Skialpová trasa z južnej strany Chopku pre tých, ktorým už nestačí klasika cez Trangošku na Ďumbier a späť. Predĺženie do Širokej doliny na severnej strane hrebeňa je lyžiarsky atraktívne, technicky nie príliš náročné a neporušuje návštevný poriadok národného parku. Videoreport a fotky v článku pochádzajú z jarnej túry, no trasa je zjazdná po väčšinu sezóny. Poloha Južná strana najväčšieho slovenského lyžiarskeho strediska Jasná ponúka v porovnaní so severom viac možností na výstup na skialpových lyžiach po prírodných trasách, ďalej od ruchu zjazdoviek.
Chýbajú tu však strmé skalnaté žľaby, ktoré sú magnetom severu. Dá sa povedať, že kým juh je najmä ski touringová lokalita, sever je freeridový a ponúka možnosti aj na skialpinizmus v pravom zmysle slova. Zasnežované zjazdovky na oboch stranách Chopku prídu vhod pri všetkých odtieňoch tohto športu v prípade, že je nedostatok prírodného snehu (alebo deficit skialpových skúseností). Popisovaná trasa sa však zjazdovkám úplne vyhýba. Využíva terény východne od Chopku a prechádza cez Ďumbier, s nadmorskou výškou 2046 m najvyššiu kótu Nízkych Tatier. Východiskový bod túry je lokalita Trangoška pod hotelom Srdiečko, na konci horskej cesty z Podbrezovej.
História chaty a úloha chovateľskej stanice
Historia Chata generála Milana Rastislava Štefánika funguje v sedle pod Ďumbierom vo výške 1740 m od roku 1928. Dalo ju postaviť ústredie Klubu československých turistov v Prahe na podnet miestneho odboru KČST Ďumbier Podbrezová. Chata prekvapujúco nebola počas 2. svetovej vojny zničená, hoci v okolí pôsobili viaceré partizánske skupiny a priamo na chate sa aj ukrývali. Podľa Wikipedie ju dňa 30. októbra 1944 poškodil nemecký delostrelecký granát, zásah bol našťastie bez obetí. Po vojne chatu opravili a v 50. rokoch premenovali na Chatu hrdinov SNP. V roku 1990 bola na priečelí odhalená busta M. R. Štefánika a chata sa oficiálne vrátila k pôvodnému názvu. Väčšinu roka chatu zásobujú nosiči, ktorým dobrovoľne pomáhajú turisti (ročne vynesú 25 ton dreva). V zime nosičov nahrádza štvorkolka so snežnými pásmi.
Na svahoch Ďumbiera sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Vystupujúci lyžiari aj turisti v hornej časti Trangošky (viac fotiek v galérii).
Náročnosť a bezpečnosť na trase
Náročnosť Z kondičného hľadiska ide o stredne náročnú túru s vyše 1300 nastúpanými metrami. Zahŕňa dva zjazdy svahov s maximálnym sklonom 33°. Technická náročnosť podľa Traynardovej stupnice je max. S3, tzn. ide o široké žľaby so sklonom do 35° s nízkou expozíciou. Lavínové riziko je vysoké na svahoch Širokej doliny. Z Ďumbiera na juh padajú lavíny len ojedinele. Ale padajú. V každom prípade je nevyhnutná kompletná lavínová výbava (vyhľadávač, lopatka a sonda) spolu s vedomosťami a zručnosťami potrebnými na minimalizáciu rizika a zvládnutie lavínovej nehody. V prípade ľadových podmienok sa môžu zísť haršajzne (stúpacie železá na viazanie). Mačky a cepín môžeš nechať doma. V období od 15. decembra do 30. apríla nebude potrebná ani extra hotovosť na pokuty od strážcov prírody.
Trasa, o ktorej je reč, celá leží v areáli vyhradenom pre skialpinizmus. Návštevný poriadok Národného parku Nízke Tatry je v porovnaní s vysokotatranskými pravidlami voči lyžiarskej turistike ústretovejší. Aj mimo vyhradených areálov je skialpinizmus v celom pohorí a v rámci vyššie spomenutých dátumov povolený v koridore 50 metrov okolo značených turistických chodníkov a zimného tyčového značenia.
Trasa a praktické informácie
Preveje pod vrcholom Ďumbiera (viac fotiek v galérii) Záverečná lyžovačka tobogánom Trangošky je klasický slalom pomedzi turistov, kríky a kamene. Kto vie, ten si to dokáže užiť. Trasa Chodník dolinou Trangoška k celoročne otvorenej chate M. R. Štefánika býva vo voľné dni veľmi frekventovaný. Využívajú ho nielen lyžiari, ale aj peší turisti. Časť z nich potom pokračuje po zimnom tyčovom značení na Ďumbier. Hustota premávky v praxi neprekáža, keďže väčšina doliny je dostatočne široká, o chrbte Ďumbiera nad chatou ani nehovoriac. Trasa: Dĺžka 13,6 km, nastúpaných 1386 m, celkový čas 4:40 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz. Ak chceš navštíviť chatu M. R. Štefánika, urob to na začiatku túry. Zastávka pri návrate by znamenala vzdať sa atraktívneho zjazdu z vrcholu Ďumbiera muldami, ktoré ústia do Trangošky hlboko pod chatou. Od chaty trasa pokračuje hore chrbtom Ďumbiera po zimnom tyčovom značení až na vrchol. Tam môžeš zhodiť pásy a prepnúť sa do zjazdového módu. V prípade pekného počasia si užiješ výhľady na Západné a Vysoké Tatry.
Úsek medzi Ďumbierom a Krúpovým sedlom býva často vyfúkaný na trávu, resp. na ľad, z ktorého trčia kamene. Je to asi sto výškových metrov dolu kopcom, dobrú lyžovačku nečakaj, treba to len nejako prežiť. Z Krúpovho sedla (1922 m) sa konečne otvorí pohľad do Širokej doliny a na jej prvotriedne lyžiarske svahy, ktoré čakajú len na teba. Najstrmšia zjazdová línia vedie v smere zelenej turistickej značky. Ide o severozápadnú orientáciu tenganú hlavným hrebeňom, kam slnko svieti veľmi striedmo. Aj pri mojej poslednej návšteve som po pár oblúkoch zistil, že je tam príliš tvrdo, a to už bolo poludnie v plnej jari. Preto som radšej vytraverzoval na svahy bočného hrebeňa smerom na Prašivú a našiel tam jemne natopený firn. Po ňom som s pasiou zlyžoval asi 400 výškových metrov dolu dolinou, sprevádzaný závistlivými pohľadmi peších turistov.
V Širokej doline po zjazde (viac fotiek v galérii) Od nadmorskej výšky 1550 m už bol sklon príliš plytký a sneh hnilý. Nalepil som pásy a prakticky v línii zjazdu vyšliapal nazad na Ďumbier. Tam som sa nachystal na záverečný zjazd. Bolo jasné, že južné svahy padajúce do Trangošky budú popoludní mäkké a v nižších polohách môže byť medzi kosodrevinou snehu nedostatok. Preto som namiesto obľúbenej muldy do Halašovej jamy zvolil Vlčí žľab. Ide o plytkú muldu situovanú východnejšie (teda bližšie ku chate), ktorou sa dá do Trangošky zlyžovať prakticky bez kontaktu s kosodrevinou. Záverečná lyžovačka tobogánom Trangošky je klasický slalom pomedzi turistov, kríky a kamene. Kto vie, ten si to dokáže užiť.
Praktické info
Priamo pri ústí doliny Trangoška sa nachádza bezplatné parkovisko pre niekoľko áut. Ak neprichádzaš za svitania, rovno naň zabudni. Aj veľké platené parkovisko TMR oproti cez cestu sa zvykne zaplniť už okolo deviatej. V takom prípade budeš musieť improvizovať. Na začiatku Trangošky, asi sto metrov od cesty, stojí moderná chata Zázvor s dobrou kávou a fajn atmosférou. Odporúčam ako après-ski zastávku pri návrate z túry.
Doplnkové tipy Trasa prechádza popod unikátnu Jaskyňu mŕtvych netopierov. Nie je voľne prístupná, prehliadku si treba vopred dohodnúť. Kto by mal chuť na väčší okruh zahŕňajúci aj kus hrebeňovky medzi Ďumbierom a Chopkom, môže popísanú trasu skombinovať s výstupom cez Príslop na Dereše. V takom prípade treba rozhodne začať skoro ráno.
Fotogaléria
Fotogaléria: Bol to ten najkrajší dar, keď sa mi na kolenách mojkala hladkosrstá jazvečíčka Aida z Kazarkovho domu. S ňou som absolvoval ako 18-ročný prvé skúšky poľovnej upotrebiteľnosti. Na spoločných poľovačkách ma zaujal Slovenský kopov, dnes môžem povedať perla našej kynológie, hlavne rýchlym hľadaním, krásnym hlasom pri durení, vytrvalosťou, odvahou a samostatnou prácou na diviaka, medveďa či rysa, čo som si overil viackrát v praxi. Od známeho chovateľa Slovenských kopovov JUDr. Gréta je zakladateľkou mojej CHS Rúbaný Vrch FCI 173/97. Alma Dianin ranč- Slovenský kopov , Elis Široká dolina-Slovenský kopov, Mega Rúbaný Vrch- Slovenský kopov, Nela Rúbaný Vrch- Slovenský kopov. Práca so psíkmi ma nakoniec priviedla aj k posudzovaniu psov ako rozhodca z výkonu na SD a FD. V mojej chovateľskej stanici sa odchovali desiatky šteniatok Slovenského kopova, ktoré robia radosť svojim majiteľom. Mnohí ich aj uchovnili: Evar Rúbaný Vrch, Chara Rúbaný Vrch, Kora Rúbaný Vrch, Mega Rúbaný Vrch, Megy Rúbaný Vrch, Mery Rúbaný Vrch, Nela Rúbaný Vrch, Oreta Rúbaný Vrch, Pegas Pargší vrch. Mnohé jedince robia dobré meno Slovenského kopova aj v zahraničí, napr. v Čechách, Nemecku, Taliansku, Francúzku, Rakúsku, Švajčiarsku, Rusku či Srbsku. S potomkami našich sučiek mám aj úspechy na klubových, či medzinárodných výstavách, kde získali tituly CACIB, BOB, BOS, Klubový víťaz, Víťaz triedy, Svetový klubový víťaz mladých. V súčasnej dobe mám v CHS Rúbaný Vrch 3 chovné sučky Slovenského kopova Elis Široká dolina, Mega Rúbaný Vrch, Nela Rúbaný Vrch, s ktorými aktívne poľujem po celý rok. Sú so mnou takmer denne v lese, pokiaľ mi to dovolí práca, ale tá pravá kopoviarska „žatva“ začína na jeseň, keď otíchne pieseň lásky jeleňov. Vtedy začínajú spoločné poľovačky na diviaky. So sučkami využívam každú príležitosť na poľovanie nielen v revíroch Lesy SR, ale aj inde- v týždni, cez víkend, v blízkom i ďalekom okolí. Tu si moje kopovky naozaj prídu na svoje a ja s nimi. Počuť ich duriť, vidieť vytrvalo stavať diviaky niekoľko hodín, niekoľko kilometrov od konca pohonu a nakoniec aj pri nich uloviť, je ten najkrajší pocit a odmena pre každého kopoviara.
tags: #chovatelska #stanica #siroka #dolina