Národný park Veľká Fatra je najmladším národným parkom na území Slovenska. Pôvodne CHKO Veľká Fatra (od r. 1973) bol v roku 2002 prekategorizovaný na NP Veľká Fatra. Zaberá územie 40 371 ha a ochranné pásmo 26 132 ha. Nachádza sa v južnej časti žilinského, menšia časť zasahuje do banskobystrického kraja na území okresov Turčianske Teplice, Martin, Banská Bystrica, Ružomberok a Dolný Kubín.
Veľkosť územia v smere západ-východ je 30 km, v smere sever-juh 50 km. Najvyšší vrch je Ostredok (1592 m). Veľká Fatra sa rozkladá na území Liptova, Turca a zčasti zasahuje aj do Horehronia a Oravy. Reliéf je členitý s veľkým výškovým rozpätím a patrí k najvyšším pohoriam na Slovensku. Geomorfologicky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Je jedným z najrozsiahlejších jadrových pohorí na Slovensku.
Jeho kryštalické jadro tvoria granitoidné horniny (žuly, kryštalické bridlice), ktoré vystupujú na povrch len v severnej časti pohoria v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. V ostatných častiach sú prekryté druhohornými vrstvami sedimentárnych hornín rôzneho charakteru. Bridlicové hrebene nazývané Hôľna Fatra majú strmé hladké svahy a žľaby a tvoria hlavný chrbát pohoria (oblasť Krížnej 1574 m n.m., Ploskej 1532 m n.m. a Ostredka 1592 m n.).
Vápencami a dolomitmi je tvorená Bralná Fatra, ktorej reliéf je značne odlišný. Prevládajú tu krasové útvary ako bralá, strmé steny, kaňony a tiesňavy, skalné veže a okná. Je tu tiež viacero jaskýň, z ktorých najdôležitejšie sú Mažarná, Piesková, Hubná, Guľôčková, Suchá, Horná a Dolná Túfna. V niektorých dolinách sa nachádzajú aj väčšie i menšie vodopády, niektoré majú sezónny charakter.
Územie NP Veľká Fatra patrí do mierne teplej až chladnej horskej oblasti, najvyššie položené časti zaraďujeme do sudenej až veľmi studenej klimatickej oblasti. Najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou -5 až -6°C (najvyššie položené oblasti -7°C), najteplejším je júl s priemernou teplotou 12 až 16°C (v najvyšších polohách len 12°C). Priemerné ročné teploty dosahujú v nižších polohách 7 až 8°C, v najvyšších len 2°C. Množstvo zrážok na tomto území prevyšuje výpar, voda sa zhromažďuje vo vápencových horninách a nachádza sa tu množstvo prameňov, ktoré sa využívajú ako zdroje pitnej vody pre obyvateľstvo. NP Veľká Fatra je preto od roku 1987 vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.
Na rozmanitých prírodných stanovištiach Veľkej Fatry bolo zistených vyše 1000 druhov vyšších rastlín. Na vápencovom podloží sa zachovali reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris). V NP Veľká Fatra sa nachádzajú bohaté porasty tisu obyčajného (Taxus baccata), ktorý je koncentrovaný v hornej časti Harmaneckej doliny a je to najbohatšia tisová lokalita v Európe. Je známa ako NPR Harmanecká tisina s najvyšším stupňom ochrany 5, turisticky je neprístupná.
Bylinné spoločenstvá sú mimoriadne bohaté na druhy. Vyskytujú sa aj alpínske i subalpínske druhy, ktoré obľubujú hlavne skalné steny, sutiny a exponované stanovištia. Typické sú horce (Gentiana sp.), prvosienky (Primula sp.), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), fialka alpínska (Viola alpina), horčičníky (Erysimum sp.) a iné. Na holiach možno nájsť veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), žltohlav najvyšší (Trollius altissimus), fialku žltú (Viola lutea), chlpánik oranžový (Pilosella aurantiaca).
Početné sú aj endemické druhy: klinček lesklý (Dianthus nitidus), klinček včasný (Dianthus hungaricus), ostrica vždyzelená tatranská (Carex sempervirens subsp. tatrorum), kostrava tatranská (Festuca tatrae), mak tatranský (Papaver tatricum), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica). Endemitmi Veľkej Fatry, ktoré rastú len na tomto území, sú cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), jarabina pekárovská (Sorbus pekarovae) a lipnica slieňomilná (Poa margilicola). Mimoriadne botanicky bohatá je hlavne oblasť Gadera.
Žije tu viac než 3000 druhov bezstavovcov, z toho 932 druhov motýľov, 717 druhov chrobákov, 509 druhov dvojkrídlovcov a 350 druhov pavúkov. Stavovce zastupuje 6 druhov rýb, 8 druhov obojživelníkov, 7 druhov plazov, 110 druhov vtákov a 60 druhov cicavcov. Vyskytujú sa tu tiež všetky bežné druhy poľovnej zveri a tiež kamzík vrchovský alpský, ktorý tu bol umelo nasadený v 60-tych rokoch minulého storočia.
Z početnej skupiny hniezdiaceho vtáctva sú najvýznamnejšie druhy orol skalný, orol krikľavý, včelár lesný, sokol sťahovavý, murárik červenokrídly, vrchárka červenkavá, rybárik riečny, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, bocian čierny aj biely, rôzne druhy sov i ďatlov a mnoho iných. Veľká Fatra bola zaradená ako hniezdne teritórium ohrozených vtáčích druhov medzi 32 významných vtáčích území na Slovensku.
Turistika v regióne Veľká Fatra má dlhoročnú tradíciu. V zime môžu turisti využívať bežecké trate, na zjazdové lyžovanie strediská Malinô Brdo, Turecká a Jasenská Dolina. V okolí ďalších obcí je vybudovaných niekoľko menších lyžiarskych vlekov (Černová, Rojkov, Liptovské Revúce, Smrekovica, Čremošné).
Pre horolezectvo sú vyhradené lokality: Gaderská dolina - Platňa, Dolný Harmanec - Krpcovo (od 15. júla do 1.decembra), Blatnická dolina - Kaškova veža, Katova skala(od 1. augusta do 30. Bivakovanie a stanovanie je možné vo vzdialenosti do 50 metrov od jestvujúcich útulní, chát a salašov na lokalitách: pri pamätníku Slovenského národného povstania pri Kráľovej studni, pod Suchým vrchom, v sedle Kýšky, Smrekovica - salaš na Močidle, Šiprúň - salaš na Prednom, Rakytový Grúň medzi Vyšnou Lipovou a Kľakom.
Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie.
Národný park Veľká Fatra. Národný park Veľká Fatra sa rozprestiera v severozápadnej časti stredného Slovenska na území Liptova, Oravy, Turca a Horehronia. Vyniká rozsiahlymi plochami holí, skalnatými útvarmi a zachovalými lesmi. Je tretím najväčším národným parkom na Slovensku. Za národný park bol vyhlásený v roku 2002. Najvyšší vrch vo Veľkej Fatry je Ostredok (1592 m). Značné rozpätie v nadmorskej výške sa prejavuje aj v množstve zrážok. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. S vysokým hlavným hrebeňom ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chočského príkrovu. Sú tu vytvorené krajinársky výrazné krasové javy, ako sú skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny: Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická.
Vďaka členitému reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rôznych období vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý, má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický masový výskyt veternice narcisokvetej. V národnom parku sa nachádzajú zachovalé zvyšky pralesových porastov, rašeliniská, prameniská, travertínové kopy a terasy, skalné biotopy, hole, podhorské a horské lúky i jaskyne, ktoré sú významné aj z hľadiska archeologických nálezov.
Národný park Veľká Fatra. Územie národného parku pokrýva 85 percent lesov, v ktorých je sústredený najväčší výskyt tisa obyčajného v strednej Európe. Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (zriadená v roku 1949) sa nachádza v Harmaneckej doline a je súčasťou NP Veľká Fatra. Ide o bukový les s najväčším prirodzeným výskytom tisa obyčajného, ktorý je považovaný v Európe za treťohorný relikt. V rezervácii rastie okolo 150 tisíc jedincov. Najstaršie exempláre majú okolo 500 - 600 rokov. Tis obyčajný tu rastie v bučinách s prímesou smreka, jedle a javora horského.
Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov. Dosiaľ tam bolo zistených 60 druhov cicavcov a okolo 110 druhov hniezdiacich vtákov, napríklad orol skalný a sokol sťahovaný. Národný park Veľká Fatra. Na poznávanie Veľkej Fatry slúži hustá sieť značených turistických trás. Turistami sú vyhľadávané najmä nádherné doliny - Ľubochnianska, Blatnická, Gaderská (s pokračovaním Dedošovská), Necpalská, Belianska a Žarnovická. Najlákavejším miestom je však zdolanie hlavného hrebeňa, ktorého prevýšenie nad dolinami je 600 - 900 m.
V NP Veľká Fatra sú zriadené náučné chodníky, ktoré poskytujú návštevníkom zaujímavé informácie o národnom parku, ale aj o konkrétnom území, kde sú situované. Medzi najnavštevovanejší patrí Náučný chodník Hrebeňom Veľkej Fatry a v Gaderskej doline chodník vedúci k Blatnickému hradu.
Obec Ľubochňa je vzdialená približne 14 km od Ružomberka. V obci na námestí sa začína náučný chodník, ktorý prechádza cez všetky zaujímavé miesta Ľubochnianskej doliny (má 10 zastávok). Cyklotrasa vedie z Ľubochne až do lokality Salatín, na bicykli je však dolina prístupná až po Močidlo.
Ľubochnianska dolina je najdlhšou dolinou na Slovensku (má vyše 25 km) a určite aj jednou z najkrajších. Je vhodná na cyklistické výlety alebo prechádzky. Vedie cez ňu viacero turistických chodníkov smerujúcich na hrebeň Veľkej Fatry. Vyhľadávaná dolina púta pozornosť rozmanitou prírodou. Hniezdi tam orol skalný a žije aj rys ostrovid. Medzi najkrajšie lákadlá doliny patrí tajch (umelo vybudovaná vodná nádrž).
V minulosti sa vo Veľkej Fatre aktívne ťažilo drevo, preto v Ľubochnianskej doline vybudovali Vyšný tajch. Po rekonštrukcii slúži dodnes pre potreby protipožiarnej ochrany. Ďalšou zaujímavosťou tejto lokality je historická prvá elektrifikovaná železnica, ktorou sa stala lesná železnica Ľubochňa - Močidlo. Do prevádzky bola spustená v roku 1904 ako prvá lesná elektrická úzkorozchodná trať na Slovensku. Železnica mala vlastnú hydroelektráreň.
V lokalite Krátke blízko chaty Lúčka sa nachádza Studený gejzír. Harmanecká jaskyňa. Významnou krasovou oblasťou Veľkej Fatry je Harmanecký kras, ktorý sa tiahne od Kráľovej studne po dolinu potoka Harmanec. V hornej časti doliny Túfna sa nachádzajú jaskyne Horná Túfna a Dolná Túfna. V južnej časti, v masíve Kotolnice (vo výške 828 m n. Harmanecká jaskyňa je pozoruhodná najmä svojou bohatou, prevažne bielou alebo sivobielou kvapľovou výzdobou, veľkými sieňami a sústavou chodieb. Jaskyňa má jednoduchý pôdorys, vyznačuje sa však mohutnými dómami, komínmi a priepasťami. Najkrajšou výzdobou vyniká Biely dom a Klenotnica. Patrí tiež medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Jaskyňa sa nachádza neďaleko obce Harmanec, 16 km od Banskej Bystrice. Môžete ju navštíviť v období od 15. mája do 31.
Súčasťou NP Veľká Fatra je aj hodne navštevovaná malebná osada Vlkolínec, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, ktorá je mestskou časťou Ružomberka. Vlkolínec bol v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex. Ide o drevenú architektúru horského a podhorského typu na severe stredného Slovenska. Podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice, respektíve hospodárske dvory (usadlosti).
Vo Veľkej Fatre je obľúbená aj zimná turistika. Z lyžiarskych stredísk sú najviac navštevované Donovaly, Jasenská dolina, Malinô Brdo alebo Turecká. Zimná turistika sa však obmedzuje iba na obdobia, kedy nehrozí lavínové nebezpečenstvo.
Bralná Fatra - geomorfologický podcelok Veľkej Fatry v jej juhozápadnej časti. Je budovaný predovšetkým odolnými triasovými dolomitmi a vápencami chočského príkrovu, na ktorých sa vytvoril hlboko rezaný bralnatý reliéf s kaňonovitými dolinami, najvyšší vrch Smrekov, 1 441 m n. m. Územie má chladnú klímu s priemernou teplotou v januári -5 až -7 °C, v júli 12 až 16 °C. Pôdy sú zastúpené rendzinami. Takmer celé územie patrí do Národného parku Veľká Fatra (→ Veľká Fatra). Turisticky atraktívna oblasť je prístupná mnohými značenými turistickými chodníkmi. Okrem dolín sú prístupné viaceré jaskyne, hrad Blatnica (→ Blatnica) nad Gaderskou dolinou.
