Viac ako štvrtina celosvetových emisií skleníkových plynov pochádza z odvetvia dopravy a preto je na mieste pýtať sa, ktorý dopravný prostriedok si zvoliť pri ceste na krátke či na dlhšie trasy a či je ekologickejšie cestovanie vlakom, lietadlom alebo autom. Viacerí z nás, ktorým záleží na znižovaní vlastnej uhlíkovej stopy hľadáme odpovede na tieto otázky. Pomôcť nám môžu viaceré aplikácie a kalkulačky. V tomto prípade môže byť veľmi užitočnou kalkulačka EcoPassenger, ktorú spustila Medzinárodná železničná únia (UIC) v spolupráci s Nemeckým inštitútom pre životné prostredie a energetiku. EcoPassenger na základe najnovších údajov porovnáva spotrebu energie, produkciu emisií CO2 a plynov z lietadiel, automobilov avlakov v osobnej doprave.
Podľa Medzinárodnej asociácie leteckej dopravy (IATA) letectvo produkuje asi 2% celosvetových emisií uhlíka a zároveň predpovedá, že počet cestujúcich sa v roku 2037 zdvojnásobí na 8,2 miliardy. Ak nás zaujíma stopa leteckej prepravy, je dôležité rozdeľovať, či ide o diaľkový alebo kratší let, pretože najviac paliva spotrebuje lietadlo pri svojom štarte. Rozdiel je aj vtom, či sedíme v ekonomickej alebo v prvej triede. Dôvodom je, že v prvej triede je na jedno sedadlo viac miesta a celkové vyprodukované emisie sa ta delia medzi menší počet pasažierov. Aj v prípade súkromných lietadiel, aj keď sú lietadlá menšie, sú emisie rozdelené medzi oveľa menší počet ľudí. Tento bod zároveň platí aj pre všetky ostatné dopravné prostriedky.
Tiež novšie lietadlá môžu byť efektívnejšie a niektoré letecké spoločnosti a trasy lepšie zapĺňajú sedadlá ako ostatné. Podľa kalkulačky EcoPassenger vychádza vlak vždy lepšie ako lietadlo. Napríklad cesta vlakom z Londýna do Madridu vyprodukuje 43 kg CO2 na cestujúceho. Pri rovnakej trase ale lietadlom už vyprodukujeme 118 kg CO2. Rozdiely medzi emisiami vlaku a lietadla sa však líšia v závislosti od niekoľkých faktorov vrátane typu vlaku. Emisie uhlíka v naftových vlakoch môžu byť dvojnásobné v porovnaní s elektrickými. V prípade elektrických vlakov zas závisí, odkiaľ použitá elektrina pochádza. Zdroj elektriny pritom môže zohrať kľúčovú úlohu. Príklad uvádza aj EcoPassenger pri ceste vlakom z Paríža do Bordeaux (asi 500 km), pri ktorej na jedného cestujúceho pripadá iba 4,4 kg oxidu uhličitého, pričom cesta medzi poľskými mestami Gdaňsk a Katovice (v približne rovnakej vzdialenosti asi 465 km) vydá 61,8 kg CO2.
Až na otázku, či môže byť jazda autom ekologickejšia ako lietanie, EcoPassenger dáva odpoveď. Opäť tu zohrávajú svoju úlohu viaceré faktory, no hlavným z nich je počet prepravovaných osôb. Podľa EcoPassenger je možné cestu z Londýna do Madridu uskutočniť s nižšími emisiami na cestujúceho lietadlom za podmienky, ak auto preváža iba jednu osobu a lietadlo je plné. Modelová situácia: cesta z Bratislavy do Prahy. Porovnanie produkcie CO2 na pasažiera: plne obsadený vlak, osobný automobil diesel (EURO 6) s 1 človekom, štandardný typ lietadla pre európske lety plne obsadený. Modelová situácia: cesta z Bratislavy do Prahy. Porovnanie produkcie CO2 na pasažiera: plne obsadený vlak, osobný elektrický automobil s 1 človekom, štandardný typ lietadla pre európske lety plne obsadený.
Bionafta, ester mastných kyselín vyrobený z rastlinných olejov, ako je repka olejná, prináša 65 % zníženie emisií CO2 v porovnaní s fosílnou naftou a mohol by byť vhodným doplnkom vznetových motorov. Syntetické palivá (XTL, HVO), biopalivá druhej generácie, umožňujú ďalšie zníženie emisií CO2. Získavajú sa zo živočíšnych tukov, použitých olejov alebo lesných zvyškov a nekonkurujú potravinárskym výrobkom. E-nafta, ktorá sa vyrába z obnoviteľnej elektrickej energie, vody a CO2 z atmosféry, tiež poskytuje 65% zníženie emisií v porovnaní s fosílnou naftou.
Europaská agentúra pre životné prostredie zveřejnila dve štúdie zabývající sa dopravou a životným prostředím. Vyplývá z nich, že z hlediska emisií skleníkových plynov, je jeden druh motorizované osobní dopravy v Evropě výrazně ekologičtější, než ostatní. Najnovšia výroční správa o doprave a životnom prostredí (tzv. správa TERM) za rok 2020 sa zaoberá posúdením hodnoty železničnej a leteckej dopravy. Jedným z cieľov tejto dohody je znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov z dopravy v porovnaní s rokom 1990 o 90 %. K dosiahnutiu tohto cieľa môže významne prispieť prechod k udržateľnejšej doprave. Podľa správy by v prípade osobnej dopravy mohol hrať kľúčovú rolu prechod z leteckej na železničnú dopravu, uvádza Evropská agentúra pre životné prostredie (EEA).
Dopad dopravy na životné prostredie - Podľa správy EEA sa v roku 2018 doprava na emisiách skleníkových plynov v EU podieľala 25 %. Emisie z tohoto odvetvia pochážu predovšetkým zo silničnej dopravy 72 %, zatiaľ čo námořná doprava sa na emisiách z dopravy podieľa 14 %, letecká doprava 13 % a železničná doprava 0,4 % - emisie iba z dieselových vlakov. Data nezohľadňujú iba emisie, ktoré priamo prispievajú ke globálnemu otepľovaniu a znečisťovaniu ovzduší, ale aj emisie, k nimž dochádza pri výrobe, prenose a distribúcii energie využívané vlaky a lietadlá.
Podľa dostupných informácií môžeme zaradiť dopravu v rámci odvetví, ktoré produkujú emisie, na popredné priečky. Je možné tvrdiť, že železničná doprava je environmentálne výhodným druhom dopravy, pretože veľké objemy tovarov sú prepravované na veľké vzdialenosti, nie len rýchlo a bezpečne, ale aj s minimálnym dopadom na životné prostredie. Zníženie vplyvu železničnej dopravy na životné prostredie vyplýva hlavne z vyradenia parných rušňov a zavedenia elektrifikácie sietí železníc. Táto elektrifikácia si vyžadovala vyššie náklady na vybudovanie, avšak investície sa vracajú v podobe nižších prevádzkových nákladov. Na druhej strane môžeme konštatovať, že železničná doprava zaznamenáva pokles dopytu po tomto druhu dopravy. Medzi negatívne faktory železničnej dopravy by sme mohli zaradiť problematickú kvalitu poskytovaných služieb a nedostatočnú infraštruktúru, ktorá nepokrýva celé územie Slovenskej republiky. V posledných rokoch v rámci Slovenskej republiky dochádza k modernizácií železničných tratí, čo by mohlo ďalej znížiť objem vyprodukovaných emisií, pozri obrázok 2.
Na základe štatistických údajov a vyššie spomenutých charakteristík je možné potvrdiť, že ekologickejšia je železničná doprava voči cestnej doprave. Podľa európskych štatistík predstavuje pomer spotreby energie spotrebovanej v železničnej a cestnej doprave približne 1:6. Bolo zistené, že na vybudovanie diaľnice sa spotrebuje 3 až 4 krát viac energie a materiálu, než na vybudovanie kapacitne zodpovedajúcej železničnej trate. Výber vhodného paliva úzko súvisí s vplyvom dopravy na ľudské zdravie, životné prostredie a zmenu klímy. V dnešnej dobe sú k dispozícii čisté alternatívne palivá vrátane elektriny, ktoré môžu konkurovať benzínu a nafte. Pri voľbe vhodnosti druhu paliva má význam predovšetkým dĺžka trasy. Napríklad v mestských oblastiach a pre osoby cestujúce hlavne na krátke vzdialenosti, sú elektrické autá vhodnou voľbou. Na obrázku č. 3 je diagram, ktorý znázorňuje jednotlivé zastúpenie druhov dopráv podľa vyprodukovaných emisií.
Trend prezentovaný v uvedenom grafe nepriamo potvrdzuje relatívny pokles železničných prepráv v pomere k prepravám cestnou dopravou. V rámci Európskej únie a Slovenskej republiky z pohľadu vyprodukovaných emisií dopravy, môžeme na základe obr. 3 tvrdiť, že najväčším producentom v rámci dopravy je cestná osobná a tesne za ňou cestná nákladná doprava. Ak sa pozrieme bližšie na producentov emisií CO2 je možné konštatovať, že najväčší podiel tvorí cestná osobná doprava s takmer 61%, pozri obr. 4. Na obrázkoch 3 a 4 je zrejmý rozdielny prístup v hodnotení podielu jednotlivých kategórií vozidiel. Emisie jednotlivých druhov dopráv sú zobrazené v tab. pomeru nárastu.
Jedným z cieľov tejto dohody je znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov z dopravy v porovnaní s rokom 1990 o 90 %. K dosažení tohto cieľa môže významne prispieť prechod k udržateľnejšej doprave. Podľa správy by v prípade osobnej dopravy mohol hrať kľúčovú rolu prechod z leteckej na železničnú dopravu, uvádza Evropská agentúra pre životné prostredie (EEA). Dopad dopravy na životné prostredie - Podľa správy EEA sa v roku 2018 doprava na emisiách skleníkových plynov v EU podieľala 25 %.
Porovnanie vlak vs. auto na Slovensku a v Európe
Podľa dostupných informácií môžeme zaradiť dopravu v rámci odvetví, ktoré produkujú emisie, na popredné priečky. Je možné tvrdiť, že železničná doprava je environmentálne výhodným druhom dopravy, pretože veľké objemy tovarov sú prepravované na veľké vzdialenosti, nie len rýchlo a bezpečne, ale aj s minimálnym dopadom na životné prostredie. Zníženie vplyvu železničnej dopravy na životné prostredie vyplýva hlavne z vyradenia parných rušňov a zavedenia elektrifikácie sietí železníc. Táto elektrifikácia si vyžadovala vyššie náklady na vybudovanie, avšak investície sa vracajú v podobe nižších prevádzkových nákladov.
Na druhej strane môžeme konštatovať, že železničná doprava zaznamenáva pokles dopytu po tomto druhu dopravy. Medzi negatívne faktory železničnej dopravy by sme mohli zaradiť problematickú kvalitu poskytovaných služieb a nedostatočnú infraštruktúru, ktorá nepokrýva celé územie Slovenskej republiky. V posledných rokoch v rámci Slovenskej republiky dochádza k modernizácií železničných tratí, čo by mohlo ďalej znížiť objem vyprodukovaných emisií, pozri obrázok 2.