeľnému mestu dlhuje takmer pol milióna eur. A po vyrubení dane za rok 2016 spolu s úrokmi za omeškanie platieb narastie dlh ešte výraznejšie. V súčasnosti má Letisko Piešťany, a.s., troch akcionárov: TTSK s 59,31 % akcií, Mesto Piešťany 20,04 % a štát 20,65 % akcií. A práve na spoluvlastnícky aspekt sa na mesto trnavský župan Tibor Mikuš odvoláva. Aj pred časom zástupcom mesta odkázal, aby sa správali ako zodpovední hospodári a svojmu majetku pomohli prežiť ťažké obdobie. TTSK formou Kapitalizácie svoje pohľadávky voči letisku ešte v minulom roku umoril. Štát pri pomoci tiež neostal bokom a v minulom roku investoval 161 824 eur na bezpečnostný projekt letiska. T. Mikuš mal v minulosti aj konkrétny návrh, ako by mohlo mesto pomôcť letisku prežiť. Nakoľko odpustiť daň sa zákonným spôsobom nedá, Piešťany by mali podľa župana vo výške dlžoby voči mestu navýšiť kapitálové imanie letiska na účelovo viazaný účet v banke. Takéto riešenie sa však zástupcom mesta nepozdávalo a v máji tohto roka sa zrodil nápad uplatniť si záložné právo na pozemky, ktorými letisková spoločnosť za svoje dlžoby mestu ručí, čím by dlžobu formou pozemkov letisko vynulovalo. A podľa vyjadrenia zamestnanca radnice, ktoré odznelo na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve v piatok 28.
Pýtali sme sa preto na trnavskom krajskom úrade, čo na základe uvedených skutočností s letiskom ďalej zamýšľa. Faktom však je, že letisko produkuje mesačne stratu v priemere 30-tisíc eur. Piešťany mali leteckú tradíciu, už od 17. augusta 1912 tu ako v prvom slovenskom meste v Rakúsko-Uhorsku pristála vzducholoď. Letisko bolo založené Československou armádou ako vojenské letisko v roku 1926. V nasledujúcom roku sem bol z Nitry preložený „Letecký pluk 3, generála - letca M. R. Štefánika“. Počas druhej svetovej vojny sa vojenská posádka letiska aktívne, i keď bez lietadiel, zapojila do bojov v Slovenskom národnom povstaní. Tristo mužov piešťanskej posádky odišlo bojovať na povstalecké územie proti fašistickým okupantom. Letisko bolo oslobodené 4. Od začiatku 50. rokov až do roku 1991 na letisku pristávali pravidelné i nepravidelné vnútroštátne lety najmä ako prípoj k linkám z Prahy. Zníženie dopytu po roku 1989 túto etapu ukončilo. Letisko bolo čiastočne zrekonštruované v rokoch 1991-1992. V lete 2008 sa dokončila investičná výstavba financovaná z eurofondov (75 %), štátneho rozpočtu (20 %) a z vlastných zdrojov (5 %). V rámci nej sa rozšírila rolovacia dráha „A“ a k pôvodnému terminálu sa pristavila nová časť s plochou 380 metrov štvorcových. Počet možných odbavených pasažierov naraz sa zvýšil zo 70 na 160. Nový terminál slávnostne otvorili 25. augusta 2008. Mal dobré načasovanie tesne pred začiatkom summitu V4 v Piešťanoch v dňoch 12. a 13. septembra. Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 44, ktoré je v predaji od 31.
Nie všetci majú chuť a čas sa s ním doťahovať a riešiť na patričných miestach tvrdenia uvedené v jeho článkoch, o to viac, že vydavateľstvo daného periodika je personálne prepojené so silnou advokátskou kanceláriou. Napríklad v roku 2016 uspel čiastočne so svojim podnetom na Tlačovej rade Slovenskej republiky bývalý viceprimátor. č. k. Tlačová rada Slovenskej republiky v zložení Július Lőrincz - predseda, JUDr. Ing. Andrej Schwarz, LL.M. - podpredseda, Mgr. Ivana Potočňáková, JUDr. Eduard Bárány, DrSc., JUDr. Peter Kerecman, PhD., Ing. Ivan Podstupka vo veci vedenej pod č. k. 03/2016 na zasadnutí dňa 23.5.2016 o sťažnosti navrhovateľa Mgr. M. H., Krížna ul. č. 3552/1, 921 01 Piešťany, právne zastúpeného JUDr. Ing. P. O., advokátom, Laurinská č. 2, 811 01 Bratislava proti odporcovi Piešťanský týždeň, vydávanému spoločnosťou WINTER Media a.s. Podľa § 8, ods. že Piešťanský týždeň pridaním titulku a vlastného komentára k odpovedi Mgr. M. H. v čísle 4, 26. januára 2016 porušil čl. II.