Rod. Cestovanie na lístky FIP RFYROM: Pre cestovanie vo vlakoch v Macedónsku sa na lístok FIP RFYROM nevyžadujú žiadne špeciálne príplatky, miestenky a pod. a to ani vo vnútroštátnej ani v rámci medzinárodnej dopravy. Jedinou výnimkou sú vlaky IR Express č. V prípade, ak cestujete nočným spojom napr. v úseku Belehrad - Skopje odporúčam zakúpenie si miestenky. Poplatok za miestenku medzi Macedónskom a Srbskom je vo výške 2 €. K súčasnosti (august 2011) macedónske železnice nazaslali na Výdajňu FIP nové lístky FIP RFYROM, preto Výdajňa FIP ešte stále vydáva staré lístky FIP CFARYM, ktorých platnosť oficiálne skončila k 31.3.2011.
Vo všeobecnosti zamestnanci RFYROM na hlavných tratiach, najmä v medzinárodných vlakoch ((Srbsko) - Tabanovci - Skopje - Gevgelija - (Grécko)) a na trati Skopje - Bitola poznajú dobre lístky FIP. Pri ceste na mnohých vedľajších tratiach sa Vám môže stať, že sprievodcovia vlakov nepoznajú pravidlo, že jedna kolonka na FIP-ke platí do 24. hodiny nasledujúceho dňa a už na druhý deň od vypísaného dátumu od Vás žiadajú, aby ste si vypísali novú kolonku s dátumom, resp. Vám nový dátum vypíšu sami.
Macedónsko bohužiaľ nemá more, má však Ohridské jazero, ktoré je možno najkrajším na celom Balkáne. Jedná sa zároveň o najnavštevovanejšie miesto v krajine, kde obzvlášť v letnej sezóne nájdete veľké množstvo dovolenkárov nielen zo samotného Macedónska, ale i zo Srbska a ďalších balkánskych krajín. Okrem samotného jazera, ktoré poskytuje klasické možnosti kúpania a rybolovu tu nájdete historické mesto Ohrid, v ktorom sa na relatívne malej ploche nachádza vysoko koncentrované množstvo historických pamiatok. V tejto časti Macedónska sa nachádzajú i národné parky Galičica a Pelister spolu s Prespanským jazerom, čo nadchne hlavne milovníkov prírody kvôli nádherným horským scenériam. V severozápadnej časti krajiny môžete nájsť národný park Mavrovo, ktorý je najvyhľadávanejším lyžiarsym strediskom Macedónska.
Hlavné mesto Skopje bolo v roku 1963 zničené dosť zlým zemetrasením a veľká časť nových budov bola postavená v klasickom juhoslovanskom architektonickom štýle betónových monštier s mnohorakými tvarmi - vidno to napr. na neprehliadnuteľnej budove hlavnej pošty neďaleko rieky. Stará turecká štvrť má však svoju atmosféru a početné bary pozdĺž rieky poskytujú rôznorodé možnosti večernej zábavy - mesto je veľmi živé a pulzujúce. V jeho blízkosti sa nachádza veľmi pekné jazero Matka a nad mestom sa týči vrch Vodno, na vrchole ktorého je obrovská konštrukcia železného kríža, ktorú vidno z veľkej diaľky.
V severnej časti sa nachádza jedno z najväčších komplexných rómskych osídlení v Európe Šuto Orizari (skrátene Šutka), ktoré v mnohom pripomína indické mestá plné farieb a neporiadku. Z albánskych miest na severozápade je najvýznamnejšie Tetovo, kde sa nachádza veľmi pekná farebná mešita (šarena džamija) a kláštorný komplex Arabati Baba Teke využívaný pôvodne bektašským islamským hnutím. Mestá v strednom Macedónsku ako Bitola a Prilep nie sú najhoršie, obzvlášť Bitola má v sebe istý historický duch, nejedná sa však o destinácie, kde by ste strávili dlhé dni a stále mali čo objavovať.
Macedónsko je čo sa týka bezpečnosti v podstate na tej istej úrovni, ako Srbsko či Čierna Hora. Samozrejme sa tu vyskytuje obvyklá drobná kriminalita, ale v miere podobnej ako v strednej Európe. Macedónske obyvateľstvo je veľmi pohostinné (čo je faktor obecne prítomný vo veľkej časti Balkánu) a temperamentné, čo je na jednej strane milé, na strane druhej si podobne ako v iných balkánskych krajinách, ktoré majú za sebou problémy vyplývajúce z etnickej skladby obyvateľstva, treba dávať pozor na isté témy rozhovoru - slovanskí Macedónci nenesú príliš dobre chválu albánskej menšiny, macedónski Albánci zase cítia útlak zo strany väčšiny.
Konflikt, ktorý prebehol severným a severozápadným Macedónskom v roku 2001 sa nedá svojim rozsahom vonkoncom porovnávať so situáciou napr. v Kosove, druhou stranou mince je však fakt, že vzájomné vzťahy boli skôr zakonzervované, než trvalo vyriešené. Separácia oboch etník sa stále prehlbuje a je možné, že vzhľadom na vysoký podiel albánskej menšiny bude v budúcnosti napätie eskalovať. V súčasnosti sú však všetky časti krajiny vrátane tých väčšinovo albánskych bez problémov navštíviteľné a neočakáva sa, že by akékoľvek násilné zrážky mali každú chvíľu prepuknúť.
Cesty sú klasicky balkánske, v horských oblastiach s množstvom zákrut a nebezpečných kaňonov pozdĺž nich, ako aj bláznivo jazdiacich vodičov predbiehajúcich v miestach, kde nie je možné vidieť do protismeru. Najlepšia cesta je zo Skopje smerom do Grécka na Solún, kde je vybudovaná diaľnica. Na územie Macedónska je možné pricestovať a zotrvať na ňom bez víz s platným cestovným pasom po dobu 90 dní. Od 3.10.2008 je pre občanov EÚ povolené používať i občiansky preukaz. Ak využijete možnosť cesty na občiansky preukaz, na hraničnom priechode musíte vyplniť formulár, ktorý je následne opatrený vstupným razítkom. Tento formulár je potrebné mať pri sebe počas pobytu a pri opustení krajiny ho predložiť hraničnej kontrole spolu s občianskym preukazom.
V Macedónsku platí prihlasovacia povinnosť - do 24 hodín od prekročenia hranice ste povinní registrovať sa na príslušnom oddelení polície. Táto procedúra sa vykonáva iba v prípade nevyužívania žiadneho ubytovacieho zariadenia, čiže veľmi zriedkavo. Na dve macedónske medzinárodné letiská v Skopje a Ohride nelietajú nízkonákladové spoločnosti zo strednej Európy. Lietajú sem spoločnosti Germanwings a Skywings, sprostredkujúce spojenie z Nemecka a Švajčiarska a využívané hlavne početnými macedónskymi gastarbeitrami v týchto krajinách. Charterové linky cestovných kancelárií do Macedónska nelietajú - krajina nemá more a nie je pre typických zájazdových turistov príliš atraktívna.
*ceny sú za spiatočnú letenku pre dospelú osobu vrátane letiskových poplatkov a s rezerváciou 3 mesiace vopred. Pre aktuálny stav cien leteniek odporúčam napr. Z Čiernej Hory lieta jedenkrát denne zo Skopje do Podgorice Montenegro Airlines. Zo Srbska lieta z tiež jedenkrát denne JAT Airways, v letnej sezóne sa počet letov zvykne navyšovať. Z Chorvátska lieta raz denne Croatia Airlines. Do ostatných krajín západného Balkánu priame linky nelietajú.
Do Macedónska sa dá cestovať i priamou autobusovou linkou z Českej republiky, resp. Slovenska. Cesta je pomerne dlhá, urazíte približne 1000 kilometrov, avšak cestujete skoro stále po diaľnici a nie je to tak natoľko únavné. Druhou možnosťou je ísť cez Belehrad s jedným prestupom, pre túto alternatívu viď sekciu Cestovanie do Srbska. 1 Spoj premáva v sobotu, dopravca T.A. Z Kosova premáva množstvo spojov z Prištiny do Skopje. Cesta trvá v závislosti od dopravy a situácii na hraniciach cca 2-3 hodiny. Všetky autobusy z Prištiny stoja po ceste vo Ferizaji/Uroševci. Autobusy premávajú približne od šiestej ráno do šiestej večer a chodia cca každú hodinu. Okrem toho chodia ešte tri linky denne z Kosovskej Mitrovice a dve denne z Prizrenu (táto linka vyráža z Prizrenu o 05:30 a o 09:00, príchody do Skopje sú o 09:00 a 12:00, pričom prvý spoj premáva iba v pracovných dňoch).
Z Chorvátska sa do Macedónska dá cestovať priamou linkou zo Záhrebu cez Srbsko. Linka vychádza zo slovinského Koperu a stojí v Ljubljane, kým príde do Chorvátska. V letnej sezóne existujú i spoje z dalmátskeho pobrežia do Skopje cez Čiernu Horu. Medzi Albánskom a Macedónskom existujú priame autobusové linky, ale nie do Skopje. Cieľovou destináciou je v tomto prípade Tetovo, čo je neoficiálne hlavné mesto albánskej menšiny v Macedónsku - odtiaľto sa dá bez problémov dostať častými autobusmi ďalej do Skopje. Z Tirany tieto autobusy prevádzkované spoločnosťami Sondor v Albánsku a Polet v Macedónsku vyrážajú spred Národného historického múzea na centrálnom námestí Skenderbega (toto sa ale môže zmeniť, preto je vhodné preveriť miesto odchodu priamo na mieste v niektorej turistickej agentúre).
Zo Srbska premáva veľké množstvo spojov z Belehradu do Skopje cez Niš - linka ide z väčšej časti po diaľnici a spojenie je tak pomerne priamočiare. Okrem toho chodí zopár spojov z Nového Pazaru cez Kosovo a linka spájajúca Skopje s centrom Srbka. Existuje i priama linka z Belehradu do Ohridu. Hlavné zdroje pre tieto informácie sú stránky autobusovej stanice v Belehrade a stránky Prevoz Putnika - kliknete na konkrétnu krajinu v sekcii Medjunarodni red vožnje. V zobrazenom .pdf dokumente však pozor na rozlišovanie medzi reálne premávajúcimi spojmi a linkami, pre ktoré bol iba obdržaný súhlas zo strany príslušného ministerstva - týchto liniek je niekedy veľké množstvo, ich existencia však zostáva len na papieri.
Existujúce spoje majú v pravom hornom rohu tzv. Okrem týchto liniek ešte premáva šesť spojov denne z Preševa v južnom Srbsku do pohraničného mesta Kumanovo, cesta trvá cca 50 minút. Trikrát denne premávajú lokálne linky medzi Vranje a Skopje (2h). Z Bosny a Hercegoviny do Macedónska spojenie nie je priveľmi priamočiare. Zo Sarajeva existuje priama linka do Skopje premávajúca v utorok a piatok o 18:30. Z Čiernej Hory premáva pravidelná linka z Nového Hercegu do Skopje cez Kosovo. V sezóne premávajú i ďalšie priame spoje z Ulcinju. Ďalšou variantou je cestovať cez Prizren s prestupom na nadväzujúci autobus: Z Ulcinju odchádza autobus o 19:00 a v Prizrene je 05:00. Následne odchádza o 05:30 z Prizrenu spoj do Skopje, ktorý príde do cieľa o 09:00. Táto možnosť je však riskantná vzhľadom na malú časovú rezervu v Prizrene pri prestupovaní, odporúčam teda priamy spoj. Okrem toho je schodnou variantou i cesta cez Srbsko, napr. cez Niš, z ktorého do blízkeho Skopje chodí veľa nadväzujúcich autobusov.
Pomerne spoľahlivým zdrojom odchodov z Podgorice je sprievodca InYourPocket Podgorica, posledné vydanie November 2010-Apríl 2011 by malo obsahovať aktuálne informácie. Na internete sa dá dohľadať pomerne veľa rôznych "cestovných poriadkov" pre autobusovú stanicu v Podgorici (ale aj iných autobusových staníc v Čiernej Hore), obvykle však bez uvedenia dátumu spracovania. Do Macedónska je možné v sezóne od 25. júna do 10. septembra 2011 cestovať priamou vlakovou linkou zo Slovenska. Detailnejšie informácie o vlakovom spojení v Macedónsku sa dajú dohľadať na stránkach Macedónskych železníc, resp. Premáva vždy v sobotu od 25. júna do 10. Spojenie medzi Kosovom a Macedónskom relatívne spĺňa kritéria medzinárodnej vlakovej linky, hoci železničné stanice v Kosove nie sú začlenené do medzinárodných vlakových poriadkov a nie je tak možné dohľadávať informácie o vlakových spojeniach v tejto krajine na inak spoľahlivých serveroch typu Deutsche Bahn či Eurorailways. Stránky Kosovských železníc, akokoľvek paradoxne to môže znieť, neobsahujú momentálne informácie o cestovných poriadkoch. Pre aktuálne údaje o cestovných poriadkoch na trase Macedónsko-Kosovo sú najlepším zdrojom stránky Macedónskych železníc - pomôže vám znalosť cyriliky. Na trase premáva stará dieselová lokomotíva ťahajúca podobne staré vozne, stále je však ich úroveň lepšia ako napr. v Albánsku. Zo Srbska premávajú dva vlaky denne z Belehradu, oba pokračujú vo svojej trase do gréckeho Solúna a prechádzajú cez Skopje.
* Spoj premáva v letnej sezóne 25. júna - 29. Autobusová doprava v Macedónsku je podobná ako v okolitých balkánskych krajinách. Vzhľadom na redšiu železničnú sieť autobusy chodia prakticky všade a dosť často. Krajina je neveľká, niektoré cesty však môžu trvať relatívne dlho z dôvodu nekvalitných ciest vedúcich hornatým terénom. Diaľnica cez Macedónsko vedie primárne zo severu na juh ako súčasť hlavnej európskej radiály E65 spájajúcej sever Európy s Balkánom. Ak teda idete zo Skopje smerom do Grécka, cesta ubieha veľmi rýchlo. Diaľnica je postavená i západným smerom z hlavného mesta do Tetova, inde sa však autobusy musia vysporiadať s omnoho horšími cestami, hoci v malebnej krajine. Frekvencia spojov je vynikajúca medzi väčšími mestami - ak idete zo Skopje do Tetova, prípadne Ohridu, v podstate ani nemusíte poznať cestovný poriadok, každú chvíľu vám niečo pôjde. Rezervácie sú odporúčané prakticky len na jednej trase - v letnej sezóne medzi Ohridom a Skopje, kde putuje množstvo dovolenkárov nielen z Macedónska, ale i Srbska, Rumunska a pod. Vozový park je značne nesúrodý a podobne ako v Čiernej Hore či Srbsku sa skladá z množstva nových i starých autobusov.
Cestovné poriadky sa dohľadávajú dosť náročne - centralizovaná databáza pochopiteľne neexistuje a oproti Srbsku má omnoho menej autobusových staníc či prepravných spoločností vlastné internetové stránky. Železničná sieť v Macedónsku je využiteľná pre relatívne mnoho destinácií, bohužial najnavštevovanjšie miesto - Ohrid - sa vlakom dosiahnuť nedá. Kvalita vlakových tratí a používaných vozňov je pravdepodobne o niečo horšia ako v susednom Srbsku, inak sa však jedná o typicky balkánsky spôsob vlakovej dopravy, ktorá je v podstate všade na Balkáne podobná s výnimkou Kosova. Vlaky nezvyknú byť príliš plné. Spojenie si môžete bez problémov vyhľadať v cestovných poriadkoch macedónskych železníc. Stopovanie v Macedónsku je samozrejme realizovateľné, hoci stopárov z radov miestneho obyvateľstva je na cestách čoraz menej.
Miestni obyvatelia tak na stopárov prestávajú byť natoľko zvyknutí a môžu si o vás myslieť, že čakáte na taxi. Ceduľa s cieľovou destináciou je tak dobrou voľbou, keďže z vás robí "väčšieho" stopára. Ľudia sú inak veľmi milí a klasicky balkánsky pohostinní, nezriedka vás môžu pozvať na obed či dokonca k sebe domov a úprimne ich zaujímajú podrobnosti o vás a vašej rodine. Treba však dávať pozor na obvyklé stopárske náležitosti - pred jazdou sa uistiť, že vodič nehodlá požadovať za zvezenie peniaze a ak máte pocit, že vás vezie na autobusovú či vlakovú stanicu, vysvetliť mu, že to nie je váš spôsob cestovania. Obecne sa lepšie stopuje na menších cestách s nízkou frekvenciou verejnej dopravy, kde majú ľudia väčšie pochopenie pre stopárovu situáciu.
Na strane druhej cesta napr. Hraničné priechody s Bulharskom a Srbskom sú bez problémov priechodné. Priestor pri hraniciach s Albánskom môže byť o niečo problematickejší, keďže albánski vodiči majú väčšiu tendenciu požadovať za zvezenie peniaze. Stopovanie smerom do Grécka je niekedy fajn a niekedy menej. Frekvencia dopravy je tu dostatočne hustá, keďže sa jedná o hlavný ťah zo strednej Európy do Grécka. Štátne poznávacie značky vozidiel v Macedónsku sú identifikovateľné podľa prvých dvoch písmen, ktoré označujú konkrétny okres (v červenom rámčeku nasledujúcom za prvými dvoma písmenami sú tieto písmená i v macedónskej cyrilike).
Okrem toho sú niektoré väčšie okresy rozlišovateľné na menšie celky i podľa posledných dvoch písmen, tieto však už nezodpovedajú priamo názvu konkrétnej obce a nemá tak bližší zmysel sa tu nimi zaoberať. V Macedónsku sa hovorí macedónskym jazykom, jedným zo skupiny juhoslovanských jazykov. Macedónčina je podobne ako slovinčina odlišná od niekdajšej srbochorvátčiny používanej v čase trvania Juhoslávie, pričom však všetci Macedónci ovládajú srbčinu.
Macedónsky jazyk je podľa početnej názorovej skupiny v Bulharsku iba dialekt bulharčiny, pričom samotní Macedónci sa voči takémuto prirovnaniu obvykle ohradzujú. Každopádne má macedónčina s bulharčinou množstvo podobných znakov, inými črtami však pripomína zase srbčinu. Typickými znakmi sú napr. absencia pádov, ako ich poznáme v srbčine, resp. chorvátčine. Macedónsky jazyk je zapisované v podstate výhradne cyrilikou. Tabuľka rôznych typov cyriliky používanej na Balkáne. Ak hovoríte srbsky/chorvátsky, v Macedónsku sa bez problémov dohovoríte a po niekoľkých dňoch pobytu budete pomerne jednoducho rozumieť i samotnej macedónčine. V Macedónsku sa nachádza výrazná albánska menšina, ktorá používa albánsky jazyk - všetci macedónski Albánci však vedia komunikovať i v macedónčine a obvykle i v srbčine. V Macedónsku sa platí macedónskym dinárom. Cenovo patrí Macedónsko medzi lacnejšie krajiny Balkánu. Doprava, služby či stravovanie sú tu výrazne lacnejšie ako v Chorvátsku, dokonca je badateľný istý rozdiel i oproti Čiernej Hore.
Vzorové trasy a praktické tipy pre cestovanie
TABANOVCE - Asi stočlenná skupina migrantov sediaca na koľajniciach znemožňuje od popoludňajších hodín železničnú dopravu medzi srbským Preševom a macedónskou obcou Tabanovce. Presná príčina počínania migrantov zatiaľ nie je známa. Nie je však vylúčené, že ide o protest osôb vrátených do tábora v Preševe zo srbsko-chorvátskych hraníc, ktoré chcú pokračovať v ceste do krajín Európskej únie. Situácia na macedónsko-gréckych hraniciach je stále napätá. Niektoré odhady hovoria o tom, že sa na gréckej strane zdržiava medzičasom už 14.000 migrantov. Úrady sa vzdali zámeru prepraviť časť migrantov do vzdialenejších záchytných centier, pretože sa obávali možnej eskalácie, ktorá by mohla prerásť do prejavov násilia. Separácia oboch etník sa stále prehlbuje a je možné, že vzhľadom na vysoký podiel albánskej menšiny bude v budúcnosti napätie eskalovať.
Násilná trestná činnosť namierená proti bežným návštevníkom krajiny je skôr zriedkavá. Stopovanie v Macedónsku je samozrejme realizovateľné, hoci stopárov z radov miestneho obyvateľstva je na cestách čoraz menej. Miestni obyvatelia tak na stopárov prestávajú byť natoľko zvyknutí a môžu si o vás myslieť, že čakáte na taxi. Interiér kláštora sv. Aj Macedónsko má svoje more, a to v podobe Ohridského jazera. Na jeho brehu sa nachádzajú dve významné mestá, Ohrid a Struga. Ohrid je pre turistov najvyhľadávanejšou dovolenkovou destináciou v Macedónsku. A to najmä pre fotogenický výhľad na kostolík sv. Jána s Ohridským jazerom na pozadí.
Ohridské jazero je možné navštíviť aj z iných miest - Krásne výhľady na jazero a jeho okolie vznikajú z viacerých výletov loďkou na Prespanské jazero alebo cez kaňon Matka. Vstupné do niektorých miest býva symbolické, napr. 100 denárov (1,60 €) do kostola sv. Jána. V Ohride môžete nájsť úzke uličky, ktoré robia cestovanie mestom zaujímavým aj s malými problémami parkovania. Parkovanie v centre Ohridu je spoplatnené.
Okrem Ohridu a Skopje ponúka Macedónsko množstvo prírodných aj historických lokalít: Kaňon Matka, kláštorný komplex na úpätí hôr, či stredoázijské pamiatky v Krušéve. Kruševo ukrýva jednu z najznámejších pamiatok - monumentálny kríž na hore Vršnik a ďalšie historické pamiatky v meste. Pamiatky a archeologické lokality v Bitole, Prilepe alebo Heraclea Lyncestis poskytujú návštevníkom pohľad do staroveku a tradičnej balkánskej architektúry.
Praktické poznámky k cestovaniu a komunikácii
V Macedónsku sa platí macedónskym dinárom. Cenovo patrí krajina medzi lacnejšie na Balkáne. Doprava, služby či stravovanie sú výrazne lacnejšie ako v Chorvátsku, pričom rozdiel môže byť aj voči Čiernej Hore. Macedónske mesta ponúkajú bohaté kultúrne dedičstvo a priateľskú pohostinnosť, avšak treba mať na pamäti citlivé témy pri konverzácii o etnických vzťahoch. Jazyková výbava zahŕňa macedónčinu, aj keď väčšina obyvateľov ovláda aj srbčinu.
Ak využívate cestovanie cez Balkán, pamätajte, že cestovný poriadok v regiónoch sa môže líšiť podľa dopravcov a sezóny. Vlaky v Macedónsku nie sú vždy najnovšie, ale vlaková sieť ponúka možnosti medzi väčšími mestami a turistickými destináciami. Autobusy sú častejšie dostupné a zvyčajne spoľahlivé, hoci centrálne databázy poriadkov môžu byť neúplné. Stopovanie je realizovateľné, najlepšie v menej frekventovaných cestách, a miestni ľudia bývajú pohostinní, aj keď treba mať na pamäti bežné bezpečnostné pravidlá.
Informácie o cezhraničných vzťahoch a budúcej spolupráci
Skopje 30. júla (TASR) - Tri balkánske krajiny - Srbsko, Severné Macedónsko a Albánsko - sa vo štvrtok v Skopje dohodli, že od roku 2023 otvoria vzájomné hranice a umožnia pohyb ľudí a tovarov medzi sebou bez obmedzení. Srbský prezident Aleksandar Vučić, severomacedónsky premiér Zoran Zaev a predseda albánskej vlády Edi Rama podpísali na hospodárskom fóre v Skopje tri zmluvy, ktoré majú v budúcnosti zjednodušiť cezhraničný pohyb osôb v rámci tzv. balkánskeho minischengenu. Iniciatíva na voľný pohyb tovarov, kapitálu a ľudí medzi Srbskom, Severným Macedónskom a Albánskom označovaná ako "Otvorený Balkán", sa začala v roku 2019. Iniciátori tejto myšlienky vyjadrili sklamanie z toho, že EÚ nezačala prístupové rokovania s Albánskom a so Severným Macedónskom po tom, čo Bulharsko pre niektoré historické a jazykové spory ďalší postup zablokovalo.
tags: #cestovanie #medzi #macedonskom #a #srbskom