sog, Sviatok sv. Cyrila a Metoda tento rok potešil mnohých pracujúcich, nakoľko vyšiel na piatok, a každý predĺžený víkend spraví mnohým turistochtivým radosť. Na jednej strane skvelá príležitosť na turistiku, na druhej strane treba počítať so skutočnosťou, že si tento fakt neuvedomujete samy a po kopcoch nebudete šliapať iba s kamzíkmi. Napriek tomu sme sa v tento piatok vybrali na polovičnú hrebeňovku Nízkych Tatier. Začiatkom boli Donovaly, konečná stanica Čertovica - celkovo dva dni chôdze.
Polohľad na trasu a prvé výšky
Ako občania spod Vysokých Tatier sme najprv museli vyriešiť logistickú otázku. Už v Ružomberku sme mali pocit, že sme na turistike v Českej republike. Sem tam sa ozvala slovenčina, väčšinou ste počuli češtinu. Ledva sme sa všetci s batohmi vošli do autobusu. Nielen Slováci žijú sviatkom. Pred ôsmou vystupujeme na Donovaloch. 2.deň 24,5km, 7 hod., prevýšenie stúpanie 1430, klesanie 1800m, trasa: Chabenec (1955 m.n.m.)- Chopok (2024 m.n.m)- Chata gen.
Nostalgicky, no s odhodlaním sme pokračovali poľnou cestičkou do kopcov. Radosť z čistého vzduchu, rozlezených turistov a nádherného ticha nás rýchlo poháňa vpred. Lesná cestička s miernym stúpaním je ľahká, ale s desať kilovými ťažkými batohmi - to nie je až taká prechádzka ružovou záhradou. Zásoby vody máme na celý deň, nakoľko najbližšia studnička je naplánovaná až na večer pri útulni. Pre istotu sa nespolieham na doplnenie zásob cestou. Jedinú možnosť sme našli asi po piatich km cesty, Útulňa pod Kečkou. Tam by sa našlo nejaké pivko na zahriatie. Je len na nás, či chceme tak skoro oddychovať.
Hrebeň a posuny smeru
Od Útulne začíname stúpať hore briežkom na Kozí chrbát. Takto pokračujeme až po Hiadeľské sedlo. Tam niekde je vraj pitná občerstvovačka, treba ju hľadať. Odtiaľ intuitívne smerujeme priamo hore vychodeným chodníkom. V polovici cesty nás otáčajú štyria turisti, nikde nevidia červenú značku. Spoločne sa vraciame dole a nájdeme novú cestu. Pozor, od Hiadeľského sedla je potrebné držať sa po pravici popri altánku a potom strmým kopcom kráčať hore. Stúpanie nepoľavuje, potíme všetku vypitu vodu, ale jemný veterný vánok nás chráni pred úplným omdletím. Panoramatické výhľady sú balzamom pre dušu. Za chrbtom zanechávame Banskú Bystricu a Donovaly, pred nami sa týči Veľký Choč a niekde v úzadí aj Rozsutec. Po chvíli stojíme na najvyššom bode dnešného dňa, Veľká Chochuľa.
Ubytovanie a večerný rytmus dňa
Pomaly si kráčame hrebeňom po kopčekoch, nevidiac konca. Hodinky ukazujú prejdených dvadsaťpäť km a my sa obzeráme po chate. Za každým rohom ju hľadáme, ale márne. Je ukrytá za stúpaním a my už máme naozaj dosť. K Útulni Ďurková prichádzame okolo štvrtej popoludní. Nie je to Popradské pleso hemžiace sa stovkami turistov, ale okolo päťdesiat ľudí sa tu už určite motá. Terasa obsadená, prvý stan na ľavej strane od chaty sa už dvíha k výšinám. Posilnení kávou začíname aj my stavať svoj stanový domček na dnešnú noc. Asi 100 metrov od útulne sa nachádza studnička. Prudký prúd ľadovej vody je nám teraz väčším balzamom než horúca vaňa doma. Osviežime sa a doplníme tekuté zásoby.
Keď sú tvár, ruky a nohy čisté, stane sa z ošúchaného človeka zrazu nový človek. Okolo pol siedmej vchádzame do útulne na polievku. V dnešný deň sa vraj zjedli už tri hrnce šošovicovej a jednej hrniec gulášovej polievky. Polievka sa minula, párky síce ešte majú, ale po chlebe ani chýru. Navrhujeme párky s horalkami. Ešteže plechovkové pivo sa nájde. Nová polievka bude vraj o hodinku, ale nám sa predsa len ešte ušla posledná spodná vrstva zo šošovicovej polievky.
Sme sklamaní z opitosti chatárov. Istá pracovná morálka by predsa len mohla zavítať i do týchto končiarov. Tiež sa zamýšľame nad názvom, prečo sa útulňa volá útulňou, keď sa tvári ako chata, za pobyt na zemi je pýtaných sedem eur na hlavu a ponúka jedlo s pitím. Nebolo by lepšie nazývať veci pravými menami, v tomto prípade útulňu chatou? Nevieme, ale máme z toho miesta zvláštny a nie veľmi pozitívny pocit. Na druhej strane nám neprináleží hodnotiť tento problém. Sme radi, že sme vôbec mohli niečo zakúsiť. Snáď to bude nabudúce príjemnejšie. Chyba môže byť samozrejme aj v nás. Radšej máme svoj pokoj. Sme šťastní, že máme svoje útočisko v novom stane a nezávidíme tým, ktorí budú spať na zemi v útulni. Je ich viac než maku a skôr ako o dvadsiatej druhej sa nemôžu uložiť.
Ďalšie kroky a záver dňa na hrebeni
Večerný oddych a ranné prebudenia v spojení s horami sú najkrajšími momentmi na turistike. Šťastie a pokoj sa dajú krájať. Ráno pred ôsmou vyrážame v ústrety novému dňa, sobote. Nohy už cítia prejdené kilometre, ale my sa nevzdávame. Prvým veľkým cieľom je Chopok. Z chaty vystupujeme ostrým kopcom na hrebeň. Uvedomujeme si nádheru a malosť našej krajiny. Koľko dokážeme prejsť po vlastných nohách, ako blízko sú od seba všetky mestečka a delia nás “len” kopce. Ako vedia kopce zmeniť tradície a povahu daného kraja. Cestou krásnym prešľapaným chodníkom sa dostávame na vrchol Chabenec. Kde tu sa k nášmu putovaniu pridajú i rýchlobežiaci kamzíci. Tie ľahké nohy by sme si s nimi veľmi radi vymenili. Čím viac sa blížime k Chopku, tým viac mravcov - ľudí sa motá okolo. Prestáva nás baviť zdraviť sa každých pár sekúnd, aj keď doteraz bolo vzájomné zdravenie sa turistov samozrejmosťou.
Pokračujeme ďalej a vzdialime sa od ruchu až na Chatu M.R. Štefánika a neskôr k ďalším bodom. Cestou na Štefáničku sa počet ľudí o čosi zmenšil, ale stále je to slušný počet. Stúpame až po Ďumbier, kde odbočíme doprava smerom k chate. Po hodinke obiehania sa s ľuďmi sa ocitáme na veľmi príjemnej Chate M.R. Štefánika. Čakajúce rady pred bufetmi hovoria o rušnom dni aj na tomto mieste. Cítime každý krok, raz pichne stehno, inokedy kríže, potom zasa píšťala, ale aspoň vieme, že sme, a tak to má byť. Odtiaľ nás už ide len pár turistov. Všetko navôkol sa upokojí a my v úzadí vidíme Kráľovu Hoľu. Po ľavici sa rozprestierajú Západné a Vysoké Tatry. Začína nám byť ľúto, že musíme skončiť dnes, keď Kráľovka je už akoby na dosah. Vieme, že táto predstava v skutočnosti klame a v skutku je to ešte na dva dni poctivého šľapania. Dve hodinky stúpania a konečne klesanie na parkovisko Čertovica. Náš cieľ je dosiahnutý.
- 2-4 hodiny - postupné prechody medzi výraznými bodmi hrebeňa.
- 4 hodiny - nástup na Chopok a ďalšie výstupy na Chabenec a Ďumbier.
- 8 hodín - celodenná chôdza spojená s výhľadmi a kontaktom s prírodou.
Náš cieľ je dosiahnutý. Stíhame spoj do Mikuláša, všetko vyšlo podľa plánu. Ako vždy, prichádza akási nostalgia z opustenia ticha, z opustenia hôr a vrátenia sa do všedných problémov a reality. Hore musí človek riešiť základné ľudské problémy a nie banality dnešného sveta.
Záver cesty a osobné poznámky
Štvrtý a posledný deň Tomášovej sólo hrebeňovky z minulého leta. Drsný fujak na hrebeni, posledné nezmyselné stúpanie na Kozí chrbát, surrealisms na Donovaloch a šťastné stretnutie so zle zaparkovaným autom v Bystrici. 5:37. Celú noc som spal v otvorenom spacáku zakrytý len po pás. Treba mi zmiznúť. Musím sa tu pod stolom potichu zbaliť. Batoh dávam pod strechu a idem zohriať jedlo. Vlado a Peťo nikde, je asi 6 hodín. Zrazu voda v streche, studená a opäť vplyv na náladu. Dlhé hodiny rozhovorov a tichá samota. Pred Donovaly som mal ešte krátku prestávku a rozlúčku s chatou. Nakoniec som to dal a vrátil sa domov cez Bystricu.
Hrebeň Nízkych Tatier rozhodne stojí za to. Jedna z najkrajších túr, ktoré som na Slovensku absolvoval. Donovaly a Nízke Tatry to nie je len turistika, stan a ešus. V okolí nájdete mnoho aktivít pre páriky, partie kamarátov a rodiny s deťmi.