Vedecký park UK v Bratislave predstavuje dielo, ktoré okrem kvalitného výskumného prostredia vytvára aj navonok obraz účelovosti a filozofie projektu postaveného na spolupráci a efektívnom prenose poznatkov vedy a výskumu do praxe. Hlavnými oblasťami, ktoré sa skúmajú v novovybudovanom vedeckom parku, sú biotechnológie, biomedicína, biochémia a environmentálna medicína, pričom sa reflektujú požiadavky modernej spoločnosti 21. storočia. Dielo je situované v areáli Univerzity Komenského v Mlynskej doline v Bratislave, časť Karlova Ves. Lokalitne nadväzuje na existujúci areál päťpodlažných pavilónov, ktorý na kraji uzatvára. Objekt je navrhnutý ako solitér s jedným podzemným a piatimi nadzemnými podlažiami, pričom 4. a 5. nadzemné podlažie ustupujú. Hlavný vstup do objektu je zo severnej strany. V objekte sa nachádzajú pracoviská výskumného typu, laboratóriá, seminárne, bufet a potrebné zázemie k týmto prevádzkam.
Vnútorná kompaktná dispozícia sa v exteriéri člení na dva samostatné objekty, navzájom prepojené zaskleným koridorom na južnej strane. Objekt je založený hlbinne na vŕtaných pilótach s priemerom 900 mm, vzájomne spojených hlavicami a obojsmerným betónovým roštom. dilatačná časť A, max. dilatačná časť B, max. dilatačná časť C, max. Vodorovné nosné konštrukcie tvoria prevažne monolitické železobetónové lokálne podopreté stropné dosky, ktoré sú v mieste podopretia zosilnené hlavicami s hrúbkou 400 a 550 mm. Pri všetkých prvkoch sa použila výstuž 10505(R). Počas betonárskych prác sa používalo debnenie od spoločnosti PERI.
Vzhľadom na átriový charakter objektu sa z dôvodu včasnej realizácie strechy upustilo od možnosti použitia stacionárneho čerpadla betónu a na jeho čerpanie sa používali mobilné čerpadlá. Najzložitejšou realizovanou časťou monolitického železobetónového skeletu bola stropná doska D101a s priľahlými železobetónovými konštrukciami, ktorá sa nachádza nad hlavným vstupom do objektu. Zalomenie dosky sa nachádzalo 10,3 m od podpery pri vstupe. Všetky viditeľné povrchy betónových a murovaných konštrukcii sú omietnuté vápennocementovou omietkou a opatrené maľbami.
Sadrokartónové priečky sú „vyspravené“ a namaľované disperznou farbou. V priestoroch ako seminárne či zasadacie miestnosti, vstupné foyer atď. Povrchy niektorých laboratórií majú špeciálne požiadavky na vlastnosti charakterizované tzv. Pri bežných laboratóriách, technických miestnostiach a pomocných priestoroch sa v rámci povrchovej úpravy stien a stropov zvolila umývateľná farba. Aj podlahy niektorých laboratórií majú špeciálne požiadavky na vlastnosti. Všetky povrchové úpravy sú bezškárové, dobre čistiteľné a odolné proti nízkej koncentrácii kyselín, zásad a dezinfekčným prostriedkom. Použili sa prevažne PVC podlahoviny.
The main goal is to create a place to bring together university science and research with industry and the state. The focus of the CU SP is set on science and research in the fields of biomedicine, biotechnology, enviro-medical and societal challenges of the 21st century in matters of bioethics, law and socio-economic rights.
TEXT: Ing. Ladislav Barák, Ing. FOTO: VÁHOSTAV-SK, a. Ladislav Barák a Milan Brehovský pôsobia v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. Žilinská univerzita (ŽU) v Žiline sa rozrastá. V piatok 13. júna 2014 bol za účasti ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča položený základný kameň dvoch nových vedeckých pracovísk. Výskumné centrum ŽU a Univerzitný vedecký park ŽU by mali podporiť špičkový výskum a zlepšiť prepojenie výskumnej a podnikovej sféry. Žilinské pracoviská budú orientované na dopravnú infraštruktúru, progresívne materiály a inteligentné budovy. Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič položením základného kameňa symbolicky odštartoval proces výstavby týchto unikátnych špičkových pracovísk. Oba projekty sú financované z operačného programu Výskum a vývoj. Na výstavbu 15 špičkových laboratórií Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity bolo z eurofondov vyčlenených 34,8 mil. eur, zo štátneho rozpočtu 4,1 mil. eur a prostriedky vo výške 2,2 mil. eur si z vlastných zdrojov zabezpečí samotná vysoká škola. Celkové náklady na realizáciu projektu Výskumné centrum Žilinskej univerzity predstavujú takmer 25,8 mil. eur. Rovnako aj v tomto prípade ide o viaczdrojové financovanie. Konkrétne z eurofondov na úrovni 21,8 mil. eur, zo štátneho rozpočtu s objemom 2,6 mil. eur a z vlastných zdrojov vysokej školy vo výške 1,4 mil. eur. Realizátormi projektov je Žilinská univerzita v Žiline v spolupráci s Výskumným ústavom dopravným, a. s. v Žiline. Úlohou špecializovaných pracovísk bude transformovať poznanie a technológie z výskumných laboratórií univerzity do hospodárskej a spoločenskej praxe. „Pri Žilinskej univerzite už vznikol Stredoeurópsky technologický inštitút pre inovácie a technológie (CEIT), ktorý zohráva veľmi dôležitú úlohu v spolupráci s takými významnými partnermi ako je Volkswagen či Kia a v tomto prostredí sa uplatnili mladí absolventi univerzity a dokazujú, že patria medzi špičku,“ povedal po poklepaní základného kameňa výstavby minister školstva Dušan Čaplovič. Univerzitný vedecký park bude organizačne rozdelený na štyri divízie so špecifickým zameraním na inteligentné dopravné systémy, inteligentné výrobné systémy, vývoj nových pokrokových materiálov a technológií a na informačné a komunikačné technológie. Na výstavbu, technologické zariadenie a rozbeh 15 špičkových laboratórií vedeckého parku pôjde 41,1 milióna eur, z toho 34,8 milióna z eurofondov, 4,1 milióna zo štátneho rozpočtu a 2,2 milióna z rozpočtu univerzity. „Okrem laboratórnych a experimentálnych zariadení je prostredie, kde sa výskum vykonáva, určitým spôsobom aj reprezentáciou výskumu a inštitúcie samotnej. Špecializované laboratóriá Výskumného centra Žilinskej univerzity budú zamerané na hodnotenie stavu dopravnej infraštruktúry, hodnotenie vlastností materiálov pre dopravné prostriedky a dopravnú cestu či riadenie inteligentných budov. Na výstavbu, technologické zariadenie a rozbeh 17 špecializovaných laboratórií výskumného centra pôjde 25,8 milióna eur, z toho 21,8 milióna z eurofondov, 2,6 milióna zo štátneho rozpočtu a 1,4 milióna z rozpočtu univerzity. „Okrem laboratórií budú v budove Výskumného centra aj priestory Inkubátora a Regionálneho centra pre prenos poznatkov do praxe, ktorých úlohou je vytvoriť úzke prepojenie s priemyslom a poskytnúť zázemie pre začínajúcich podnikateľov na realizáciu ich inovatívnych nápadov. Budova Výskumného centra Žilinskej univerzity bude unikátnou budovou v rámci európskeho výskumného priestoru. Verejné obstarávanie na výstavbu dvoch budov - pre vedecký park a výskumné centrum vyhrala spomedzi deviatich uchádzačov stavebná spoločnosť EIFFAGE CONSTRUCTION Slovenská republika, ktorá v elektronickej aukcii ponúkla najvýhodnejšiu cenu 7 070 495 eur. Žilinská univerzita je na Slovensku lídrom a v Európskom výskumnom priestore významným hráčom vo výskume a vývoji v oblasti dopravy a inteligentných systémov. Minulý rok v spolupráci s Výskumným ústavom dopravným získala z eurofondov 56,6 milióna eur na vybudovanie špičkových výskumných inštitúcií Výskumného centra a Univerzitného vedeckého parku, ďalších 6,7 milióna prispeje štát a 3,6 milióna eur doloží univerzita z vlastných zdrojov.
tags: #budovanie #specializovanych #pracovisk #pre #univerzitny #vedecky