Tento článok sa venuje pestovaniu akváriových rastlín, je príručkou a taktiež obsahuje tipy a zodpovedané často kladené otázky. Navyše lokalita aqua-fish.net taktiež obsahuje databázu rastlín, jednoducho kliknite na tento odkaz a vo vašom prehliadači sa zobrazia obrázky rastlín, ktoré sú odkazmi na konkrétne druhy.
Úloha rastlín v akváriu a ich základné funkcie
Rastliny v akváriu plnia veľmi dôležitú rolu, keďže pôsobia ako prirodzené filtračné médium, rybky ich využívajú ako miesta na skrývanie, čo platí nielen pre čerstvo rozplávaný poter, no aj pre bojazlivé druhy, ktoré potrebujú mať pocit bezpečia, rastliny navyše produkujú kyslík a nakoniec pomáhajú rybám, ktoré počas rozmnožovania vytvárajú penové hniezda na hladine tým, že stabilizujú vodnú hladinu.
Podvodné záhradkárčenie je takmer zhodné s tým suchozemským, keďže všetky cielene pestované rastliny vyžadujú starostlivosť, čo v skutočnosti mnoho akvaristov ignoruje. Rovnako ako suchozemské rastliny, aj tie vodné si vytvárajú energiu na stavbu svojich tiel vďaka procesu, kedy sa v ich zelených bunkách - chlorofyloch - mení oxid uhličitý na kyslík a glukózu.
Rozdelenie rastlín podľa prostredia a nárokov
Zakorenené rastliny obvykle vyžadujú veľké množstvo svetla, teda oveľa viac ako sa obvykle nachádza v obytných priestoroch, a ich nároky môžu rásť úmerne s vekom nádrže, v ktorej sú pestované. Optimálna dávka svetla pre maximálny rast sa pohybuje medzi 3 až 5 Wattmi na každých 4,5 litra vody. Takzvané „dlhé dni“ (osvetlenie nádrže je v rozmedzí 12 až 16 hodín denne) podporujú rast, no zároveň môžu byť príliš dlhé pre mnoho rastlín, ktoré pochádzajú z oblastí v blízkosti rovníka.
Spektrum - Každý typ osvetlenia by mal mať na krabici jasne vyznačené to, aké spektrum produkuje. Jávsky mach alebo Cryptocoryne budú spokojné aj s osvetlením, ktoré nedosahuje viac ako 500lx. Kelviny (K) - Väčšina rastlín v akváriu bude rásť správne pri hodnotách 5000K, no príliš vysoké hodnoty nad 6800K rastline nepomôžu.
Podpora rastlín výživou a pôdou
Všetky rastliny, bez rozdielu, potrebujú výživu v podobe dusíka, draslíka, železa (na tvorbu chlorofylu) a fosforu. Zvyčajne sa k vodným rastlinám tieto zložky dostávajú z vody, ale berú si ich aj zo substrátu svojimi koreňmi. Je dôležité zapamätať si to, že akváriové rastliny potrebujú železo na produkovanie chlorofylu, zeleného pigmentu, ktorý je nutné pre správny priebeh fotosyntézy. Iné látky, akými sú napríklad uhlík a zinok sú zas nutné pre metabolizmus rastliny. Vo všeobecnosti platí, že hnojivá by mali byť v akváriu použité raz mesačne, no husto zarastené nádrže budú vyžadovať iný prístup ohľadom množstva a frekvencie hnojenia.
Navyše je všeobecne známe, že rastliny s červenými listami vyžadujú viac železa ako zelené rastliny. Hnojivá poznáme vo forme roztokov, guličiek, alebo vo forme, ktorá vyzerá ako hlina a pridáva sa do substrátu. Pre zásobovanie rastlín dusíkatými látkami z exkrementov rýb je vhodné na dno akvária umiestniť hrubšiu vrstvu substrátu, ktorá sa pomaly zanesie výkalmi rýb, a tieto budú následne rozkladané koreňmi rastlín, ktoré v nádrži pestujeme. Nielen korene, ale aj nitrifikačné baktérie v takomto substráte nájdu vhodné prostredie a pomôžu tak v akváriu udržiavať vhodné podmienky pre chov rýb. Ak pridávate do akvária hnojivá, nesmiete zabudnúť na dodržiavanie pokynov na obale!
Voda, pH, uhličitanová a oxidu uhličitý
Nikdy nedávajte do akvária hnojivá pre suchozemské rastliny! Síce nie všetky rastliny vyžadujú rovnaké parametre, no pre optimálny rast rastlín by mala byť celková tvrdosť - GH vody okolo 100 ppm. To zabezpečí nielen dostatok minerálov, ale aj stabilitu pH. Privysoká uhličitanová tvrdosť - KH však spôsobuje odvápňovanie. Aj keď existujú rastliny, ktoré znesú aj extrémnejšie hodnoty, optimálne pH pre rast rastlín je medzi 6,7 až 7,3. Oxid uhličitý je súčasťou fotosyntézy a pomáha optimálnemu vývoju rastliny. Fľaša oxidu uhličitého s regulátorom by mala udržiavať jeho úroveň na 5 až 12 mg/l, čo je nutné dodržiavať, keďže vyššie koncentrácie by mohli poškodiť pečeň rýb.
Dávkovanie CO2 a riziká
Najjednoduchšie dávkovače oxidu uhličitého sú tie, ktoré sa dajú manuálne používať a najvychytenejšie sú tie, ktoré majú v sebe merače pH a sú pripojené ku svetlu, takže keď sa svetlo vypne, vypne sa aj tento dávkovač, lebo v noci aj rastliny spotrebúvajú kyslík. Tak, ako je to asi so všetkým, aj s CO2 to môžete prehnať. Jeho vysoká hodnota nakoniec nemusí ublížiť iba rybám, ale aj samotným rastlinám. To sa stane hlavne vtedy, keď je vo vode veľa CO2, ale nie je tam dostatok svetla, čiže ho rastliny nemôžu dostatočne spotrebovať a obmedzí sa proces fotosyntézy.
Otázky a starostlivosť o nových obyvateľov
Záhradkárčenie v akváriu je predovšetkým o tom, že veci dávajú zmysel. Zvyšky a odumreté časti rastlín by mali byť z akvária odstránené, aby tie živé mali dostatok svetla a aby v akváriu neprebiehalo zbytočne veľa rozkladných procesov. Presadenie je vhodné urobiť v prípade, že hustota listov zabraňuje rastlinám v spodných častiach prijímať svetlo a tým pádom sa rozvíjať. Na starostlivosť o rastliny nepotrebujete žiadne špeciálne náčinie, stačia vám nožnice na strihanie nechcených výhonkov, a nitky na upevnenie rastliny v prípade, že ju práve sadíme, alebo jej nevieme zabezpečiť stabilné miesto v substráte.
Časté problémy a ich riešenia
Často sa stáva, že po zasadení nových rastlín, ich listy rýchlo zhnednú a začnú sa rozpadávať. Toto nie je choroba, ale iba prispôsobovanie sa novým podmienkam a zdravá rastlina by mala čoskoro produkovať nové listy a výhonky tak, že úplne nahradia tie odumreté. Ak ale už rastlina v akváriu nejaký ten čas jestvuje, a ak jej listy začnú hnednúť a rozpadávať sa, je to znak toho, že rastline chýbajú výživové látky, alebo sa jedná o problém so svetlom. Preto vždy monitorujte svoju nádrž aspoň rad týždenne a pravidelne sa o rastliny starajte.
Praktické tipy pre výsadbu a rozmnožovanie
Rastliny, ktoré sa hojú a rozmnožujú, často poskytujú výhonky; tieto výhonky môžu byť nad substrátom alebo pod ním. Niektoré rastliny vytvárajú určité časti, ktoré začnú koreniť, a to je vlastne zárodok novej rastliny. Tieto časti môžete odrezať a posadiť, alebo iba ohnúť a korene dať do substrátu. Približne rok po kvitnutí rastlina postupne slabne a môže odumrieť, aj keď veľa rastlín žije aj 3 a viac rokov. Napríklad Jávsky mach môže byť dokonca pripevnený o rôzne akváriové dekorácie; epifyty ako Anubias nana tiež často bývajú pripevnené nitkami alebo iným neškodným materiálom. Vytváranie krásnych porastov závisí od správneho výberu druhov podľa umiestnenia v nádrži a od ich schopnosti prispôsobiť sa podmienkam.
Rastliny a druhy rýb: kompatibilita a biotopy
Primárne rastliny vysádzame do prednej časti, sekundárne do centrálnej a vysoké do zadnej časti akvária. Rastliny do popredia bývajú krátke, často tvoria koberec, napríklad Riccia fluitans alebo Cryptocoryne. Biotopové akvárium vyžaduje výber rastlín zohľadňujúci typ ryb. Skaláre v biotopnom prostredí radi využívajú rastliny na skrývanie; Terčovce obľubujú stredné vrstvy a ideálnou rastlinou sú druhy Echinodorus. Mrenky štvorpruhé radi odpočívajú v rastlinnej hmote v noci a je vhodné zvoliť odolné druhy rastlín.
Bezpečnosť a výber rastlín pri nákupe
Pri kúpe rastlín je potrebné poznať ich požiadavky na teplotu a svetlo; niektoré predajné miesta môžu klamať alebo nevedieť presné parametre. Z dlhodobého hľadiska je dôležité vybrať si kvalitné rastliny, ktoré sa rýchlo zakorenia a začnú rásť. Rizóm by nikdy nemal byť umiestnený do substrátu; ak rastlina dorazila v košíku, košíček umiestnite do substrátu, aby ho nebolo vidieť.
Tipy na nadväzovanie rastlín na dekorácie a substrát
Epifyty sa pripevňujú na kamene alebo drevo; do substrátu ich však nikdy nesaďte, pretože by začali hniť. Pri uchytení môžete použiť rybársky vlasec, ale dbajte na to, aby nebol rybami ľahko poškodený alebo prehlodaný a aby vlákno nebolo vstupom do tela ryby. Plávajúce rastliny nepotrebujú substrát a ponúkajú vizuálny efekt „vodná záhrada“; zároveň čistia vodu od ťažkých kovov a zvyšujú agilitu ekosystému.
Meta opis a doplnkové materiály
tags: #cestovanie #akvariovich #rastlin