Grassalkovichova (dnes nazývaná aj Prezidentská) záhrada bola založená v rokoch 1756 - 1760 grófom Antonom Grassalkovichom, ktorý pôsobil v službách Márie Terézie. Gróf dal okrem záhrady postaviť aj letný neskorobarokový palác. Záhrada mala rovnako ako palác reprezentačnú funkciu a bola situovaná z jeho severnej strany. Prezidentský palác, Bratislavský hrad, pamiatková rezervácia - Staré Mesto, fontána na Námestí Slobody a Grassalkovichova záhrada sú vzájomne prelínajúce sa prvky historickej a súčasnej kultúrnej scény mesta.
Historický vývoj a architektúra záhrady
Grassalkovichova záhrada bola založená v rokoch 1756 - 1760 grófom Antonom Grassalkovichom. Gróf dal postaviť aj letný neskorobarokový palác, ktorý mal spolu so záhradou reprezentačnú funkciu. Na južnej strane sa nachádzalo čestné nádvorie. V centre záhrady bol oválny zelený parter (časť parku/záhrady pred priečelím budovy) doplnený o kvetinovú výsadbu. Grassalkovichova záhrada nadväzovala na palác prostredníctvom jej osovej kompozície typickej pre baroko-klasicistickú úpravu. Bol do nej výhľad aj zo slávnostnej sály umiestnenej na poschodí stredového rizalitu. Priamo prepojená bola so salou terrenou, z ktorej sa vychádzalo do areálu troma dverami.
V rokoch 1897 - 1918 boli novými majiteľmi paláca a záhrady arciknieža Fridrich Habsburský s manželkou Izabellou de Croy, ktorí iniciovali jej neoslohovú úpravu. Spočívala v pretvorení centrálnej časti vo voľnejšej prírodno-krajinárskej forme, pričom bočné plochy ostali symetrické. Počas druhej svetovej vojny bol palác sídlom prezidenta. Po roku 1948 sa zmenil na Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda, vystaval sa amfiteáter, garáže, bazén a pod. Odstránili sa mnohé stromy, čo necitlivo zasiahlo do záhradnej kompozície. V roku 1974 bola záhrada znova upravovaná, kamenný múr, ktorý ju predtým obklopoval, bol nahradený kovovou mrežou a niektoré budovy boli zbúrané. V 90. rokoch minulého storočia sa záhrada zrekonštruovala v duchu pôvodnej barokovej úpravy. Ponechala sa v nej však fontána z obdobia socializmu, ktorá je prezentovaná ako novotvar.
Rozmiestnenie a zasadnutie prvkov parku
V smere od Prezidentského paláca sú po ľavej a pravej strane vyvýšené trávnaté plochy s tzv. prezidentskými alejami stromov - naľavo je prezidentská alej vysadená z pagaštanov pleťových, napravo dubov letných. Vysádzanie týchto alejí inicioval prezident Rudolf Schuster. Počas svojej návštevy Slovenska vysadili zahraniční prezidenti/ky jeden strom. Po oboch stranách partera sú umiestnené sochárske výzdoby, ktoré miestami zdobia okrasné kvety ako sirôtky, vavrínovce a vresy. Záhrada ponúka stredný oválny parter s trávnatou plochou, lemovaný strihanými živými plotmi z krušpánu vždyzeleného (buxus). Parter ukončuje replika sochy Márie Terézie jazdiacej na koni, pôvodne z 18. storočia, ktorú zrekonštruoval akademický sochár Miroslav Černák.
Dominantou protiľahlej časti záhrady je fontána s názvom Radosť zo života z roku 1978. Navrhol ju kolektív architektov, z ktorých menujme aspoň Tibora Bartfáya. Celá záhrada je poprepájaná chodníkmi a je vhodná aj pre rodiny s deťmi, nakoľko sa tu nachádza detské ihrisko s hojdačkami, hrazdami, preliezkami alebo vláčikmi, ktoré sú vyrobené z agátového dreva. V záhrade možno nájsť viacero stromových alejí, napr. z pagaštana konského a pleťového, lipy malolistej a zelenej. Rastú tu aj dva exempláre magnólie veľkokvetej, platan javorolistý, lipa obyčajná, javor mliečny či dub letný. Z ihličnanov sú zastúpené smrek pichľavý, jedľa srienistá a borovica čierna. Z okrasných rastlín sú prítomné najmä sirôtky, vresy, narcisy a tulipány. Záhrada možno celoročne vídať (a počuť :)) rôzne vtáctvo, ako napríklad sýkorky veľké, vrany popolavé, drozdy čierne a pod.
Aktuálne využitie a kultúrne aktivity
Záhrada prešla v roku 2024 rekonštrukciou. Počas nej bolo vysadených 84 stromov, z ktorých 46 nahradilo staré exempláre. Už niekoľko rokov po sebe je aj jedným zo stanovíšť v rámci umeleckého podujatia Biela noc, kedy sa na palác premietajú rôzne obrazce. V roku 2022 sa v nej zase konalo podujatie pod vedením Bratislavského kultúrneho informačného strediska s názvom Rande s mestom pre rodiny s deťmi: Zábavná Grassalkovichova záhrada. Počas podujatia sa deti pod vedením sprievodkyne mohli dozvedieť o bežnom živote aristokratických detí či detí v období socializmu, a prostredníctvom hier a hračiek o dejinách Bratislavy. Okrem spomenutého je záhrada celoročne otvorená pre verejnosť.
V súčasnosti palác sídli ako sídlo kancelárie Prezidenta Slovenskej republiky a parkový areál zostáva známou informáciou a miestom oddychu pre verejnosť. Pôvodne bol navrhnutý ako francúzska okrasná záhrada a od roku 1919 sa stal obľúbeným miestom prechádzok a koncertov a stále slúži ako tiché útočisko pred ruchom veľkomesta. Stojí v nej socha cisárovnej Márie Terézie na koni, fontána Mladosť od Tibora Bártfaya a avantgardné sochy od súčasných umelcov. Deň otvorených dverí v Národnej rade SR a v Prezidentskom paláci sa uskutočnil v sobotu 30. augusta 2025 a priniesol verejnosti možnosť nahliadnuť do priestorov parlamentu aj sídla hlavy štátu.
Prístup a praktické informácie pre návštevníkov
Okrem spomenutého je záhrada celoročne otvorená pre verejnosť. Počas Dňa otvorených dverí v Prezidentskom paláci a Národnej rade SR bolo možné vidieť reprezentačné priestory, kde hlava štátu prijíma oficiálne návštevy, konajú sa ústavné akty či iné významné podujatia. Verejnosť si mohla pozrieť prikrášlené priestory a zúčastniť sa sprievodného programu, ktorý zahŕňal napríklad statické ukážky vozidiel, stánky Čestnej stráže a ďalšie spoločenské a kultúrne aktivity.
Prezidentský palác dal postaviť gróf Anton Grasalkovič v roku 1760, po ktorom je aj pomenovaný. Od roku 1996 slúži ako sídlo prezidentky Slovenskej republiky. Park je známy ako Grassalkovichova záhrada, tiež aj záhrada Prezidentského paláca. Dôraz na otvorenosť a verejné využitie sa premieta do pravidelných podujatí a zhliadnutí reprezentatívnych priestorov počas DOD.
Meta
tags: #barocny #park #v #prezidentskom #palaci