The Pripyat amusement park is one of the most famous sites in the ghost city of Pripyat. This park stands as a frozen reminder of a celebration that never truly happened. Keep reading to discover why this rusted Ferris wheel became the ultimate symbol of the Chernobyl disaster.
Pripyat started as a fresh, modern town on 4 February 1970. It was built specifically for the workers of the Chernobyl Nuclear Power Plant. By 1979, the town officially became a city. It grew very fast and eventually reached a population of nearly 49,000 people. Most residents were young families who enjoyed the new schools, shops, and parks built by the state.
Park, ktorý nikdy nebol otvorený
The Park that Never Opened
The city park sits right in the heart of the town. You can find it behind the Palace of Culture and the Hotel Polissya near Lenin Square. The main attraction was the new amusement park. It featured several rides, including a large Ferris wheel and bright yellow bumper cars. People also looked forward to the Daisy carousel and a giant swing set.
Plánované otvorenie a osud
Officials planned to open the park on 1 May 1986. This was meant to be part of the big May Day celebrations. But the accident at the power plant changed everything just a few days before the grand opening.
Krátky okamih radosti
On 27 April 1986, the atmosphere in the city was tense. To keep people calm, authorities opened the park for a few hours. Children played on the rides while the sky carried invisible radiation. This was a short distraction before the final announcement to leave. By the afternoon, the entire city had to evacuate. People left their homes thinking they would return in three days, but they never did.
Moderný symbol a krajina
Today, the park is a popular spot for visitors in the exclusion zone. The Ferris wheel is easy to see because of its bright yellow cabins. It appears in many photos and video games about Chernobyl. Nature is slowly taking the park back as trees grow through the metal tracks.
Pripjať, v ktorej bezprostrednej blízkosti sa nachádza elektráreň, museli evakuovať a postupne sa pretransformovala na mesto duchov. Pre vysokú radiáciu vedci a experti predpovedali, že v meste a bezprostrednom okolí elektrárne sa nebude dať žiť desiatky tisíc rokov. Čo sa týka Pripjati, je to pravda. Na tragédiu, ktorá šokovala svet pred takmer štyrmi dekádami, sme sa pozreli z historického, ale aj cestovateľského hľadiska.
Ešte pred vypuknutím pandémie covidu a následnej vojny na Ukrajine sme v BUBO zorganizovali zájazdy do Černobyľu, kam v súčasnosti nechodíme. Pripjať založili 4. februára 1970. Štatút mesta získala v roku 1979. Hlavným dôvodom založenia mesta bola výstavba a následná prevádzka jadrovej elektrárne Černobyľ. V tejto súvislosti nazývali Pripjať aj mestom jadrových vedcov.
Roj deštrukcie a následné kroky
Podľa posledného sčítania ľudu pred evakuáciou z novembra 1985 mala Pripjať 47 500 obyvateľov. V meste žili ľudia 27 národností. Začiatkom dekády pritom v Pripjati žilo len 14 000 osôb. Mesto malo tiež slúžiť aj ako „výstavná vitrína" sovietskeho budovateľského ducha dokladujúca úspechy a prosperitu pracujúceho ľudu. Výstavba černobyľskej jadrovej elektrárne sa začala v roku 1977. O tri roky neskôr však bola táto vízia už len utópiou.
Havária a boje proti požiarom
Zapríčinilo to rutinné testovanie toho, či bude núdzový vodný chladiaci systém fungovať pri výpadku prúdu. Jadrová elektráreň produkovala elektrickú energiu vďaka štiepeniu jadra v reaktoroch typu RBMK-1000. Jeden z nich - reaktor číslo 4 - sa počas experimentu prehrial a zhasol. Jeho opätovné spustenie vyústilo nekontrolovanú reakciu a zvýšenie tlaku. Došlo k explózii, po ktorej nasledoval mohutný požiar. O dve až tri sekundy neskôr vyvrhol druhý výbuch ďalšiu paru. Požiar vypukol na streche reaktora č. 3 a hrozilo, že dôjde k pretrhnutiu tohto zariadenia. Automatické bezpečnostné systémy, ktoré by sa za normálnych okolností spustili, tak neučinili. Hasiči dorazili na miesto v priebehu niekoľkých minút a začali bojovať s plameňmi bez vybavenia, ktoré by ich chránilo pred radiáciou. Mnohí z nich krátko na to figurovali na zozname mŕtvych v dôsledku radiácie - bolo ich 28. Svedecké výpovede hasičov, ktorí pomáhali pri boji s požiarmi, opísali podľa televízneho kanálu History Channel radiáciu prívlastkom „chutí ako kov“.
Pri hasení tiež dohliadali na bezpečnosť, no nesmeli vystúpiť radiácii. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu okolo 2 000 stupňov Celzia. Voda sa preto pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali. Séria chýb pokračovala. Reaktor č. 3 odstavili až o 5.00 h nasledujúceho dňa. Asi o 24 hodín neskôr odstavili aj reaktory č. 1 a 2. Do popoludnia 26. apríla sovietska vláda zmobilizovala jednotky, aby pomohli v boji s ohňom. Pracovníkov vyzdvihli v priebehu niekoľkých sekúnd, aby sa minimalizovalo ich vystavenie žiareniu. Uhasenie všetkých požiarov pomocou piesku, olova a dusíka trvalo takmer dva týždne.
V meste Pripjať medzitým život plynul ako zvyčajne takmer deň. Až na druhý deň, 27. apríla, začala vláda s evakuáciou 50 000 obyvateľov Pripjati. Obyvateľom povedala, že budú preč len zopár dní, takže si so sebou vzali veľmi málo vecí vrátane oblečenia či jedla. Sovietskemu vedeniu trvalo niekoľko dní, kým informovalo medzinárodné spoločenstvo o tom, že došlo ku katastrofe. Sovietska vláda neurobila žiadne oficiálne vyhlásenie o havárii v elektrárni. Zmena nastala v momente, keď švédski lídri požadovali vysvetlenie. Nakoniec 28. apríla Kremeľ oznámil, že v Černobyle došlo k havárii a úrady ju riešia.
Dlhodobé dôsledky a súčasnosť
Poškodená elektráreň medzitým počas nasledujúcich desiatich dní vypúšťala do ovzdušia veľké množstvo rádioaktívnych látok vrátane jódu-131, cézia-137, plutónia a stroncia. V snahe obmedziť spád nariadil 14. mája sovietsky vodca Michail Gorbačov vyslanie státisícov ľudí vrátane hasičov, vojenských záložníkov a baníkov na miesto, aby pomohli pri jeho čistení. Ako uzavreli vyšetrovanie? Oficiálne vyriekli rozsudok, že pracovníci elektrárne nedodržali potrebné bezpečnostné predpisy. Počas uponáhľanej doby - 206 dní - postavili posádky oceľový a cementový sarkofág, aby „pochovali“ poškodený reaktor a zabránili ďalšiemu úniku radiácie. Ešte pred začatím stavby vybudovali chladiacu dosku pod reaktorom, aby sa zabránilo pretaveniu jadrového reaktora z horiaceho otvoru v základni. Štyristo baníkov povolali, aby vykopali 168-metrový tunel pod reaktorom - začali 24. júna 1986. Počas stavby sarkofágu použili viac ako 400 000 m2 betónu a 7 300 ton kovu. Uzavrel tak viac ako 740 000 m3 silne kontaminovaných trosiek a pôdu.
„Pracovali sme na tri smeny, ale pre nebezpečenstvo len päť až sedem minút naraz. Od roku 2010 organizovalo medzinárodné konzorcium stavbu väčšieho, bezpečnejšieho sarkofágu pre toto miesto. Ťažký 35 000-tonový nový bezpečnostný kryt postavili a doviezli na koľajniciach. Po inštalácii novej konštrukcie klesla radiácia v blízkosti elektrárne podľa oficiálnych údajov len na jednu desatinu predchádzajúcej úrovne.
Účinky na zdravie a životné prostredie
Jednotlivé zdroje uvádzajú rozdielne odpovede na túto otázku, Ukrajinská vláda v roku 1995 vyhlásila, že na následky černobyľského žiarenia zomrelo 125 000 ľudí. V roku 2005 pripísali vedci asi 6 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy a 15 úmrtí na rakovinu štítnej žľazy Černobyľu. Účinky černobyľskej katastrofy na zdravie ale zostávajú nejasné - okrem prvých 31 ľudí, pri ktorých sovietska vláda potvrdila, že zahynuli pri výbuchoch a akútnej radiácii. Nemožno ju použiť na ťažbu dreva alebo poľnohospodárstvo z dôvodu kontaminovaných rastlín a pôdy.
Súčasnosť a turistika
V decembri 2017 ukrajinsko-nemecká spoločnosť Solar Chernobyl oznámila výstavbu masívnej solárnej elektrárne na opustenom území. To je veľa energie, ale ani zďaleka sa to nepribližuje bývalému výkonu zničenej jadrovej elektrárne. V Pripjati je stále veľa rádioaktívneho prachu pozostávajúceho z rádioaktívnych prvkov s relatívne dlhou životnosťou. Tento prach sa usadil v priekopách či priehlbinách. Pevne sa dostal do pôdy, stromov či domov. Na juh od mesta sa nachádza takzvaný Červený les, ktorý zničili pri dekontaminácii Pripjati. Mesto je zarastené kríkmi a stromami, ktoré ho menia na skutočný les. Nebude to trvať dlhšie než desiatky rokov, kým sa betónový les zmení na normálny a budovy sa masívne zrútia. Preto majú turisti k dispozícii len niekoľko najbližších rokov, aby videli mesto v takom apokalyptickom šate, do akého je odetý teraz - kým sa postupne začnú betónové konštrukcie strácať.
Ako to vyzeralo do roku 2020 - to by vedeli priblížiť nielen turisti, ktorí miesto navštívili, ale aj sprievodcovia, ktorí tam chodili už vyše 10 rokov. Medzi nimi sú aj sprievodcovia BUBO Juraj Ondrejčík a Jozef Zelizňák. Vo svojom dávnejšie zverejnenom blogu svedectvo z Černobyľu priblížili, že v Černobyle bol v roku 2019 život takmer už normálny. Sprievodcovia BUBO zároveň vyvrátili mýty o tom, že pre vysokú radiáciu boli návštevy severu Ukrajiny nebezpečné. „Vždy prebiehajú s dozimetrom v ruke a človek presne vie, v akom stupni radiácie sa práve nachádza. Na väčšine miest je porovnateľná, ba dokonca nižšia, ako v ktoromkoľvek veľkomeste. Prekvapujúce podľa nich je, že Pripjať je stále dokonalým svedectvom svojej doby - prirovnávajú ju ku skanzenu alebo urbanistickej makete v mierke 1:1. „Nerušene si tu možno prezrieť, ako sa plánovalo mesto pre 50 000 prominentných občanov, ba miestami priamo precítiť, ako sa im žilo. Predstavte si vysídlenie obrovského sídliska v priebehu troch dní.
Radiácia, bezpečnosť a turistický ruch
Súčasne sa však hovorí o množstve fotogenických scén a pred škôlkou vyložených topánkach - aj keď sú pôvodné. Turisti si môžu uvedomiť, že niektoré miesta sú najmä na fotky a nie všetko, čo vidia, má pravdivý charakter. Zvieracia ríša naberá druhý dych a niektoré druhy žijú tam, aj keď radiácia pretrváva. Turistický ruch je teraz na neurčito pozastavený kvôli pandemii a súčasnému konfliktu, s nádejou na čoskoro obnovenie.
Černobylská jaderná katastrofa: Skutečný příběh...1.část Dokument CZ
Záver starého a nového mesta
Černobylská atómová elektráreň V.I. Lenina je miestom tragédie, ktoré zmenilo históriu a spôsob turistického pohľadu na Jadrovú energiu. Pripjať zostáva ikonickou výstavou bývalého sovietskeho mesta, ktoré je dnes múzeom pod holým nebom a turistická oblasť v mierke 1:1, ktorá pripomína dobu, keď mesto plánovalo žiť plný život v tieni veľkej elektrárne.
tags: #cernobylska #atomova #elektraren #pripyat #amusement #park