Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia (chotáre dnešných obcí Banka, Moravany nad Váhom, Ratnovce) siaha až do dávneho praveku, kedy sa v blízkosti horúcich termálnych prameňov usídlil lovec mamutov, čo potvrdil aj archeologický nález Moravianskej Venuše - plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla z mladšieho obdobia staršej doby kamennej.
Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113.
História a vývoj po stredoveku
V rokoch 1299, 1301-1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín.
V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín (v rámci neho i Piešťany) magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo. Administratívnu činnosť mestečka v 16. storočí dokladá i prvý po slovensky písaný list z roku 1564, ktorý písal piešťanský richtár Valo Kudlas trnavskému magistrátu.
Najkrajšiu písomnú spomienku na piešťanské termálne vody, kúpele a život v nich zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej oslavnej básni ”Uzdravujúce piešťanské kúpele” z roku 1642. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a kúpele až do roku 1940.
Kúpele a ich vznik v 19. storočí
Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820-1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. Gróf Erdődy založil aj kúpeľný park.
V 19. storočí pôsobil v kúpeľoch aj prvý odborník - balneológ, lekár František Ernest Scherer, autor knihy ”O liečivých prameňoch a kúpeľoch v Uhorsku” (Lipsko 1837), neskorší zakladateľ Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch (1863).
Najväčší rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, potom ako si kúpele prenajala od Erdődyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 firma Alexander Winter a synovia zmenila kúpele na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto.
Symbol kúpeľov a kultúrny rozvoj
Koncom 19. storočia v roku 1894 vzniká symbol kúpeľov - barlolamač, ktorý je i dnes v znaku mesta Piešťany. Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 bol Piešťanom pridelený štatút mesta.
K rozvoju cestovného ruchu a športovo-rekreačných aktivít v okolí Piešťan prispelo vybudovanie umelej vodnej nádrže Sĺňava v rokoch 1956-1959, výstavba Interhotelu Magnólia v roku 1968 a v rokoch 1965-1980 výstavba komplexu kúpeľných budov ”Balnea” na Kúpeľnom ostrove.
Architektúra a významné osobnosti
Mestskú časť Piešťan s kúpeľným ostrovom spájajú dva mosty. Peším slúži architektonicky zaujímavý Kolonádový most, južne položený Krajinský most je zaujímavý z technickej stránky stavby a slúži pre cestnú dopravu.
V Piešťanoch žili a tvorili viaceré významné osobnosti z umeleckého života. Patria medzi nich básnik Ivan Krasko, spisovateľ a dramatik Ivan Stodola, spisovateľ Gejza Vámoš, grafik a maliar Aurel Kajlich.
V rokoch 1932 - 1937 tu zakladal maliarsku kolóniu Janko Alexy, ktorý sem prilákal takých majstrov štetca ako boli Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Zolo Palugyay, Jozef Kollár, Jozef Ilečko a mnohých ďalších. Trvalé pôsobisko tu našli aj dvaja sochári - Valér Vavro a Ladislav Ľ. Pollák. Cenným umeleckým dedičstvom zostáva tiež tvorba maliara Ctibora Krčmára. Emil Belluš obohatil mesto o tri objekty, z ktorých najmä Kolonádový most patrí medzi vrcholy funkcionalistickej architektúry.
Medzinárodní hostia a kultúrne diania
Medzi excelentných návštevníkov Piešťan patria cisár František Jozef s manželkou Alžbetou, populárnou Sisi, bulharský cár Ferdinand I., nemecký cisár Wilhelm II., maharadžovia z Indie a Malajska, prezidenti a diplomati z najrozličnejších štátov sveta. Spomedzi umelcov možno do tejto skupiny zaradiť svetoznámeho maliara a tvorcu plagátov, Alfonza Muchu, ruského speváka Fjodora Šaljapina, tenoristu Richarda Taubera a celú plejádu spisovateľov, básnikov, dramatikov, hercov a skladateľov.
Dôležité momenty a hospodárske zmeny
Dlhšie sa tu zdržiaval český botanik, univ. Dátum a miesto úmrtia12. 06. CitáciaKúpeľní lekári v Piešťanoch. (Pohľad do histórie). Bibliotheca Pescana II. (Piešťany: Balneologické múzeum, 2003, s. ŽivotopisJozef Erdödy sa narodil v roku 1754. Bol synom Jána Nepomuka Erdödyho a Terézie, rod. Pálfiovej. Mal jedného brata. Po štúdiách hospodáril na rodových majetkoch. Pôsobil v stoličnej a krajinskej správe, dedičný kapitán varaždínskeho hradu a varaždínsky župan, 1779 - 1782 správca úradu hontianskeho župana, 1798 - 1813, nitriansky župan, referent - minister miestodržiteľskej rady pre hospodárske a náboženské záležitosti, radca a podkancelár uhorskej dvorskej kancelárie, kráľovský hlavný dvorník a krajinský komorník. Práve on sa pričinil v Piešťanoch ako vtedajší majiteľ, gróf, nitriansky dedičný župan a štátny minister viedenskej vlády, o rýchlejší rozvoj tunajších kúpeľov. Gróf Jozef Erdődy, ktorý zasadol na prestol hlohovského panstva roku 1789, mal dosť schopností a síl, aby v období napoleonských vojen našiel spôsob a prostriedky na konsolidáciu zdedeného majetku a konečne začal aj s výstavbou piešťanských kúpeľov. V literatúre 19. storočia ho označovali za zakladateľa a budovateľa kúpeľov. Vtedajšia politicko-ekonomická situácia ho nabádala investovať do kúpeľov ako výhodného zdroja nových príjmov. Prvé drevené budovy kúpeľov z konca 70. a 80. rokov 18. storočia konečne prelomili bariéru zaostalosti piešťanských kúpeľov a stali sa odrazovým mostíkom ich nastávajúceho rozvoja.
K pôvodnej budove so spoločnými kúpeľmi dal gróf začiatkom 90. rokov 18. storočia pristaviť krytý bazén pre honoráciu s názvom Gehbad - Panský kúpeľ. Ubytovanie a spoločenský život sa z okolitých obcí začal čoraz viac sústreďovať do rozrastajúcej sa kúpeľnej osady Teplice, ktorá sa najmä v nemeckých spisoch začala označovať ako Malé Piešťany. Erdődy dal v roku 1821 postaviť murovanú štýlovú klasicistickú budovu s vaňovými kúpeľmi s prvým piešťanským zrkadliskom (dnešné Napoleonské kúpele III). Výsledky zveľaďovacieho úsilia Jozefa Erdődyho si možno overiť na významnom dobovom dokumente. Je ním plán kúpeľov v Piešťanoch, ktorý ako litografiu v roku 1824 vyhotovil Frauenfeld a Lichtenstern. K šíreniu dobrej povesti kúpeľov prispela najmä bohatá publicita, ktorá sa Piešťanom dostávala v súborných balneologických, hydrografických a geografických spisoch.
Modernizácia a súčasnosť
Najpovolanejším autorom z tohto obdobia je MUDr. František Scherer, zakladateľ a priekopník modernej vedecky zdôvodnenej balneoterapie. Záverom možno povedať, že celé historické pozadie - prenikanie osvietenských ideí zo západu, ako aj príkaz panovníčky Márie Terézie z roku 1763, aby sa v celej ríši robili prieskumy termálnych a minerálnych vôd - podmieňovalo v 19. storočí rozvoj kúpeľov v celej monarchii. Stavali sa nové kúpeľné a ubytovacie objekty, zavádzali sa modernejšie liečebné metódy a kúpeľným hosťom sa vytváralo také prostredie, na aké boli zvyknutí doma. Grófa Jozefa Erdődyho možno právom označovať za prvého významnejšieho budovateľa kúpeľov i kúpeľnej osady.
História kúpeľov v Piešťanoch je úzko prepojená s dejinami tohto mesta a prvá zmienka o nich ako kúpeľoch pochádza až z roku 1549. Zásadným míľnikom v rozvoji piešťanských kúpeľov bol začiatok 19. storočia, keď významný hodnostár a funkcionár rakúsko-uhorskej monarchie, význačný šľachtic, Jozef Erdődy, nechal vybudovať kúpele v štýle klasicizmu aj spolu s kúpeľným parkom.
V súčasnosti využívajú kúpele k liečbe prírodné zdroje, ktorými sú sadrovo-sírna termálna voda s teplotou 67 - 69°C, a liečivé sírne bahno „peloid“. Tieto prírodné zdroje spolu s vhodnými liečebnými procedúrami zmierňujú ťažkosti u ľudí s ochoreniami pohybového aparátu. Kúpele zabezpečujú každému klientovi nepretržitú zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytuje odborný zdravotnícky personál.
Okrem lekárskych služieb majú klienti k dispozícii aj rozsiahle kúpeľné relaxačné a wellness procedúry. Kúpeľný ostrov je oázou pokoja a relaxu, ale zároveň ponúka množstvo príležitostí pre rôzne voľnočasové a kultúrne aktivity. Klientom sú k dispozícii minigolfové 9-jamkové ihrisko a tenisové kurty na objednávku, joggingové trate, Nordic walking, termálne kúpalisko Eva, cyklistika, alebo squash a bowling priamo v meste Piešťany.
Kúpeľný park je ideálny na prechádzky a v areáli sa nachádzajú aj rôzne obchodíky, kde je možné zakúpiť si oblečenie a darčeky, posedieť pri dobrej kávičke alebo na objednávku využiť služby kaderníčky či kozmetičky. Pravidelne sa tu koná aj množstvo kultúrnych podujatí a to priamo v liečebných hoteloch alebo v meste. Samotné mesto Piešťany vie ponúknuť návštevníkom veľa možností príjemného strávenia voľného času a napríklad aj možnosť absolvovať prehliadky mesta spolu so sprievodcom.
V blízkom okolí Piešťan je možné podniknúť viacero zaujímavých výletov. Milovníci hradov sa môžu vydať po stopách krvavej grófky a navštíviť Čachtický hrad alebo Vrbové. Históriou dýcha aj Kostolec v obci Ducové, kde v roku 1968 archeologický výskum odkryl opevnený veľkomoravský dvorec. Absolvovať liečebný pobyt v kúpeľoch Piešťany môžete ako samoplatca, ale aj s príspevkom od zdravotnej poisťovne. Podmienkou úhrady liečebného pobytu zdravotnou poisťovňou je splnenie zákonom stanovených indikačných podmienok kúpeľnej liečby.
Podmienkou úhrady liečebného pobytu zdravotnou poisťovňou je splnenie zákonom stanovených indikačných podmienok kúpeľnej liečby. Od svojich skromných začiatkov v 16. storočí až po súčasnosť Piešťany zostávajú významným balneoterapeutickým a kultúrnym centrom Slovenska.
tags: #erdody #a #piestanske #kupele